Prečítané 5789x | 0

Codex Alimentarius – populačná genocída ľudstva v réžii človeka? (1. časť)


Codex Alimentarius – populačná genocída ľudstva v réžii človeka? (1. časť)Ilustračné foto: Shutterstock.com

Ak si niekto robí nádeje, že zdravie a výživa obyvateľstva ostanú navždy v neodvolateľnej právomoci legitímnych, demokraticky zvolených národných vlád, tak sa najskôr kardinálne mýli. Codex Alimentarius – Potravinový kódex predstavuje jeden z najkontroverznejších bodov konšpirátorsko-dekonšpirátorskej agendy, ktorý nie je dodnes jasne a jednoznačne uzavretý. Zatiaľ čo podľa jeho stúpencov sleduje inštitúcia altruistické ciele (ochrana zdravia spotrebiteľa, bezpečnosť a jednotné štandardy potravín, korektné obchodné postupy), odporcovia Kódexu bijú na poplach. Podľa nich ide totiž o skrytý nástroj na depopuláciu preľudnenej planéty.

Pred zrušením ho zachránil veľký priemysel

Codex Alimentarius bol založený v 60. rokoch 20. storočia (1963) dvoma inštitúciami OSN: Organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo – Food and Agriculture Organisation (FAO) a Svetovou zdravotníckou organizáciou – World Health Organisation (WHO). Jeho história sa však začala písať ešte v Rakúsko-Uhorsku (1893), ktoré sa rozhodlo prijať špecifický súbor noriem a smerníc pre súdy rozhodujúce v sporných prípadoch týkajúcich sa potravín. Tento sa stal známy ako Potravinový kódex a v praxi sa využíval až do zániku monarchie (1918).

V roku 1962 dospeli Spojené národy k presvedčeniu, že Kódex by sa mal v záujme ochrany zdravia znovu a celosvetovo zaviesť. V roku 2002 mali FAO a WHO o jeho smerovaní vážne pochybnosti, preto najali externého konzultanta, ktorý dospel k nečakanému záveru: Kódex by mal byť okamžite zrušený. V tom momente však zakročil veľký priemysel, uplatniac svoj mohutný vplyv. Zjemnená správa uvádzala v konečnom výstupe požiadavku zodpovedať 20 problémových okruhov súvisiacich s touto organizáciou.

Medzivládna komisia Codex Alimentarius Commission, ktorá od roku 2002 schvaľuje návrhy všeobecných aj špecifických noriem Kódexu, nepochybuje o tom, že tieto sú nielen vedecky podložené, ale navyše zdraviu prospešné. Zavádzajú sa predsa do národných i regionálnych predpisov 170 členských krajín Codex Alimentarius, ktoré sa na ich príprave aktívne podieľajú a kolektívne si ich odhlasujú. Odporcovia si to však nemyslia. Naopak – trvajú na tom, že jej utajeným cieľom je znásobiť zisky globálnych korporácií ovládnutím spotrebiteľov pomocou potravín a že svoje poslanie chrániť ich zdravie na všetkých kontinentoch sveta Komisia zradila. Patovú situáciu typickú pre „tvrdenie proti tvrdeniu“ ešte umocňuje postoj Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorá Kódex považuje za medzinárodnú referenčnú bázu na určovanie kritérií ohľadom bezpečnosti potravín a ochrany spotrebiteľa.

V čom má byť Kódex nebezpečný?

Ako vo svojom článku publikovanom v Nexus Magazine (2008) upozorňuje psychológ Dr. Gregory Damato, Komisia pre Potravinový kódex je väčšinou „podceňovanou, no mimoriadne vplyvnou obchodnou organizáciou, o ktorej väčšina ľudí (vrátane skoro všetkých amerických kongresmanov) nikdy nepočula, a tí, ktorí o nej počuli, nemusia chápať jej pravú podstatu“. Štandardy Kódexu, ktorých účinnosť sa vraj nebude dať zvrátiť, zahŕňajú podľa jeho kritikov položky, ktoré znejú priam hrôzostrašne. Napríklad:
- Odstraňovanie všetkých živín (vitamínov a minerálnych látok), ktoré majú byť považované za toxíny (jedy), z potravín.
- Ožarovanie potravín (vrátane organických) za účelom odstránenia všetkých „toxických živín“ (už v auguste 2008 sa v USA tajným rozhodnutím nariadilo masové ožarovanie šalátu a špenátu v mene verejného zdravia a bezpečnosti).
- Povolené živiny budú obmedzené Pozitívnym zoznamom Kódexu, zahŕňajúcim napríklad fluorid (3,8 mg denne) získaný z priemyselného odpadu.
- Všetky živiny (napríklad vitamíny A, B, C, D, niacín, zinok a magnézium) s pozitívnym zdravotným vplyvom na telo budú v účinných dávkach zakázané a zredukované na 15 % súčasnej odporúčanej dennej dávky.
- Všetky dojnice na planéte musia byť ošetrené geneticky upraveným rekombinančným hovädzím rastovým hormónom (rBGH) z produkcie firmy Monsanto.
- Všetky zvieratá slúžiace ako potrava musia byť ošetrené účinnými antibiotikami a exogénnymi rastovými hormónmi.
- Vo zvýšených množstvách budú do potravín vrátené smrteľné a karcinogénne organické pesticídy, vrátane 7 z 12 najhorších (hexachlórbenzén, toxafén, aldrin), ktoré 176 krajín vrátane USA štokholmským Dohovorom o trvalých organických znečisťujúcich látkach v roku 1991 zakázalo.
- Kódex povolí nebezpečné a toxické hladiny aflatoxínu (0,5 ppb) v mlieku, ktorý je druhou najúčinnejšou karcinogénnou látkou produkovanou plesnejúcou živočíšnou stravou.
- Povinným bude celosvetové zavedenie neoznačených a smrteľných geneticky modifikovaných organizmov (GMO) v semenách, zvieratách, vtákoch a rastlinách.
- Povolené budú zvýšené hodnoty zostatku toxických pesticídov a insekticídov.

