Prečítané 5878x | 0

Gradujúci rozkol medzi slovenskými a európskymi socialistami posilňuje úvahy o Slovaxite


Gradujúci rozkol medzi slovenskými a európskymi socialistami posilňuje úvahy o SlovaxiteIlustračný obrázok: Shutterstock.com

Názorový a hodnotový nesúlad medzi slovenskými a európskymi sociálnymi demokratmi sa stupňuje. Napätá atmosféra, ktorá medzi nimi vládne, začína chvíľami pripomínať rozkol. Na kongrese Strany európskych socialistov (PES) v Prahe (1. – 3. 12.) kritizoval predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) byrokraciu EÚ a politickú korektnosť, s ktorou treba skoncovať. Podľa neho totiž pomáha extrémistom, ktorí sa ňou neobmedzujú a nazývajú veci pravým menom, čím zbierajú politické body.

Výčitkou, že viac ako problémy vo vnútri jednotlivých krajín zaujímajú eurosocialistov práva homosexuálov a moslimov, pobúril už nielen svojich európskych straníckych kolegov, ale aj aktivistov LGBTI z radov Rainbow Rose fungujúcich pod krídlom PES. Tí spolu s lídrom frakcie Sergejom Staniševom považujú Ficov postoj za neprijateľný a žiadajú ho ospravedlniť sa celej komunite sexuálnych menšín. „Došiel som do frakcie PES a mal som pocit, že som najväčší vyvrheľ na svete. Trápili ich len dve témy – homosexuáli a moslimovia. Ani jeden poslanec za socialistov sa nespýtal, ako sa majú ľudia na Slovensku. Aké majú platy. V akých životných podmienkach títo ľudia pracujú a žijú. A čo ste pre týchto ľudí urobili?,“ opýtal sa Fico.

Nešlo o prvý pokus zahnať v mnohom inak zmýšľajúceho šéfa slovenského kabinetu do kúta. Ako je známe, ešte pred summitom Európskej rady (23. 9.) – na zasadnutí lídrov frakcie v Bruseli – predložil predseda Socialistov a demokratov (S&D) v EP Gianni Pittella návrh na začatie procedúry pozastavenia členstva strany Smer-SD v Strane európskych socialistov (PES). „Postoj, jasne daný najavo pánom Robertom Ficom, že 'masovú migráciu moslimských prisťahovalcov, ktorí začnú stavať mešity, nebudeme trpieť', alebo názor o 'obmedzovaní slobody moslimov v Európe' či názor, že 'SR je vytvorená pre Slovákov, nie pre menšiny', spôsobujú ťažkosti celej progresívnej rodine,“ poznamenal Pittella a vzápätí sa pokúsil vysvetliť, čo definuje progresívnosť rodiny, za hlavu ktorej sa vydáva. „Vytrvalá neochota prevziať zodpovednosť a prejaviť solidaritu v utečeneckej kríze je v rozpore s našimi hodnotami a politickým presvedčením. Človek sa nemôže jednoducho označiť za progresívneho; musí to prejaviť aj slovami a činmi.“

Ostáva len s trpkosťou konštatovať aroganciu, povýšenectvo a pokrytectvo tých, čo v Európe najhlučnejšie kričia o pluralite či demokracii, ale svojím najhlbším presvedčením ich dôsledne likvidujú. Výsmešné komentáre ich novinárskych advokátov na Slovensku, pre ktorých mienka väčšinovej verejnosti nebola nikdy smerodatná, formulujú ťažký a smutný diagnostický záver. Napriek tomu sa črtá schodný terapeutický postup. Pokiaľ sa legitímna reprezentácia štátu nachádza v stave trvalého neporozumenia s predákmi nadnárodných štruktúr, natíska sa logická otázka, aký praktický zmysel má ostávať naďalej ich súčasťou. V gradujúcom rozkole medzi slovenskými a európskymi socialistami sa totiž nepremieta iba rýdzo stranícky, ale zároveň principiálny hodnotový nesúlad medzi západnou a východnou časťou kontinentu pod hlavičkou EÚ. To všetko len posilňuje predbežne kacírske úvahy o Slovaxite.

19.12.2016 18:29 | Z domova 0


Juraj Pokorný
Zopár slov o autorovi...


V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.