Ako mienkotvorné médiá manipulovali v súvislosti s americkým konvojom

Add Comment

Slovenské mediálne bahno sa počas septembrovej okupácie (áno, okupácie) Slovenska americkým konvojom zachovalo podľa očakávaní. V žiadnom z médií sa nehovorilo o priamej zodpovednosti NATO a vlád USA za vojny v Iraku, Lýbii, Sýrii, Juhoslávii, krvavú minulosť bombardovania Hirošimi, Drážďan, Vietnamu, o neúspešnej intervencii na Kubu v 60. rokoch, organizovaní vojenských prevratov a farebných revolúcií…skrátka všetkých prejavov vojenskej moci amerického okupanta.

14. september 2015 sa do dejín zapíše ako oficiálny dátum symbolickej okupácie Slovenska cudzími vojskami, ktoré týmto krokom demonštrovali svoju silu nad ovládanou kolóniou. Zároveň na hraničnom prechode Brodské vyjadrili Slováci, ktorých týždenník .týždeň nazval „okrajová scéna“, jasný občiansky odpor proti tyranom. Títo vojaci, symbolizujúci militaristický imperializmus USA, boli v médiách prezentovaní ako „fajn chlapi“. Ona „okrajová scéna“ zastupovala nielen seba. Títo ľudia prišli aj napriek nepriaznivému počasiu, na vlastné náklady s rizikom možného zatknutia, perzekúcie a neistoty, ako akcia môže dopadnúť. Dve stovky ľudí protestovali aj za ťažko zotročovaných ľudí z chudobných regiónov, ktorí jednoducho nemajú finančné prostriedky a ani chuť protestovať, pretože sú už dohnaný k rezignácii. Pred kamerami, fotografmi a reportérmi poslali Slováci jasný odkaz svetu: Američanov tu nechceme!

Aj keď sa táto téza obhajuje len ťažko, máme tu predsa len jednu štatistiku. Za onou „okrajovou scénou“ stálo podľa hlasovania na webe denníka SME okolo 76% z 21 198 hlasujúcich vlastných čitateľov. Slovenské média ukázali, komu sú zaviazané a aj táto štatistika svedčí o tom, že ich čoskoro bude čítať iba uzavretý kruh priaznivcov neoliberálnej ideológie globálneho kapitalizmu.

Keď uvážime fakt, že v médiách pracujú remeselne zdatní fotografi, kameramani a úspešní manipulátori, výsledkom je pomerne sofistikovaná propaganda určitej ideologicky (systémom) nespochybniteľnej „pravdy“. Strihači, režiséri a kameramani videí a fotografií pracujú so sofistikovanou sémantikou, ktorá je, povedzme, (v rámci ich newspeaku) eticky flexibilná. Keby sa na inej akcii (napríklad na akcii bratislavskej kaviarne na podporu imigrantov) ukázali odlišne alebo originálne vyzerajúci ľudia, je to úplne normálne a dokonca je to prejav liberálnej tolerancie ku inakosti. Ako náhle sa ocitnú na akcii proti NATO, automaticky vznikajú účelové zostrihy, ktoré sa snažia ukázať, že na podobné akcie chodia iba čudáci, blázni a idioti.

Týždenník .týždeň využil do nadpisu na diskreditáciu podujatia jednak spojenie šéfredaktora Zem a Vek a istého politika, a následne dve znepriatelené ideológie, ktoré si k sebe v rámci podujatia našli cestu (nadpis finálne znel Rostas, Čarnogurský, náckovia, marxisti). .týždeň, už tradične účelovo nastrihal reportáž z akcie, pričom bola na jeho webe sprístupnená iba v určitom obmedzenom čase. Podobne to je s článkami, ku ktorými potrebujete prístup cez systém Piano. Táto situácia je mimoriadne „príjemná“ pre tých, ktorí v článkoch figurujú. Nielenže, sa nemôžete brániť voči klamstvám či účelovej dezinformácii, ale dokonca sa o tom človek, ktorý nie je ochotný platiť tomuto médiu, ani nedozvie.

