Prečítané 3960x | 0

Human Rights Watch nie je o ľudských právach


Human Rights Watch nie je o ľudských právach

Human Rights Watch. Názov, ktorý evokuje dojem, že táto organizácia bráni a chráni práva ľudí po celom svete. Jej činnosť a postupy sú však viac odrazom a podporou politiky USA, než ponukou nezávislej kritiky. Niet krajiny, ktorá by porušovala medzinárodné zákony a ľudské práva častejšie než Spojené štáty a Human Rights Watch (HRW) mlčí. Zdá sa, že existuje rozpor medzi deklarovaným poslaním organizácie a jej reálnou praxou.

HRW zľahčuje mučenie v zahraničných väzniciach

Príklad z roku 2009: prezident Obama oznámil, že USA budú pokračovať vo svojom programe, ktorý unášal „podozrivých z terorizmu“ a posielal ich do spojeneckých krajín, aby tam boli vypočúvaní a mučení. Tom Malinowski, jeden z popredných členov HRW, vyhlásil: „Za určitých okolností existuje legitímny priestor pre vydávanie väzňov... Chcú navrhnúť systém, ktorý nebude rezultovať v zasielanie ľudí do zahraničných väzníc kvôli mučeniu... ale návrh tohto systému nejaký čas potrvá.“ Bol to vtip, alebo HRW túto činnosť ospravedlňuje?

V roku 2013 zamerala HRW svoju pozornosť na Huga Cháveza a Venezuelu s hodnotením, že jeho krajina je nespôsobilána službu v Rade OSN pre ľudské práva, pretože nespĺňa prijateľné štandardy ochrany ľudských práv.

Spojené štáty slúžili v rovnakej rade. Organizácia HRW vyhlásila, že tu je stav ľudských práv v poriadku. Koniec koncov, až toľko toho nespáchali. Všetko, čo učinili, bola „len“ invázia do Afganistanu a Iraku bez príčiny, vysielanie bezpilotných lietadiel do Pakistanu, kde vystrelené rakety zabíjali okrem osôb podozrivých z terorizmu aj stovky nevinných ľudí a týždenné stretnutia Obamu s vojenskými poradcami, aby sa určilo, kto bude zabitý nasledujúci týždeň za použitia dronov v ktorejkoľvek určenej krajine.

Malinowského téza o výnimočnosti Američanov

Tom Malinowski, kedysi riaditeľ washingtonskej pobočky HRW, je zaujímavá osoba, ktorej voľba do vedúcej pozície bola prekvapením. Bol autorom prejavov ministerky zahraničných vecí Madeline Albrightovej, ktorá sa preslávila reakciou na otázku o smrti 500 000 irackých detí počas americkej blokády Iraku. Moderátorka sa spýtala: „Stálo to za to?“ A Madeline bez váhania odvetila: „Áno, stálo.“ Pán Malinowski bol v rokoch 1994 až 1998 autorom prejavov aj pre ministra Warrena Christophera.

24. septembra 2014, počas menovacieho ceremoniálu do funkcie námestníka ministra zahraničia pre demokraciu, ľudské práva a prácu, Malinowski v Senáte prisľúbil, že „prehĺbi konsenzus oboch politických spektier pre americkú obranu slobody po celom svete“. Rovnako uistil Výbor pre zahraničné vzťahy, že nezáleží, kam budú viesť americké úvahy o Sýrii, „faktom zostáva, že americký národ má znaky výnimočnosti“. Malinowski tiež pôsobil ako riaditeľ Národnej bezpečnostnej rady. Ešte niekto vníma HRW ako nezávislú organizáciu pre ochranu práv a dôstojnosti ľudí po celom svete? Pán Malinowski nie je ani zďaleka nezávislý od amerického vplyvu. Namiesto toho je hlboko zakorenenou súčasťou establišmentu.

Súčasným výkonným riaditeľom HRW je Kenneth Roth. Pod jeho vedením bola HRW kritizovaná za predsudky a chybné interpretácie. Jeho samotného mnohí kritizovali za manipuláciu s výkladom udalostí v Rwande a Venezuele.

Personálny výkvet ľudskoprávnej organizácie

Pozrime sa ďalej, kto slúži v správe a predstavenstve HRW.

Poradný výbor pre americkú divíziu HRW sa honosil prítomnosťou bývalého pracovníka CIA, Miguela Díaza. Podľa životopisu, Díaz slúžil ako analytik CIA a „dohliadal na spravodajskú činnosť USA v Latinskej Amerike“.

