Prečítané 4432x | 1

Humanizmus, jeho podvod a nehumánny epilóg


Humanizmus, jeho podvod a nehumánny epilógIlustračné foto: shutterstock

Pri hľadaní definície narazíme na americký súdny prípad Torcaso vs. Watkins a jeho odhaľovanie v rámci organizovaných skupín osôb, ktoré sa označujú za etické a humanistické.

„Humanizmus je racionálny prístup k životu a zahŕňa etiku založenú na spoločných ľudských hodnotách a súcite. Ak žijete bez náboženstva a snažíte sa robiť v spoločnosti dobro len preto, aby ste ho robili, potom ste prirodzený humanista. Základné presvedčenie humanizmu spočíva v tom, že všetko má svoju prirodzenú príčinu, a preto spadá pod prameň filozofického naturalizmu. Drvivá väčšina humanistov sú ateisti, niektorí z nich agnostici. Veda a rozum sú aj naďalej hlavnými pozitívnymi vplyvmi humanizmu. Aktivisti zvyčajne bojujú za ľudské práva a sekulárnu politiku. Sekularizmus je presvedčenie, že náboženstvo by malo byť súkromnou, osobnou a dobrovoľnou záležitosťou, ktorá neovplyvňuje iných ľudí. Verejné priestory a funkcionári by teda mali byť nábožensky neutrálni. Sekularizmus zaisťuje, že s náboženstvami sa zaobchádza rovnako ako s humanistami, ktorí si zaslúžia rešpekt a neexistuje zaujatosť.“ Kto by mohol namietať? Azda len nejaký „obmedzenec“, ktorý neverí, že máme plnokrvnú demokraciu, vládu ľudu a že pred voľbami sú nám predhadzovaní len tí najlepší, najčestnejší humanisti, ktorí obhajujú záujem obyvateľstva a nikoho iného.

„Nevedomí papagáji“ a nadháňači nového poriadku

Kam siahajú korene nadnárodných štruktúr (humanistických hodnôt) typu OSN, EÚ, ich zakladateľov a v koho prospech pracujú? Aké ideály predstavujú? Ide predovšetkým o svetový „diktát humanity“, ktorý nás síce presviedča, že všetko je vec slobodného názoru alebo uhla pohľadu, ale cez mainstreamové vysielače nás korumpuje, degeneruje, vnucuje jediný, svoj pohľad na svet a históriu a popritom prenasleduje tie, ktoré by ten ich mohli narušiť.

Svetový humanizmus predstierajúc, že v krvi a pote pracuje pre ľudské dobro, budúcnosť a udržateľný rozvoj planéty, je oddávna neskrývanou metódou slobodomurárstva. (Protokoly 1/28;30: „Už za starých čias sme do davu vrhli slová: „Voľnosť, rovnosť, bratstvo". Tieto slová do omrzenia opakovali nevedomí papagáji, ktorí sa zbiehali zo všetkých strán k tomuto vnadidlu a zničili blahobyt sveta a pravú osobnú slobodu. Slová „voľnosť, rovnosť, bratstvo" do našich radov privábili celé davy ľudí, za čo ďakujeme svojim nevedomým nadháňačom po celom svete, ktorí nadšene niesli našu zástavu.“). Slobodomurárstvo sa nezvykne často prejavovať ako náboženstvo, stojace vedľa ostatných, ale výhradne ako (panteistický) svetonázor, stojaci nad všetkými, občasne oháňajúci sa duchovnom alebo vierou v človeka, ľudskosť alebo ľudské práva. V Andersonovej Konštitúcii z r.1723, v ktorej masoni sedem rokov po založení prvej veľkolóže vydali svoju ústavu, sa v kapitole „starých povinností“ píše: „V skorších dobách síce slobodomurári boli povinní prináležať k náboženstvu, platnému v ich krajine alebo národe, ale dnes sa odporúča zaviazať sa len k tomu, s ktorým súhlasia všetci ľudia.“ Kapitola 6 to potvrdzuje: „Ako slobodomurári náležíme len k náboženstvu všeobecnému“, t.z. k smeru vychvaľujúcom takzvanú univerzálnosť viery a ducha, ideálnym náboženstvom pre budúci svetový poriadok je teda New Age.

