Ako sa ekonomika stala náboženstvom – 1. časť

Tagged With: , , , , , Add Comment

Jej morálka sľubuje nanebovstúpenie, jej najvyšší kňazi si držia svoju ortodoxnosť. Ale pravdepodobne až príliš veľa jej doktrín je založených na viere.

Hoci Anglicko má zavedenú cirkev, dnes len málokto z nás jej venuje pozornosť. Nasledujeme oveľa mocnejšie náboženstvo, okolo ktorého orientujeme svoje životy: ekonomiku. Rozmýšľajte. Ekonomika ponúka jednoduchú doktrínu s morálkou sľubujúcou isté nanebovstúpenie už v tomto svete; ideológiu tak príťažlivú, že jej dôveryhodný re-make uspokojuje celú spoločnosť a jej potreby. Má svoju gnózu, mystiku a mágiu, ktorá vytvára peniaze zo vzduchu, používa zaklínadlá ako „derivát“, či „pohyb štrukturovaných investícií“. A ako staré náboženstvá, ktoré vytlačila, má svojich prorokov, reformistov, moralistov a predovšetkým veľkňazov, ktorí udržiavajú ortodoxnosť  tvárou v tvár čeliac kacírstvu.

Po čase ekonomika postupne skĺzla do role, ktorú odstránila z cirkvi: dávajúc nám smerovanie ako dosiahnuť zaľúbenú zem materiálnej hojnosti a nekonečnej spokojnosti. Dlho to vyzeralo, že splní svoje sľuby, bola tak úspešná ako len veľmi málo náboženstiev v našej histórii. Naše príjmy stúpali tisícnásobne, dávajúc nám roh hojnosti prekypujúci novými vynálezmi, liekmi a slasťami.

Toto bolo naše nebo, a bohato sme odmenili ekonomických kňazov postavením, bohatstvom a mocou, aby vytvorili našu spoločnosť podľa svojich vízií. Na konci 20. storočia, uprostred ekonomického rozmachu sme uvideli, že západné ekonomiky sa stali bohatšie ako kedy ľudstvo zažilo vo svojej histórii a vyzeralo to, že ekonomika dobyla svet. S takmer každou krajinou na planéte pridržiavajúcou sa rovnakého voľno trhového herného plánu a so študentmi ekonomiky získavajúcimi tituly v obore, to vyzeralo, že ekonomika dosiahne svoj cieľ, ktorý láka všetky ostatné náboženské doktríny v histórii: premenu celej planéty na svojich stúpencov – ovečky.

Hoci dnes história učí hocičo a hoci ekonómovia sa všade cítia celkom istí, že našli svätý Grál nekonečného mieru a prosperity, koniec súčasného režimu je blízko. V predvečer krachu na Wall Street v roku 1929 americký ekonóm Irving Fisher radil ľuďom, aby kupovali akcie; v 60. rokoch keynesiánski ekonómovia hovorili, že už nikdy nebude ďalšia recesia, pretože zdokonalili nástroje riadenia dopytu.

No krach v roku 2008 nebol vôbec iný. O päť rokov skôr, 4. januára 2003, laureát Nobelovej ceny Robert Lucas predniesol triumfálnu reč adresovanú Americkej ekonomickej asociácii. Pripomenul svojim kolegom, že makroekonomika sa zrodila v kríze, aby sa precízne pokúsila predísť opakovaniu sa týchto katastrof. Vyhlásil, že on a jeho kolegovia dosiahli svoj vlastný koniec histórie: „Makroekonomika vo svojom pôvodnom zmysle má úspech,“ dával inštrukcie konkláve. „Centrálny problém prevencie kríz bol vyriešený.“

Americká ekonomická asociácia, ktorej Robert Lucas adresoval svoju reč, bola vytvorená v roku 1885, práve vtedy, keď ekonomika začala definovať samu seba ako serióznu vednú disciplínu. Na prvom stretnutí zakladatelia asociácie ponúkli platformu, ktorá vyhlasovala: „Konflikt práce a kapitálu priniesol do popredia obrovské množstvo sociálnych problémov, ktorých riešenie je nemožné bez spojeného úsilia cirkvi, štátu a vedy.“