Michael Shifter, tiež z poradného výboru HRW, dohliada na sumu 4 milióny dolárov ročne, ktoré sú čiastočne z darov USAID; veľvyslanectiev Kanady, Nemecka, Guatemaly, Mexika a Španielska; korporácií ako Chevron, ExxonMobil, J. P. Morgan, Microsoft, Coca-Cola, Boeing a Western Union.

Mnohí členovia predstavenstva HRW sú prosto investiční bankári, ako aj Joel Motley z Public Capital Advisors, LLC a Hassan Elmasry. Podpredseda John Studzinski je generálnym riaditeľom nadnárodnej Blackstone Group.

Nezabúdajne na Georgea Sorosa, multimiliardára, ktorý je hlavným finančným prispievateľom HRW. Sorosova liberálna reputácia je dobrým príkladom toho, čo znamená slovo protirečenie. George Soros je jeden z najbohatších mužov na svete a svoje bohatstvo nedosiahol práve starostlivosťou o ľudí.

Muž, ktorý si kúpil imidž dobráka

Soros nedávno kritizoval Georgea W. Busha v článku pre londýnsky Financial Times. Uviedol, že iracké opatrenia jeho vlády boli „zásadnou chybou“ a boli založené na „falošnej ideológii, že Spojené štáty majú právu vnucovať svetu svoju vôľu“. Mnohí z mierových hnutí by povedali: „Má pravdu!“ Môžeme mať tendenciu chváliť ho, veriť mu a prikývnuť, že je naozaj mužom, ktorého motívy sú čestné – imidž, ktorý si starostlivo pestuje, a to najmä prostredníctvom rôznych NGO (mimovládnych organizácií). Faktom je, že mnohé NGO získali finančné prostriedky práve z jeho nadácií, teda si svoj imidž dobráka kúpil.

Prečo teda mal Soros výhrady? Soros nie je naštvaný na Bushove ciele – expanziu Pax Americana a vytváranie sveta, ktorý je bezpečný pre globálnych kapitalistov ako on sám – ale na hrubé a neopatrné spôsoby, akými ich realizoval. Soros konštatoval: „Tým, že sa stali ambície USA také jasné, Bushov gang spáchal kardinálny hriech odovzdania hry.“ Slovo hra znamená nadvládu nad krajinami a ich zdrojmi po celom svete.

Ale nenechajme sa zmiasť. Soros zriadil úzke pracovné vzťahy s bývalou hlavou národnej bezpečnosti Zbigniewom Brzezinskim, bývalým vrchným veliteľom NATO Wesleym Clarkom, bývalým šéfom izralskej lobby Stephenom Solarzom a tiež ex-esami Bushovho tímu Richardom Perleom a Paulom Wolfowitzom.

Vždy, keď išlo o princíp, mlčala

Môžeme od týchto osôb očakávať ochranu ľudských práv, keď sú to práve oni, ktorí vykorisťovali a zneužívali ľudské práva vo svete? Nenechajme sa pomýliť názvom tejto organizácie. Jej skutočnou úlohou je prispieť k realizácii a podpore americkej politiky „cez zadné dvierka“. Nie je iná ako pravicové a neofašistické organizácie, ktorých názvy obsahujú slová ako „sloboda“ alebo „demokracia“ a majú vyvolať dojem, že bojujú za slobodu a demokraciu.

HRW útočila na všetky krajiny (Venezuela, Kuba, Ekvádor...), ktoré sa presunuli smerom k socialistickej ideológii, za nesplnenie štandardov ľudských práv v ich krajinách bez toho, aby zmienila Spojené štáty. Keď Spojené štáty podporili pokusy o prevrat vo Venezuele, Hondurase, Haiti a Guatemale, HRW mlčala. Každodenná smrť Afroameričana zastrelením? HRW mlčala. Použitie slzného plynu na pokojne demonštrujúcich amerických občanov? HRW mlčala. Keď boli tisíce ilegálnych imigrantov držané v zajateckých táboroch niekoľko rokov a ľudia väznení za nenásilné trestné činy desiatky rokov, HRW mlčala. Chce k tomu niekto niečo dodať?

Zdroje: Dave Alpert; Intrepid Report, Los Angeles Times, Human Rights Watch, NY Times, foreign.senate.gov, El Pais, Venezuela Analysis, HRW Report

25.09.2015 16:06 | Zo zahraničia 0


Marián Ďuriš
"Sněží a venku se setmělo. Tato noc - a tato zima - naštěstí nebude dlouhá. Nebudeme-li chtít."


V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.