Provokatér z .týždňa. Foto: Jozef Šolc

Na Aktuality.sk (článok Na Slovensko dorazil konvoj NATO. Odporcovia vojakov vítali pokrikom: „Vrahovia!“) použili diskreditáciu cez osobné príbehy a to najšpinavším spôsobom: 21.14 – Muž s komunistickou vlajkou v ruke v bufete vtipkuje s kotlebovcami. Popíjajú borovičku. Táto informácia je klamstvo. V tomto čase bol priestor stále uzatvorený ťažkoodencami, dokonca sa v tomto momente zatýkalo a v priestoroch, kde sa vyskytovali demonštranti, nebol k dispozícii žiadny bufet. Navyše sa krajná pravica snažila takmer počas celého protestu izolovať od radikálnych ľavičiarov. K istému tichému spojeniu prišlo až v rozhodujúcich chvíľach, keď dali všetci spoločne najavo konvoju svoj nesúhlas. Taktiež si treba uvedomiť, že nie všetci formálni sympatizanti krajnej pravice boli zadubení dogmatici alebo nacistickí psychopati ako ich médiá prezentujú. Ďalšie klamstvo resp. polopravda Aktualít je nasledovná informácia: „20.41 – Odporcovia konvoja Američanov vítali hlasným pískaním a pokrikmi „Vrahovia!“ a „Satani!“. Americkí vojaci reagovali trúbením.“Aj napriek tomu, že Američania trúbili, snažili sa veriť sebaklamu a tak demonštrantom kývali. Napokon je táto informácia popretá v inom médiu: „Bolo to úžasné, ľudia nás milo privítali,“povedal jeden z vojakov pre TV Markíza.

Televízia JOJ poslala do terénu redaktora Samuela Migála – opätovne zmixovali video zo záberov, ktoré dav vykresľovali pejoratívne. „Čo nás spája z hodnotami Západu… nikto nikoho nezatvára, nikto nikomu neubližuje,“ prehovoril jeden z proamerických lokajov, Jaroslav Naď. Pekné slová, až na to, že dvaja ľudia boli zatknutí, demonštranti boli uzavretí hordou ťažkoodencov, použila sa dokonca policajná páska, ktorá bránila ku vstupu na verejné priestranstvo a počas celého podujatia vládla atmosféra strachu. Policajti dokonca bránili účastníkom opustiť priestor a dostať sa ku vlastným autám. Neozbrojení mieroví demonštranti, ktorých jedinými zbraňami boli slová, vlajky, hudobné nástroje a súdržnosť, boli políciou vnímaní ako nebezpečenstvo. Na druhej strane mali extrémistickí psychopati a podporovatelia imperialistického militarizmu umožnený prístup až priamo k ceste.

Markíza pokračovala v duchu ideologickej humanizácie vojnových štváčov – „strávili noc na nepohodlných posteliach“ (takže sa vlastne pre nás obetovali?), „sviatočné ráno začali americkí vojaci svätou omšou na tunajšej základni“. Nasledovali zábery vojakov hrajúcich futbal, praktizujúcich rannú rozcvičku, holiacich si brady a premotivovaný moderátor Migál naplnený nadšením zo života vojnových imperialistov: „Aj vojaci sú iba ľudia a takéto športové aktivity im umožnia oddychovať, bližšie sa zoznámiť s kolegami zo svojich jednotiek, ale aj so slovenskými vojakmi, ktorí pôsobia tu na základni. Samozrejme, aj dnes však pokračovali v údržbe techniky a príprave na ďalší presun.“

TV Markíza zašla ešte ďalej. Rozhovor urobila iba s proamerickým účastníkom. Najúčinnejšia forma propagandy je prezentovanie antisystémových protestantov ako spoločenských outsiderov, ktorých príbeh nepoznáme a je zahalený v temnote spoločenského dna, na ktorom by sa slušný čitateľ (adresát média) nemal chcieť ocitnúť. Demonštrantov ukázali iba ako pozorovateľov, čo je jasná psychologická hra o tých druhých, s ktorými sa ani len nebavíme.

Odkaz médiám. Foto: Rip z TV

Propaganda začína masívne „až“ po prvej minúte markízáckeho videa: „žiaden luxusný hotel, ale jednoduché lehátka“ – podobne ako TV JOJ, aj Markíza heroizuje silných chlapov, ktorí nepotrebujú pohodlné postele. Video pritvrdzuje okolo 1:40, keď humanizovanie tyrana dostáva nové rozmery. Propaganda pripomínajúca tie najhoršie diktatúry – a áno, v súkromných, nie štátnych televíziách. Markíza spovedá vojakov ako im chutil guláš a dokonca tetušku kuchárku, ktorá nakoniec vysloví vetu „majú také isté huby ako naši“ (čo samozrejme nahralo televízii do karát).