Dokonca aj v tom čase takýto sociálny aktivizmus provokoval kontroverznosťou. Jeden zo zakladateľov AEA Henry Carter Adams následne prednášal na Cornellovej Univerzite, kde obhajoval slobodu prejavu aj pre radikálov a obvinil priemyselníkov, že šíria xenofóbiu, aby odpútali pozornosť robotníkov od ich zneužívania. Pre neho neznámy newyorský drevársky kráľ Henry Sage sedel v publiku. Ihneď po prednáške Sage vtrhol do kancelárie prezidenta univerzity a naliehal: „Tento chlap musí odísť; podrýva základy našej spoločnosti.“ Keď bol Adamsov kariérny postup zablokovaný, súhlasil so zmiernením svojich názorov. Podľa  konečného záveru platforma AEA škrtla odkaz, že ekonomika laissez-faire (bez dohľadu, nekontrolovaná) je „nebezpečná politicky a nečestná morálne.“

Tak bol vytvorený vzorec, ktorý pretrval až dodnes. Mocné politické záujmy – ktoré historicky nezahŕňajú len bohatých priemyselníkov, ale taktiež elektorát – pomohli vytvoriť ekonomický kánon, ktorý bol potom posilnený komunitou svojich študentov.

Keď už raz bol vytvorený ortodoxný princíp, jeho dodržiavanie je posilňované viac menej rovnakým spôsobom ako náboženské doktríny, ktoré udržiavajú svoju integritu: represiou alebo jednoduchým vyvarovaním sa kacírstva. Antropologička Mary Douglasová pozorovala spôsob, ako funguje tabu, aby pomohlo ľuďom udržať poriadok v zdanlivo neusporiadanom, chaotickom svete. Premisy v konvenčnej ekonomike nefungujú úplne rozdielne. Robert Lucas spozoroval, že koncom 20. storočia sa ekonomika tak efektívne očistila od keynesiánstva, že „publikum začalo šepkať a chichotať sa medzi sebou“, keď ktokoľvek vyjadril keynesiánsku myšlienku v prednáške. Takéto reakcie slúžili, aby pripomenuli veriacim tabu ekonomiky: ako napríklad jemné postrčenie do mladého akademika, že také názory nemusia znieť príliš dobre pred komisiou pre kariérny postup. Táto zaujatosť poriadkom a súdržnosťou môže byť nemenej funkčnou metódou veriacich. Výskumy osobnosti v rôznych odvetviach zistili, že ekonomika, ako aj strojárstvo, priťahuje viac ľudí s nezvyčajne silným zmyslom pre poriadok a s odporom k mnohoznačnosti.

Irónia je, že vo svojom rozhodnutí urobiť samu seba vedou, ktorá môže dosiahnuť pevné a rýchle závery, ekonomika by sa niekedy mala držať vedeckých metód. Pre začiatočníkov, ekonomika spočíva na zavedených premisách o svete aký nie je, ale aký by ekonómovia chceli, aby bol. Práve tak ako každé náboženstvo obsahuje vyhlásenie viery, členstvo v ekonomických kňažstvách znamená isté hlboké presvedčenie o ľudskej povahe. Medzi ďalšími vecami väčšina ekonómov verí, že my ľudia sme sebestrední, racionálni, v podstate individualistickí, a preferujeme viac peňazí ako menej. Tieto články viery sú považované za samozrejmé. V 30. rokoch veľký ekonóm Lionel Robbins opísal svoje povolanie spôsobom, ktorý zostal odvtedy ako kardinálna poučka pre milióny ekonómov. Základné premisy pochádzajú z „odvodenia jednoduchých predpokladov odrážajúcich elementárne fakty všeobecných skúseností“. My ľudia sme vraj „univerzálni ako zákony matematiky alebo mechaniky a takmer neschopní premeny, zmeny, zastavenia.“

Zdroj: https://www.theguardian.com/news/2017/jul/11/how-economics-became-a-religion

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Martin Urminský
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

& Časopis