Prečítané 6137x | 1

Gnosticizmus dnes a triumvirát satanskej lži


Gnosticizmus dnes a triumvirát satanskej lžiIlustračné foto: shutterstock

V posledných rokoch narastá počet filmov a kníh, ktoré sú znovuzrodením tisíce rokov starých filozofií a myšlienok. Síce nemajú tú istú podobu ako v čase ukrižovania Ježiša Krista, ale šikovne sa prispôsobili dobe a ich popularita je na vzostupe. Učenci, ktorí definujú gnosticizmus (gnózu), vo všeobecnosti súhlasia s tým, že tieto filozofie majú východný pôvod (zoroastrizmus, hinduizmus atď.) a boli prinesené na Západ prostredníctvom výbojov Alexandra Veľkého a cestovateľmi.

Exotické východné idey sa začali miešať s gréckou kultúrou a vytvárali zmes, ktorá hlboko ovplyvnila Židov, napr. pri písaní Talmudu ako reakcie na odmietnutie Krista (tým aj odmietnutie Starého zákona) a zároveň ovplyvnila kresťanov, pokúšaných gnózou nonstop. Hlavným zdrojom gnózy, tohto tzv. poznania a zachovávania historických filozofií namierených proti Bohu, je samozrejme satan (diabol). Gnosticizmus je jednou z mnohých heréz, ktoré zvyknú oklamať svet (Zjav 12:9). Pokúšanie Evy v rajskej záhrade nesie nápadnú podobnosť s jadrom gnostického kréda a učenia: „Had bol najľstivejší zo všetkých poľných zvierat, ktoré utvoril Hospodin, Boh. Povedal žene: Naozaj vám Boh zakázal jesť zo všetkých stromov záhrady? Žena mu odpovedala: Ovocie zo stromov v záhrade jesť smieme, ale o ovocí stromu, ktorý je uprostred záhrady, Boh povedal: Nejedzte z neho, nedotknite sa ho, aby ste nezomreli. No had žene povedal: Nie, určite nezomriete! Boh totiž vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh, budete poznať dobro i zlo“ (Gn 3:1-5).

Prvá lož

Do posolstva prvým ľuďom zakomponoval satan tri klamstvá, ktoré sa používajú v histórii opakovane. Úvodné je v prvom verši, kde zasieva semeno pochybnosti o tom, či sa dá Bohu dôverovať. Jeho slová znejú „naozaj Boh povedal?“, čím vnáša neistotu a podozrenie, čo je odvtedy vo vzťahu k Stvoriteľovi bežná ľudská črta.

 Gnostici nie sú výnimkou, ale naopak, skvelým príkladom. V základnom zmysle je gnosticizmus poznaním alebo vedomím a hoci niekedy kopíruje Božie slovo, nepovažuje ho za základ. Namiesto Písma oceňuje skúsenosť, čo starší povedali a čo sa dozvedeli od „anjelov“ alebo skrze astrológiu a alchýmiu (chémiu), preto rané prvky gnózy vidíme už v Liste Galaťanom (1:8). Kolosskí kresťania boli postihnutí napr. asketickou formou gnosticizmu, ktorá dbala na rituály a predpisy (Kol 2:20-23), založené na ľudských zvykoch (Kol 2:8), bez žiadneho základu v Písme.

Novodobí gnostici, veriaci na „progresívne“ zjavenia, takisto podľahli prvému zo satanových klamstiev. Kritickým bodom je, že ak Boh v histórii niečo odhalí a zjavenie naozaj pochádza od neho, nebude to nikdy v rozpore s Písmom. „Boh nie je človek, aby klamal“ (Nm 23:19). Napriek tomu obhajcovia progresívnych zjavení sa domnievajú, že ich odhalenia majú väčšiu autoritu než Biblia a namiesto porovnania sa otvárajú satanskému vplyvu s maskou Boha, ktorý údajne odhaľuje niečo úplne nové. Môžu úprimne veriť, že k nim Boh hovorí, ale zároveň nedôverujú tomu, čo už povedal v inšpirovanom Písme. Majú tendenciu vyhýbať sa biblickém u štúdiu a prichádzajú k záveru, že ho nepotrebujú, lebo predsa Boh im to hovorí priamo a ak by niečo bolo dôležité, oznámi im to.

