Ako sa ekonomika stala náboženstvom – 2. časť

Tagged With: , , , , , , Add Comment

Jej morálka sľubuje nanebovstúpenie, jej najvyšší kňazi sa držia svoje ortodoxnosti. Ale pravdepodobne príliš veľa z jej doktrín je založených na viere.

Odvodzujeme zákony z premís (predpokladov) považovaných za večné a bez otázok na metódu.  Tisíce rokov mnísi v stredovekých kláštoroch spisovali obrovský súbor učenia opakovaním tejto metódy, zdokonalenej Tomášom Akvinským, známej ako scholastika. Ale toto nie je metóda používaná vedcami, ktorí požadujú, aby predpoklad bol testovaný empiricky predtým, než je vytvorená teória.

Ale ekonómovia takto pracujú, a toto je presne to, čo robia. Od mníchov ich odlišuje len to, že musia testovať svoje hypotézy dôkazmi. Áno, toto konštatovanie je v skutočnosti oveľa problematickejšie ako si mnohí mainstreamoví ekonómovia uvedomujú. Fyzici vyriešia svoje debaty prekontrolovaním dát, s ktorými väčšina z nich súhlasí. Dáta používané ekonómmi sú ale oveľa diskutabilnejšie. Keď napríklad Robert Lucas naliehal, aby sme sa hypotézy efektívneho trhu Eugena Famu – ktorá tvrdí, že ak sa na voľnom trhu porovnávajú všetky dostupné informácie pre obchodníkov, stanovená cena nikdy nemôže byť nesprávna – držali napriek „obrovskej kritike“, robil to s takým presvedčením a podpornými dôkazmi, že jeho kolega ekonóm Robert Shiller musel zhromaždiť údaje vyvracajúce túto hypotézu.

Keď sa Švédska centrálna banka musela rozhodnúť, kto dostane Nobelovu cenu za ekonomiku v roku 2013, bola rozdelená Shillerovým tvrdením, že trh často stanovuje nesprávnu cenu a naliehaním Famu, že trh vždy stanovuje správnu cenu. Tak sa rozhodla nerobiť rozdiely a dala Nobelovu cenu obom mužom – dosť šalamúnske rozhodnutie, ktoré by bolo spôsobilo výbuchy smiechu, ak by šlo o vedecké ocenenie. V ekonomickej teórii veľmi často veríte tomu, čomu chcete veriť – a ako s každým aktom viery, vaša voľba „panna alebo orol“ bude pravdepodobne odrážať sentimentálne predispozície (sklony) viac ako vedecké hodnotenie.

Nie je žiadnou záhadou, prečo sú dáta používané ekonómami a inými sociológmi tak zriedka podporené nevyvrátiteľnými dôkazmi: sú to dáta o ľuďoch. Na rozdiel od ľudí, subatomárne častice nezávisia na prieskume mienky a nemenia svoje názory. Berúc do úvahy tento rozdiel, vo svojej vlastnej prezidentskej reči adresovanej Americkej ekonomickej asociácii takmer pred pol storočím, ďalší laureát Nobelovej ceny, Vasilij Leontiev, zvolil skromnejší tón. Pripomenul svojim poslucháčom, že dáta používané ekonómami sa veľmi líšia od dát používaných fyzikmi alebo biológmi. Neskoršie upozornil, že „hodnota väčšiny parametrov je prakticky konštantná“, zatiaľ čo pozorovania v ekonomike sa konštantne menia. Súbory dát musia byť pravidelne aktualizované, aby zostali použiteľné. A niektoré dáta boli jednoducho zlé. Zber a analýza dát potrebuje štátnych úradníkov s vysokou úrovňou  kvalifikácie a dostatkom času, ktorí sa v ekonomicky menej rozvinutých krajinách takmer vôbec nevyskytujú. Tak napríklad len v roku 2010 vláda Ghany – ktorá má pravdepodobne jednu z najlepších možností zberu dát v Afrike – nadhodnotila svoju ekonomickú výkonnosť o 60%. Testovanie hypotézy pred a po revízii môže viesť k úplne odlišným výsledkom.

