Prečítané 5911x | 0

Hrozí návrat totality – tentoraz však nie z Moskvy, ba ani z Washingtonu


Hrozí návrat totality – tentoraz však nie z Moskvy, ba ani z WashingtonuIlustračný obrázok: Shutterstock.com

Krok za krokom sa potvrdzuje, že napriek formálnym deklaráciám zdôrazňujúcim potrebu otvorenej diskusie o ďalšom smerovaní EÚ sa iniciátorom rezolúcií – či už tej o nutnosti čeliť ruskej propagande alebo o zarúbaní cesty Ankare do Bruselu – diskutovať očividne nechce. Vo svojej úpornej snahe naveky zabetónovať jestvujúci status quo, keďže je to pre nich podľa všetkého jednoduchšie ako pochopiť príčiny rýchlo sa meniacej situácie vo svete, rozhodli sa zasiahnuť do vývoja pákou represie. Tá však v demokratickom prostredí – ak sa dá o takom v prípade EÚ ešte vôbec hovoriť – nemá miesto, a oni to dobre vedia.

Namiesto vytvárania priestoru na slobodnú výmenu myšlienok šíria negatívnu energiu, propagujú jednosmernú diskusiu a prezentujú totalitou zaváňajúce návrhy, kde je skepsa neprípustná. Odmietajú akceptovať, že pochybovať o fungovaní Únie, ako i o Únii samotnej, neznamená spochybňovať podstatu demokracie. Naopak – je to neodňateľné ľudské právo. Vo svojej ješitnosti a samoľúbosti sa svoje postoje nechystajú prehodnocovať, ale tvrdohlavo na nich zotrvávať, ba v niektorých bodoch ich dokonca pritvrdzovať.

Zrejme sa nazdávajú, že takýmto spôsobom Brusel v očiach medzinárodného spoločenstva nestratí svoju tvár. Pravdou však je, že stratiť nemá čo. Už teraz je zrejmé, že stupídnymi rezolúciami mu europoslanci vystavujú osvedčenie o politickej nespôsobilosti. Vážnosť a dôveryhodnosť projektu Únie sa takto už nielen v jej členských krajinách, ale prakticky na celom svete prepadli na historicky najnižšiu úroveň. Je to výsledok spôsobený arogantným správaním jej čelných predstaviteľov, systematicky pripravujúcich pôdu na návrat totality do našich končín. Tentoraz však nie z Moskvy, ba ani z Washingtonu, ale – z Bruselu.

Možno s takmer stopercentnou istotou predpovedať, že pokus o v povojnových dejinách Európy bezprecedentnú cenzúru, k akému sa niektorí poslanci EP uchýlili, prinesie ešte hlbší úpadok dôvery Európanov k EÚ, ktorá dnes už aj bez toho čelí najväčšej kríze od svojho vzniku. Bojovať s akýmikoľvek názormi nemožno násilným umlčiavaním ich nositeľov, ale jedine na základe presvedčivých protiargumentov a potom vlastným príkladom. Ale to by sme od tých, čo o demokracii radi rozprávajú a ešte radšej po nej šliapu, chceli asi priveľa.

Ostáva už len dúfať, že slovenská zákonodarná a výkonná moc akékoľvek pokusy vnútiť jej neprijateľné pravidlá zvonka odmietne a ich implementácii v podmienkach členského štátu zabráni. Ak sa však nadnárodnej inšitúcii, ktorej lídrom robí rozlišovanie právd, poloprávd a neprávd zjavne problém, podarí platný štandard demokratických práv a slobôd predsa len znásilniť, bude aktuálne začať diskusiu o ustanovení individuálneho práva na zrušenie občianstva EÚ.

30.11.2016 21:35 | Komentáre 0


Juraj Pokorný
Zopár slov o autorovi...


V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.