Taktiež treba dodať, že v prípade oboch reportáží bol využitý aspekt sypania si popolu na hlavu v rámci porovnávania techniky našej a okupantskej armády: „je to ako porovnávať trabant a mercedes“ … „auto je neporovnateľné s našimi dosluhujúcimi BVP-čkami.“ Na čo je dobré takéto sebazhadzovanie a pochlebovanie silnejšiemu?

Druhou zaujímavosťou ideologickej humanizácie je zneužitie osobného príbehu. Samozrejme, vždy oportunisticky iba v prípade, že je pozitívny hrdina na tej správnej strane. Príkladom je prezentovanie tých slušných priaznivcov konvoja NATO, ako chlapíkov, s ktorými sa dá normálne slušne „pokecať“ o dobrých spojencoch. Isteže, „slušnosť“, ktorá je znásilnená a opomína zakrvavené šaty tyrana. Spravodlivý hnev je následne označený za prejav obmedzenosti, zla a neslušnosti. Osobné príbehy sú samozrejme na opačnej strane zamlčiavané. Dvaja protestujúci (každý z iného ideologického tábora, avšak zároveň spoločne bojujúcich proti NATO) boli odvedení políciou. Táto informácia bola chladne prezentovaná iba ako štatistika: „Polícia zatiaľ predviedla dve osoby, povedala nám policajná hovorkyňa Martina Kredatusová.“ V televízii TA3 bola zverejnená rozšírená verzia rozhovoru s hovorkyňu KR PZ Trnava, Martinou Kredatusovou: „polícia vykonala bezpečnostné opatrenia v súvislosti s prechodom vojenského konvoja. Nedošlo k narušeniu verejného poriadku. Polícia však dve osoby predviedla.

Navyše Topky uviedli informáciu o zatknutí predsedu strany Vzdor bez akejkoľvek dramatizácie a v podstate ako samozrejmú vec: „Menší problém spôsobil šéf strany Vzdor Stano Pirošík, ktorý hodil na cestu drevené palice, za čo ho predviedli na políciu.“ V prípade, že by sa stalo niečo podobné u podporovateľov, išlo by o prejav hrdinského činu.

Stano Pirošík a „extrémisti“ po vyslobodení spod rúk polície. Foto: Jozef Šolc

Topky zavádzajú hrubo zvýraznenou vetou: „Presun zahraničnej armády cez Slovensko vyplýva z nášho členstva v NATO.“ Nikde však nie je napísané, že to musia robiť demonštratívnou akciou; nedozviete sa proti komu je táto maškaráda namierená. Pluska uvádza: „Americký vojenský konvoj sa presúva z Nemecka do Maďarska na aliančné cvičenie Brave warrior.“ Aký je účel a zmysel najväčšieho vojenského cvičenia Brave warrior, resp. proti komu je namierené? „Podľa mňa potom, ako si Rusko vojensky pripojilo časť ukrajinského územia, sme sa iba prestali tváriť, že nepotrebujeme cvičiť, modernizovať a podporovať obranné plány. …ten presun pozemnej techniky po pozemných komunikáciach, je trošku viac viditeľný a preto vzbudzuje väčšiu pozornosť,“ hovorí pre SME tzv. analytik treťosektorovej organizácie CEPI.

Pluska napokon predsalen priznáva strach z ohrozenia: „Obavy u Slovákov vyvoláva hlavne pripomienka na príchod vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968, ktoré obsadili Československo. Navyše názov vtedajšej akcie Operácia Dunaj je podobná súčasnej akcii Dunajská jazda. Vraj ide len o náhodu. Vybrali ho preto, lebo vojská na svojej ceste musia prekonať rieku.“ Zároveň priznala, že sympatizantov konvoja prekričali odporcovia, čo sa dá označiť za istý druh víťazstva. Taktiež Denník N priznáva, že bol odchod amerického konvoja na juh ľuďmi odignorovaný. Prečo Američania nezverejnili trasu konvoja? Zľakli sa verejnej mienky a reakcie ľudí?