Tieto čoskoro povinné štandardy budú platiť pre všetkých 153 členských štátov WTO. Len čo sa akceptujú, neexistuje spôsob návratu k pôvodným štandardom. Keď sa vyhovie Kódexu v jednej oblasti, počas zotrvania krajiny vo WTO budú predpisy neodvolateľné a nemeniteľné. Pokiaľ ich poruší, môžu byť na ňu uvalené zničujúce ekonomické a obchodné sankcie.

Víťazstvom uznanie, že GMO môžu kontaminovať

Jedným ústredných sporných bodov je tvrdošijná neochota USA a Codex Alimentarius Comission povinne označovať geneticky modifikované organizmy (GMO). Oponenti tejto americkej politiky (Japonsko, Nórsko, Rusko, Švajčiarsko, prakticky všetky africké krajiny a 28 krajín EÚ) prichádzajú k záveru, že USA to odmietajú kvôli potenciálnym právnym následkom pre vládu USA a zodpovednosti výrobcov, ak by sa GMO dali sledovať. Niekoľko vedcov z FDA opakovane varovalo pred nebezpečenstvami vpustenia GMO do bežných potravín, no týchto ignorovali a zvyčajne prehlasovali.

Stretnutie Výboru Kódexu pre označovanie potravín v kanadskej Ottawe (28. 4. – 2. 5. 2008) poznačilo rozhorčenie niekoľkých zástancov povinného označovania GMO voči výboru a jeho neobjektívnej analýze výskumu venovaného rizikám GMO. Tento dokument bol kvôli nátlaku USA nakoniec stiahnutý. Niektoré krajiny v reakcii na to a v legitímnej snahe obmedziť šírenie „smrtiacich“ potravín boli pripravené požiadavky Kódexu odmietnuť a prijať vlastný systém označovania GMO.

Rokovanie Kódexu v Ženeve (30. 6. – 4. 7. 2008) vyplavilo na povrch dávno tlejúcu nespokojnosť s pokračujúcou snahou USA presadzovať agendu farmaceutických, chemických, poľnohospodárskych a podobných gigantov bez prihliadnutia na názory ďalších krajín. Preto niektoré z nich proti takejto praxi vystúpili a dali najavo, že rozhodnutia Kódexu prijaté v ich neprítomnosti nebudú mať medzinárodnú legitimitu. FAO a WHO sa konečne rozhodli pre identifikáciu nízkoúrovňovej kontaminácie GMO v potravinách, ktorá je v súčasnosti v USA 10-percentná (najvyššia z krajín Kódexu), kým EÚ povoľuje iba 0,9-percentnú kontamináciu. Aj keď FAO a WHO nedospeli až k požiadavke povinného označovania GMO, ich uznanie, že GMO môžu potraviny kontaminovať, je pre slobodu zdravia obrovským víťazstvom.

Austrálsky psychológ Gregory Damato, Ph.D. stojí na čele kliniky Quantum Biofeedback pre pacientov s rôznymi diagnózami od depresií až po rakovinu. Žije vegánskym životným štýlom a v súčasnosti prednáša o skrytých nebezpečenstvách vakcín, chemickej toxicity v hračkách, GMO, EMF a EMR, ako aj o spôsoboch, ako riešiť rastúci výskyt neurologických porúch u detí prirodzeným budovaním ich imunity, prostredníctvom detoxikácie a zdravej výživy.

Zdroj: Natural News

Viac o Codex Alimentarius sa dočítate v najbližšom – májovom čísle mesačníka Zem&Vek (05/2016).

28.04.2016 18:05 | Zo zahraničia 0


Juraj Pokorný
Zopár slov o autorovi...


V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.