Anastázia a vzkriesenie slovanského vedomia

Tagged With: , , , 1 Comment

Dostojevskij, Tolstoj, Lermontov, Čechov, Bulgakov. To je len zopár mien, ktoré po celom svete sprítomnili ruskú dušu v celej jej hĺbke. Nie jednoduchú, nie priveľmi vzletnú, skôr ťažko skúšanú, ale aj ťažko otrasiteľnú. Vladimír Megre prerozprával príbeh o tejto duši nanovo. Hoci ani zďaleka nie spôsobom ako spomínaní velikáni; Megre sa jednoduchou rečou v príbehu Anastázie z hlbín šírej ruskej tajgy prihovára našim najvnútornejším citom, myšlienkam a nevysloveným otázkam.

Vladimír, žijeme vo svete plnom prevratných zmien – na mnohých úrovniach, najmä na úrovni zániku doterajšej materialistickej metaparadigmy a, naopak, vzrastu nových duchovných posolstiev. Jedným z nich je aj vaša práca a dielo mimoriadne populárnej série Zvoniace cédre Ruska. V nich ústredná postava Anastázia predpovedala aj o Slovanoch a ich budúcnosti. Objaví sa teda bohom zoslaný obnoviteľ viery, syn človeka, v rámci nášho slovanského sveta?

Samotný život ukazuje, že ľudí žijúcich v rodových statkoch život posúva dopredu. Možno ani oni sa nestanú tou najdôležitejšou vodcovskou osobnosťou, ale sú múdrejší. Aj medzi nimi sú takí, ktorí nemajú žiaden oficiálny status, no napriek tomu ľudia za nimi chodia po rady, po všetko možné a v podstate ich dávajú do toho vedenia.

Sú to teda prirodzené autority.

Áno, prirodzené autority. Myslím si, že všeobecne u Slovanov, slovanského národa, sa taký človek objaví. Čiže slovanské národy sa budú spájať – a v podstate, ako vidíme, už sa spájajú. Nebude to vyzerať tak ako teraz, že tie hranice zmiznú, ale stať sa to môže, až keď sa objaví nejaká organizačná sila, zložka, ktorá to všetko zorganizuje. Ale spojenie len kvôli spojeniu nevznikne.

Keď ste na svojej prednáške nabádali ľudí, aby dali podnet na vznik rodových statkov nášmu prezidentovi Kiskovi, trošku ma to pobavilo. Vieme, že legislatívny proces udeľovania pôdy na rozvoj rodových statkov sa v Rusku rozbehol, a teda aj my by sme mali tento príklad prezentovať prezidentovi. Problém je, že len pár dní pred touto prednáškou mal vystúpenie vo valnom zhromaždení OSN, kde celý svet vyzýval na tvrdý postoj proti Rusku. Za súčasnej situácie ľudí, ktorí sa čo len stretnú s človekom z Ruska alebo idú do Moskvy, vnímajú ako antidemokratických extrémistov. A to je obrovský problém, pretože sa tu opäť a zámerne stavia prekážka medzi slovanskými národmi a ľuďmi, ktorí majú k sebe prirodzene blízko. Aj preto je potom ťažké hovoriť o hlbších ideách, ako sú spirituálne, duchovné záležitosti, rodové statky a podobne, nehovoriac o legislatíve. A preto si myslím, že pre nás je veľmi dôležité naštartovať obrodný proces v rámci všeslovanstva. Vladimír, čo si myslíte vy, odkiaľ pramenia tie dôvody šíriť rusofóbiu?

Mnoho tisícročí už funguje diplomacia, rokuje sa medzi predstaviteľmi rozličných štátov prostredníctvom diplomatov, ale ľudia sa nejako nevedia dohodnúť sami medzi sebou. A vlastne nerokuje štát s iným štátom, ale pár ľudí, ktorí sa nachádzajú vo vláde a vedú tieto rokovania. No a ide o to, či vlastne hájime naše ciele a zámery ako národa alebo iba tých pár ľudí hore. Myslím, že medzi sebou rokujú iba tieto malé skupinky a národ ich vôbec nezaujíma. A ak sa toto bude diať, v živote sa nikdy nedohodne žiaden národ, aj keď sú rodina, bratia. Voľakedy boli kňazi a oni vyberali od národa dane. Čiže čím väčšie mal územie, tým viac daní vybral. A čo sa dnes vlastne zmenilo? Nič. Čo voľakedy robil kňaz, keď potreboval vyzvať ľudí a naverbovať, vohnať ich do vojny? On vtedy burcoval ľud: Pozrite sa, tie svine nás napádajú a znásilňujú naše ženy. Pozrite sa, okradli dedinu! A vtedy sa národ zdvihol a všade šíril slová kňaza: znásilnili ženy, okrádajú, informácia sa šírila, či už to bola pravda, alebo nie. Ale národ povstal a išiel sa pomstiť. A kňaz získal ešte väčšie územie. A povedal si: Výborne. A  toto celé sa opakuje. To isté robí aj jeden, aj druhý, aj tretí. Toto trvá už tisícročia. A dejú sa také zvláštne veci, že pred tisíckami rokov na brány Konštantínopola zavesili ruský štít. A akože títo ruskí Slovania bez problémov víťazili nad rímskymi vojskami. A to bolo veľké vojsko, ktoré malo vlastné obrovské zdroje, premyslenú taktiku, mali skvelých vojvodcov, ale platili dane Slovanom. A prečo sa to dialo? Kde je tá kultúra a vedomosti Slovanov, ktoré sú až do dnešných dní pred svetom skryté? Viete, čo tým myslím.

Autor: Tibor Eliot Rostas

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...
One Response to "Anastázia a vzkriesenie slovanského vedomia"
  1. Či je vôbec povera až taká slovenská, alebo o Slovensku či je ono o všeslovanstve.(dole text starých knižníc)
    ;Z prvého druhu je nevera pohanov, alebo barbarov. V druhej ceste, kresťanská viera môže byť odopretá dvoma spôsobmi: buď odmietnutím proroctva týkajúceho sa toho, alebo popretím skutočného prejavu jeho pravdy. A prvá z nich je nevera židov (odmietnutie proroctva o zmŕtvychvstaní v Starom zákone) a druhá je nevera kacírov. To je jasné, z toho, že kacírstvo bosoriek je najviac ohavné z troch stupňov nevery; a tento fakt je dokázaný a to tak z dôvodnosti i autority. Pretože hovorí sa v II.SPeter ii: To povera súca lepšou pre nich, nie poznať cestu spravodlivosti, ako keby potom čo poznali to, aj sa zmenili z toho.

Pridaj komentár

  & Časopis