Architekti Európskej únie: nacisti a ich kolaboranti

Add Comment

Existuje staré príslovie, ktoré sa týka založenia Európskej únie. Ak neuspeješ prvýkrát, skús to znova. Pre nacistov a nacistických kolaborantov druhej svetovej vojny, ich alianciu s talianskymi fašistami, francúzskymi Vichystami a ďalšími, bolo ďalším pokusom o „Tretiu ríšu“ zriadenie identického európskeho superštátu, ale tentoraz s rozhodne „demokratickou“ aurou.

Európska únia eventuálne vznikla z Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, ktoré bolo sformované šiestimi západoeurópskymi štátmi v roku 1951. Organizácia bola kreatívnou ideou Roberta Schumana, francúzskeho politika, ktorý prisahal vernosť maršalovi Pétainovi, vodcovi francúzskych Vichystov a bývalému nemeckému desiatnikovi. Schuman bol neskôr pre túto spoluprácu zbavený svojich politických práv. Veliteľ frontu Slobodných Francúzov, generál Charles De Gaulle, obnovil Schumanovi plné občianstvo, po ktorom sa starý kolaborant chystal vytvoriť upravenú verziu Tretej ríše – Európsku úniu. Pre doplnenie zostavy bol obhajcom „svalov“ vojenskej aliancie – Severoatlantickej aliancie (NATO). Schuman slúžil ako francúzsky povojnový minister zahraničia a premiér. Jeho skupinka pre tvorbu federálnej Európy pozostávala ešte z krajana a agenta OSS/CIA Jeana Monneta a nemeckého kancelára Konrada Adenauera, ktorý ako predvojnový starosta Kolína a predseda štátnej rady Pruska poskytol nacistom rôzne služby a výhody.

Medzi ďalších zakladajúcich otcov EÚ patril Walter Hallstein, nemecký právnik mnohých nacistických profesionálnych skupín a delostrelecký poručík Wehrmachtu v severnom Francúzsku. Tu bol zajatý Američanmi a ostatné vojnové chvíle prežil ako vojnový zajatec a väzeň tábora v Mississippi. Západné historické knihy a vždy pochybná Wikipedia vybielila všetky nacistické doklady a poverenia zakladateľov EÚ ako Schuman, Adenauer a Hallstein.

Ďalší zástanca zárodku európskej federácie na začiatku 50. rokov bol princ Bernard s nemeckým pôvodom (Lippe-Biesterfeld). Pred sobášom s holandskou korunnou princeznou Julianou bol členom nacistickej strany, motorizovaných zborov a dôstojníkom jazdectva SS. V roku 1940, jeho starí kamaráti z IG Farben, nemeckej petrochemickej spoločnosti, spolu so šéfom SS Heinrichom Himmlerom lobovali u Hitlera kvôli spoločnej európskej mene, predchodcovi dnešného eura. Spomínaný princ po vojne nadšene podporoval vznik EÚ. Pre budúce plánovanie sponzoroval prvý míting európskych federalistov a euroatlantických spojencov NATO v holandskom hoteli Bilderberg.

Od roku 1954 každoročné konferencie Bilderberg podporujú federálnu Európu a všeobecnú globalizáciu pod svetovou dominanciou „Osi“. Plány Bilderbergu a ich kolegov z EÚ však idú na úkor národnej suverenity, kultúrnych práv, slobody prejavu, myslenia, práv pracujúcich a odrážajú záujmy a túžby NATO a americkej CIA, ktorá na stretnutiach pravidelne nasadzuje svoje špičkové aktíva. Zámer začleniť východnú Európu do EÚ bol prvýkrát predložený (1954) šedou eminenciou Bilderbergu – Jozefom Retingerom, členom exilovej poľskej vlády v Londýne. Po vojne sa Retinger, ktorého podozrivé a temné smerovanie prekukla aj domáca poľská armáda s pokusom o jeho zavraždenie, stal ťahúňom zjednotenej Európy.

Je skutočne úžasné vidieť toľkých „progresívnych“ lamentujúc nad nedávnym hlasovaním Veľkej Británie o opustení EÚ – organizácie, ktorá bola založená nacistickými kolaborantmi a vplyvnými agentmi CIA. Byrokrati EÚ ako predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker z Luxemburska, ktoré je pravlasťou Roberta Schumana, prezident europarlamentu Martin Schulz a ďalší eurofederalisti uplatnili starú známu politiku „kolektívneho trestu“ pri naliehaní na drakonické opatrenia proti britskému odchodu. Dokonca signalizujú, že angličtina nebude viac úradným jazykom EÚ, hoci zostáva najpoužívanejším v členských štátoch ako Malta, Írsko a Cyprus.