List Rimanom 10:17 nám hovorí, že „viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo.“ Ale satan to vie tiež a verí, že ak môže podkopávať dôveryhodnosť Boha a platnosť jeho slova, môže zničiť vieru potrebnú k spáse. V súčasnosti prechádza legitimita Biblie intenzívnym útokom. Kvôli popularizovaným gnostickým spisom ako Judášovo a Tomášove evanjelium, ako aj knihám a filmom ako Da Vinciho kód, si mnohí kladú otázku, prečo máme Bibliu akú máme a či niečo z apokryfných kníh nespôsobí kresťanský prevrat. Namiesto hádok o tej alebo onej doktríne sa zdá, že satan vypúšťa celé ideové balíky s tvrdením, že Božie slovo je len vec interpretácie a momentálneho rozmaru (názoru) človeka, teda sa mu nedá dôverovať. Viera, založená na Božom slove, je sabotovaná na každom kroku.

Druhá lož

Ďalším podvodom otca lži a zatratenia je výrok „určite nezomriete.“ Pri rozbore ide o tvrdenie, že sme nesmrteľní, čiže smrť nemá nad nami žiadnu moc. Táto myšlienka bola už na samotnom začiatku navrhnutá tak, aby prežila históriu. Kresťanstvo ju nazýva doktrínou nesmrteľnosti duše, kým východné pohanstvá ju obsahujú v presvedčení o reinkarnácii. Bez ohľadu na presvedčenie, duchovný komponent človeka je hlavným princípom takmer každého náboženstva. V modernej neopohanskej kultúre sa napríklad objavujú duchovia mŕtvych, vznášajúci sa nad živými a poskytujúci im útechu, pomoc alebo odvahu. Ide o snahu presvedčiť, že smrť nie je koniec a nejakým spôsobom bude človek aj tak žiť, hoci jeho fyzické telo zahynie.

Gnostická viera v dualizmus tela a duše s tým, že telo je zlé (od ktorého je nutné sa oslobodiť) a duša dobrá, takisto spočíva v satanskej lži Eve. Gnostici vo všeobecnosti verili, že cieľom ľudskej existencie je návrat do „rodnej duchovnej ríše“ a smrť je teda akýmsi oslobodením. Ako táto idea ovplyvňuje postoj a život človeka? Keď satan spochybnil trest smrti za neposlušnosť tým, že podkopal dôveru v Božie slovo, taktiež obkľúčil jednu z najdôležitejších ľudských motivácií – sebazáchovu. Ak si je človek istý pohodovým životom po smrti, je mu ukradnuté ako svoj pozemský čas prežije. Je to ako zaručiť študentovi, že zmaturuje alebo získa doktorát bez akejkoľvek snahy. Študent môže vynaložiť určité úsilie, ale jeho motivácia bude podstatne oslabená. Ak teda má osoba zaručený večný život, neexistuje žiadna naliehavosť odolávať problémom alebo brániť sa hriechu. V najlepšom prípade zostáva „byť dobrým človekom.“

Pavol hovorí Rimanom (6:23), že „mzdou hriechu je smrť,“ nie večný život. To isté vraví prorok Ezechiel (18:4). Satan nás naopak presviedča, že smrť nie je hrozbou, teda ani hriech nie je veľký problém. Ako objasňuje koniec Pavlovho verša (Rim 6:23), len vďaka Božej milosti nie sme okamžite zatratení a nie kvôli inherentnej nesmrteľnosti v nás. Večný život je teda dar, nie vrodená kvalita. Prvý list Timotejovi (6:16) uvádza, že len Boh „jediný má nesmrteľnosť“, teda nikto iný z ľudskej rasy, vrátane kresťanov. List Rimanom (2:7) sľubuje „večný život tým, čo vytrvalosťou v dobrých skutkoch hľadajú slávu, česť a nesmrteľnosť“, teda opäť večný život je dar, nie právo a stane sa tak až „na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice“, pri predpovedanom druhom príchode Ježiša Krista, kedy „tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví“ a bude im daná nesmrteľnosť (1 Sol 4:16). Pravdu o večnom živote preto satan skresľuje a ľudí od Boha odvádza vábivým presviedčaním, že nesmrteľnosť už majú.