Leontiev chcel od ekonómov, aby strávili viacej času uvažovaním o svojich dátach a menej času matematickým modelovaním. Ale smutne priznal, že trend už ide opačným smerom. Dnes je ekonóm, ktorý privandroval do dediny, aby odhalil hlbší zmysel dát, vzácny tvor. Ak je raz ekonomický model pripravený na testovanie, čísla končia v počítačoch pripojených na obrovské databázy. Nie je to metóda, ktorá plne uspokojuje skeptikov. Práve tak, ako môžete nájsť citáciu v Biblii, ktorá ospravedlňuje takmer každý skutok, môžete nájsť dáta o ľuďoch, ktoré podporia takmer každé konštatovanie o spôsobe ako funguje svet.

Preto myšlienky v ekonómii môžu byť a nebyť v móde. Pokrok vo vede je všeobecne lineárny. Ak nový výskum potvrdí alebo nahradí existujúce teórie, jedna generácia sa nahradí ďalšou. Lenže ekonomika sa pohybuje v cykloch. Doktrína sa môže zrodiť, upadnúť  a neskôr sa opäť zrodiť. Je to preto, lebo ekonómovia nepotvrdzujú svoje teórie rovnakým spôsobom ako fyzici, sledovaním dôkazov. Naopak, tak ako to robia kazatelia pred veriacimi, vznikne škola pre vyškolenie nasledovníkov – pre politikov, aj pre širokú verejnosť.

Napríklad Milton Friedman bol jeden z najvplyvnejších ekonómov neskorého 20-teho storočia. Ale pohyboval sa v ekonomike desaťročia predtým, kým si ho všimli. Mohol rovnako zostať okrajovou figúrkou, ak by nebolo politikov ako Margaret Thacherová a Ronald Reagan, ktorí kúpili jeho vieru o cnosti voľného trhu. Oni predali túto myšlienku verejnosti, boli zvolení a prebudovali spoločnosť podľa týchto návrhov. A ekonómovia dostali kázanie. Hoci vedci na rozdiel od ekonómov môžu žiadať verejnú mienku, aby pomohla ich kariére alebo získali financie na výskum, v pseudovede nezískavajú podporu svojich teórií takýmto spôsobom.

Íri sú známy opisovaním svojej katolíckej krajiny ako jedného tenkého katolíckeho čriepku namaľovaného na starom pohanskom svete. To isté môže byť povedané o našom vlastnom pridržiavaní sa dnešnej neoliberálnej ortodoxie, ktorá zdôrazňuje individuálne slobody, obmedzenú vládu a voľný trh. Napriek uplatňovaniu dobre zavedenej doktríny, netransformovali sme sa úplne na ekonomické zvieratá, ktoré by sme mali byť. Ako kresťania, ktorí chodia do kostola, ale nie vždy počúvajú cirkevné príkazy, správame sa ako predpovedá ekonomická teória, len keď nám to vyhovuje. Na rozdiel od princípov ortodoxných ekonómov, súčasný výskum ukazuje, že namiesto maximalizácie svojich osobných ziskov ľudia zostávajú stále rozumne altruistickí a nesebeckí. Tiež nie je jasné, či nekonečné hromadenie majetku nás vždy robí šťastnými. A keď robíme rozhodnutia, najmä tie principiálne, nevyzerá to, že používame vzorec „maximálneho zisku“, ktorý ortodoxné ekonomické modely berú za daný. Pravda je, že náš každodenný život sa vôbec neriadi podľa týchto modelov.

Po desaťročia neoliberálni kazatelia odpovedali na takéto námietky, že záleží len na nás, či sa prispôsobíme modelu, ktorý je považovaný za nemenný – spomeňte si napríklad na Billa Clintona, ktorý pomenoval neoliberálnu globalizáciu ako „prírodnú silu“. A zatiaľ po prebudení z finančnej krízy 2008 a následnej recesie nastal obrat proti globalizácii vo veľkej časti Západu. Lepšie povedané, široké odmietnutie „expertov“ bolo zrejmé v amerických voľbách 2016 a v referende o Brexite.

Zdroj: https://www.theguardian.com/news/2017/jul/11/how-economics-became-a-religion

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Martin Urminský
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

& Časopis