Práca s emóciami je najdôležitejším prvkom propagandy – dehumanizácia a démonizácia „nepriateľa“ alebo humanizácia v dobrom svetle prezentovaného subjektu. TV JOJ aj Markíza prezentovali americkú armádu ako slušných veriacich kresťanov, ktorí nepohrdnú slovenským gulášom. Guláš sa stal sémantickou hračkou ukážky humanizácie týchto vrahov. Dokonca aj Pravda venovala gulášu pre Američanov samostatný článok: „Bolo to úžasné, chutí mi slovenské jedlo. Ako sa to volá? Guláš? Guláš je úžasný,“ nešetrí chválou jeden z vojakov pri okienku jedálne. Ideologická mystifikácia sa snaží vytvoriť dojem falošného internacionálneho priateľstva.

Okrem obludnej frašky v podobe gulášového fetišu sa využívali klasické formy emocionálneho zneužívania – fotenie sa dobrých ozbrojených amerických ujov s detičkami. Topky poskytli propagandistický priestor aj pre bezpečnostné analytika, ktorý opätovne zopakoval známu frázu: „Vzniká zbytočná hystéria. Pôjde o štandardný presun techniky na aliančné cvičenie v Maďarsku. … Hystéria vzniká vždy, keď sa komunikácia prenechá rôznym konšpirátorom či ľuďom, ktorí účelovo zneužívajú tému na získavanie politických bodov. V tomto momente je kľúčová zodpovednosť ministerstva obrany, ktoré musí otvorene vysvetliť občanom, o čo ide.“ Občiansky odpor proti militaristickému karnevalu je tak opätovne zatlačený do pozície spoločenských outsiderov.

„Môžeme si byť istí, že nás Američania nepredajú Rusom tak ako kedysi Briti a Francúzi Nemcom v prípade mníchovskej zrady? Získať si naspäť stratenú dôveru je ešte ťažšie. Článok číslo 5 severoatlantickej zmluvy, zaručujúci nám ochranu aj v prípade napadnutia Ruskom, to sú tiež iba písmená na papieri– podobne ako bola tá Budapeštianska zmluva, ktorú USA zradili. Američania si svoj morálny debakel uvedomujú a tých, ktorí im ešte na Slovensku a v ohrozených krajinách NATO veria, sa snažia uistiť prejazdom pár tankov v sprievode vojenských džípov.“ Je až fascinujúce akú drzosť majú autori týchto článkov, že otvorene volajú po vojnovej agresii a vytvárajú atmosféru strachu voči Ruskej federácii.

Ako najservilnejšie a najštvavejšie sa z masových médií prejavili (ak opomenieme .týždeň) Hospodárske noviny, ktoré vytvorili ukážkovo propagandistické video po boku so stúpencami okupantov, s ktorými sa na miesto prepravili v mimovládkami dotovaných autobusoch. Video začína priamo v tábore proamerických extrémistov s použitím nadnesenej jazzovej hudby pripomínajúcej Ružového pantera, ktorá má demonštrantov vo vážnych situáciách vykresľovať ako smiešne postavičky. Video HNonline je zároveň paradoxne popretím všetkého, čo chceli média dosiahnuť. Americký vojak v nasledujúcich slovách jasne deklaruje, že ide o demonštráciu sily a po dlhšom uvažovaní zvolí pre popis našej krajiny termín európsky región (pokojne mohol použiť: naša európska kolónia): „Nie som tu preto aby som špekuloval, čo je motívom protestujúcich, ale myslím si, že majú slobodu demokracie aby protest uskutočnili. Pohybom našich vozidiel krajinami ČR, SR a Maďarska chceme ukázať, že Aliancia NATO má slobodu pohybu európskym regiónom. Je to prejavom symbolu sily Aliancie NATO, schopnosti spolupracovať medzi sebou za vytvorenia silnej a stabilnej Európy.“

Občianska televízia: blokáda amerického konvoja očami Jána Bošanského:

Lukáš Perný
Snažím sa hľadať pravdu a bojovať za lepší a spravodlivejší svet. Nosiť svetlo poznania aj v čase všeobecnej tmy.

Pridaj komentár

& Časopis