Tretia lož

Znôšku lží v prebiehajúcom diabolskom útoku na Božie pokyny uzatvára sľub, že požitím ovocia zo stromu poznania sa ľuďom „otvoria oči“ (čo naznačuje múdrosť a osvietenie) a budú poznať dobro a zlo ako Boh. Satan okamžite prináša rozpor a kladie dôraz na poznanie ako ľudské dobro, hoci Boh predtým varuje: „Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš“ (Gn 2:17). Podobne aj gnostici sú tí „vedomí“, hltajúci mystické vedomosti, o ktorých si myslia, že prinášajú fyzickú a duchovnú oblasť presahujúci kľúč k životu. Pripomeňme si apokryfné evanjelium podľa Tomáša, ktoré na samom začiatku konštatuje, že: „kto objaví výklad týchto slov, neokúsi smrť.“ Preto je týmto falošným spisom otvorená cesta všetkým novodobým „guru“ a vykladačom, ktorí veria, že kľúčom je len správna interpretácia a pochopenie týchto ezoterických výrokov.

Zjavenie apoštola Jána vysvetľuje strom života na dvoch miestach: „Tomu, kto zvíťazí, dám jesť zo stromu života, ktorý je v Božom raji“ (Zjav 2:7) a „Blahoslavení sú tí, čo si vypierajú rúcha: budú mať moc nad stromom života a budú môcť vstúpiť bránami mesta“ (Zjav 22:14). Strom života sa teda spája so životom tu na zemi, ktorý vyžaduje prekonávanie sa a dodržiavanie (výkon) Božieho slova. Jediní, ktorí majú dovolené jesť zo stromu života sú tí, ktorí sa zmenili (svojim duchom a s Božou pomocou) a žili životom viery.

Satan však okrem toho, že spochybňuje Božie slovo a naznačuje, že Boh je nespravodlivý, lebo zadržiava dobré veci, ponúka skratku. Hovorí: „Nemusíte nasledovať Božie cesty, lebo sú príliš prísne a nespravodlivé. Riaďte sa sami sebou. Využite svoje znalosti a poznatky o tom, čo je dobré a čo je zlé. Pri takomto posudzovaní budete ako Boh.“ Adam a Eva zhltli návnadu a odvtedy človek odmieta Boží štandard spravodlivosti v prospech svojho vlastného.

Tretia lož je ľahko zreteľná v antinomianizme (doslova „proti zákonu“) gnostikov, ktorí nemusia byť proti všetkým zákonom, ale určite proti každému, ktorý zasahuje do ich vlastného „štandardu.“ Takto sa asketickí gnostici držali ľudských predpisov „nechytaj, ani neokús, ani sa nedotýkaj“ (Kol 2:20-21), pričom pri slávnostiach sa opájali do bezvedomia. Podobne budú niektorí samozvaní kresťania (spravodlivo) citovať časti Levitika a Deuteronómia pri poukaze na Boží odpor k potratom a homosexualite, ale tí istí „odstránia“ zákon, pokiaľ ide o nedeľu a sväté dni. Rozoznávajú tak podľa vlastného „rozumu“ dobré a zlé, pričom si vytvárajú vlastný druh spravodlivosti. Základnou otázkou Písma je, či sa podriadime Božej vláde alebo sa pokúšame vytvoriť vládu na subjektívnom názore a vnímaní. Božia cesta vedie k večnému životu, ale prichádza spoločne s povinnosťou podriadiť sa, čo súvisí s cnosťou pokory. Vyžaduje, aby sme dodržiavali jeho príkazy a prekonávali svoje ľudské slabosti. Satan (so svojim „non serviam“) sa nás naopak snaží presvedčiť, aby sme konali po svojom a uzurpovali si Božie právo na definíciu správneho štýlu života. Povzbudzuje nás, aby sme boli „osvietení“ a aby sme otvorili oči tým, že budeme pochybovať o Bohu a odmietať jeho cestu.