Európska únia, najmä od podpisu Maastrichtskej zmluvy, ktorá odrážala snahu o väčšiu európsku federalizáciu, nebola nikdy príliš demokratická. Od reality odtrhnutá a ignorantská byrokracia Bruselu diktovala francúzskym pekárom ako upiecť bagetu, gréckym chovateľom ako sa vyrába syr feta a nemeckým pivovarom dávala návod na výrobu piva.

Obrancovia „eurobordelu“ tvrdia, že hlasovanie o Brexite je bezprecedentné. Tento argument je však len ďalšia lož. Veľká Británia je treťou krajinou, ktorá EÚ signalizuje túžbu odstúpiť z organizácie, ktorá bola kreovaná s cieľom umožniť fungovanie európskej ríše v jemnejšej verzii. Grónsko hlasovalo o opustení EÚ dvakrát. Prvé voľby sa uskutočnili, keď Dánsko, koloniálny pán, vstúpilo do EÚ roku 1973. Keď Grónsko dosiahlo „status domácej vlády“ o pár rokov neskôr, zorganizovalo ďalšie referendum a výsledok bol rovnaký: nie členstvu v EÚ. Grónska lekcia sa nestratila ani na Islande, ktorý sa po svojom ekonomickom znásilnení bankárskymi eurofilmi, rozhodol do EÚ nevstúpiť.

V roku 2015, viac ako 60 percent Grékov odmietlo podmienky stanovené Európskou úniou pre pokračujúce grécke členstvo v eurozóne, čo bolo de facto odmietnutie EÚ. Náhradná ľavičiarska strana Syriza, vytvorená provokatérom hedžových fondov a magnátom Georgeom Sorosom ako riadená alternatíva pre ním nenávidených komunistov, sa pustila do akceptácie drastických podmienok EÚ aj tak.

Dnes, s Nemeckom na sedadle vodiča a Belgickom, Fínskom, pobaltskými štátmi, Rumunskom, Bulharskom a Poľskom ako poslušnými nemeckými pudlíkmi, sa EÚ podobá na alianciu „Osi“. Európska únia je komplic NATO pri vojenských vyhrážkach Rusku. Agresivita NATO spoločne s neonacistickou a sionistickou Ukrajinou oprášila starý Hitlerov plán útoku na Sovietsky zväz – operáciu Barbarossa. Na spolupráci neonacistov a sionistov v Kyjeve alebo ich podpory zo strany Nemecka a Spojených štátov nie je nič zvláštne, ani jedinečné. Všetko sa už raz udialo pred rokom 1933, počas „presídľovacej dohody“ medzi nacistickým Nemeckom a nemeckými sionistami. Táto dohoda garantovala neobmedzený transfer nemeckých sionistov do Palestíny, čo bol akt, ktorý položil základy pre neskorší štát Izrael.

Politickí lídri s verejne protieurópskou rétorikou v Dánsku, Holandsku, Francúzsku, Španielsku, Grécku, Taliansku, Portugalsku, Rakúsku, Švédsku, Maďarsku a dokonca Nemecku chápu, kto založil EÚ a prečo. Výzvy pre doplnkové referendá o vystúpení môžu znamenať, že dni „Štvrtej ríše“ Schumana, Monneta a Adenauera spejú ku koncu.

Wayne Madsen (1954) je americký investigatívny žurnalista a publicista s vyše 20-ročnou skúsenosťou v bezpečnostných otázkach, medzinárodných záležitostiach a tajných službách. Ako námorný dôstojník vytvoril jeden z prvých počítačových bezpečnostných programov pre US Navy. Po vojenskej službe (1997) bol pridelený k sekcii Protiponorkového boja a NSA ako COMSEC analytik, pričom svoj výcvik využil v investigatíve. Bol častým politickým komentátorom pre Fox News, taktiež sa objavoval na ABC, NBC, RT, CBS, PBS, Press TV, CNN, BBC a Al Jazeera. Je členom Spoločnosti profesionálnych novinárov (SPJ) a National Press Club. Jeho príspevky sa objavujú v mnohých denníkoch a týždenníkoch vrátane The Progressive, Village Voice, Philadelphia Inquirer, Houston Chronicle, Cleveland Plain Dealer, Real Clear Politics, Newsday a zároveň je editorom webstránky waynemadsenreport.com.

Zdroje: Wayne Madsen; Strategic Culture

Marián Ďuriš
"Sněží a venku se setmělo. Tato noc - a tato zima - naštěstí nebude dlouhá. Nebudeme-li chtít."

Pridaj komentár

  & Časopis