Najvyššia cnosť?

Tieto tri herézy, ktoré podvracajú Božiu pravdu a plán, sa od stvorenia recyklujú a účinne napredujú pri oddeľovaní ľudstva od Boha, ktoré začalo v rajskej záhrade. Gnóza, samozrejme, tieto základné lži zahŕňa a šíri ich do každého systému, organizovaného alebo nie. Oblasť, v ktorej sa očividne prejavuje nesprávny prístup k poznaniu je láska k Bohu a blížnemu, najmä našim rodinám a bratom. Gnostici majú tendenciu pohŕdať tými, ktorí nie sú až takí „osvietení“ ako oni. Vedomosť a pochopenie je ich menou a ľuďom pripisujú hodnotu na základe toho, čo vedia, čo je v úplnom rozpore s Božou láskou k človeku. V odkaze na gnózu zdôrazňuje apoštol Ján, vo svojich listoch a evanjeliu, Božiu lásku k nám a povinnosť milovať bratov. Rovnako Pavol píše, že „poznanie nadúva, kým láska buduje“ (1 Kor 8:1) a že aj keby chápeme všetky tajomstvá a máme všetko poznanie, bez lásky „by sme neboli ničím“ (1 Kor 13:2). Taktiež Timoteja upozorňuje pred ľuďmi, ktorí „sa stále učia, a nikdy nie sú schopní spoznať pravdu“ (2 Tim 3:7).

Pionieri gnózy považujú za najvyššiu cnosť poznanie, pretože pre nich je „cestou k duchovnosti.“ Hľadajú „božské“ vo svojom vnútri a prostredníctvom „cesty sebapoznania“ sa chytili v labyrinte sebazbožštenia. Nepotrebujú Ježiša Krista ako Spasiteľa a Vykupiteľa, ale len ako duchovného posla pre svoje poučenie a osvietenie. Tento prístup alebo filozofia spasiť nemôže, len mení osobu na sebeckú a egoizmus je koreňom všetkých rozporov vo vzťahoch. Pre kresťanov je správna znalosť mimoriadne dôležitá, ale táto znalosť nebude nikdy v rozpore s vierou, nádejou a hlavne láskou. Nakoniec „jazyky zamĺknu a poznanie pominie“ (1 Kor 13:8), ale „viera, nádej, láska ostáva“ (1 Kor 13:13).

Pramene:
[1] Whatever Happened to Gnosticism?; autor: David C. Grabbe;
cgg.org 11/2006-01/2007
[2] Bludná učení v novém světovém katechismu; autor: Helmut Friedlmayer; Schmid, Anton A., Durach 1994 (
PDF)
[3] 7 hlavných tvrdení okultného New Age; autor: Richard Strážan; portál Zem&Vek 29.12.2016
[4] Nadcházející diktatura humanity aneb Panství Antikrista; autor: Johannes Rothkranz; Durach 1990 (
PDF)
[5] Gnosticism;
https://en.wikiquote.org/wiki/Gnosticism
[6] Antikrist - důsledně podle učení tradice, Písma svatého a soukromých zjevení; autor: Prof. Franz Spirago; 1931 (PDF)

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

05.07.2017 11:05 | Veda a spoločnosť 1


Richard Strážan
(*1969, Bratislava) Geopolitický a spoločenský analytik dlhodobo pôsobiaci, bádajúci a študujúci vo viacerých mestách Európy a Ázie; konfrontuje korene, poznatky a vplyvy historických, filozofických a kultúrnych vied, smerov a náboženstiev na spoločnosť a jej pohyb v priebehu storočí...


Súvisiace články

Najnovšie príspevky

akumulator | 07.07.2017 17:18 0

Pekný článok, ale stále je všetko aj tí pre aj proti iba dohad. Lepšie si prečítať ako Muflón ancijáš sľub dodržal.

Pre pridávanie komentárov a reagovanie na ne sa prihláste alebo zaregistrujte.