Roku 1899 Holtschmidtom vydaný zborník Hviezda Betlehemská prináša početné zmienky nemeckých slobodomurárov o konečnom cieli svojho „kráľovského umenia“, t.j. tvorby svetového humanizmu (štátu), všeobecného ľudského bratstva a vybudovania „Božej ríše na zemi“ (nápadne podobnej predstave talmudistov o mesiášovi, čo pre nás znamená príchod Antikrista). Zvučnými frázami o viere sa príspevky len tak hemžia, no vzhľadom k zavádzajúcim tendenciám sa nesmie človek nechať pomýliť, keď Holtschmidt tvrdí, že „jedno jediné bratrství a sesterství všech lidí jako dítek Božích, řízených spravedlností Boží říše a vnitřně propojené láskou – to je ten zářný ideál Kristem založené říše Boha. Blaženi ve společenství Božím, s pohledem upřeným za hrob do nové duchovní vlasti – to je řád Boží blaženosti, k němuž chtěl Kristus lidstvo přivést.“

A Portig pokračuje: „Vy Židé i pohané máte jediného Otce na nebesích, uznejte to a pojďte si podat ruce k bratrství; oba jste rovnoprávnými dětmi svého Otce, který od vás nevyžaduje žádné jiné povinnosti než dětsky prostou důvěru a účast každého z vás na lidské lásce. Veškerá vaše víra, oběti a pokání je duchem, vědomím, vírou. Muži i ženy, páni jako otroci, mladí i staří, všichni máte stejnou lidskou důstojnost a rovná lidská práva. Uznejte to a řiďte se tím. Nechť se ve vás bratrská láska promění ve všeobecnou lásku k člověku...” Jediná adorácia, ktorú Boh vraj vyžaduje, je teda prejav viery k ľudskej láske. Ťažko povedať, aký má byť toto Boh, ale kresťanský určite nie! Navyše, aká zarážajúca zhoda s dnešnou rétorikou politikov i pokoncilového Vatikánu, ktorý so svojim ekumenizmom odpadol od 2000-ročnej tradície a zároveň obetuje európsky charakter v prospech nepriateľov Cirkvi a cudzorodých elementov.

Ak sme sa nenechali vyviesť z miery ľubozvučnými vetami humanistov a ich panteistickou poéziou, zo slov G. Drenckhahna je jednoduché odhaliť zámer: „Lidský duch je součástí nekonečného rozumu světového ducha, který je v průběhu života jedince připoután k tělu a po jeho rozpadu se vrací zpět do jednoty vesmíru.“ Posledný krok, teda priame prehlásenie človeka samotného (individuality ako ideálu) za „Boha“, činí J. Bertrand: „Dnešní svět mocně uchvacuje dvojí hnutí: Na jedné straně usiluje o projevení božství jako jednoty věčné moudrosti, síly a krásy, a na druhé straně dovozuje, že každý jednotlivec může dosáhnout plné blaženosti a být současně středem, kolem něhož se koncentruje veškerá kulturní práce a z něhož vychází síla, štěstí a mír. Na této základně se zdvihá stavba chrámu humanity, v němž má trůnit krása lidství, oduševnělá božskou ideou." (Ako v praxi vyzerala tá „krása ľudstva“ a režim, ktorý po úspešnej Francúzskej revolúcii 1789 zaviedli liberáli a humanisti z lóží, si môžete prečítať v júlovom čísle nášho časopisu).

Ak teda niekto pocítil závan egoizmu, individualizmu a zvýšený počet ľavicových kozmopolitov vo svojom okolí, ide len o dôsledok na pýchu hrajúcej a človeka zbožšťujúcej ideológie humanizmu. Preto treba byť na pozore, ak začujeme od mainstreamových obľúbencov frázy o všeobecnom blahu, bratstve, jednote planéty a tzv. ľudských právach, ktoré platia selektívne. V tých vetách sa už začne opatrne ozývať jeden svet, univerzálny svet, resp. štát štátov.

Už bývalý veľmajster francúzskeho Veľkého Orientu Jacques Mitterrand v knihe Politika slobodomurárstva pritakával lóžovým bratom: „Vyzdvihnúť človeka miesto Boha na trón je možno luciferským hriechom, ale potom sa ho dopúšťali všetci humanisti od časov renesancie. To bol rovnako jeden z obžalovacích bodov známej prvej exkomunikácie pápeža Klementa XII. roku 1738 (In Eminenti), ktorá dodnes na slobodomurárstve spočíva.“ Správne, dopúšťali sa ho „humanisti“ z lóží už oddávna a Klement XII. ako pravoverný pápež a skutočný vikár Ježiša Krista tieto temné spolky odsúdil a výslovne dal do kliatby za ich okultnú činnosť, prevracanie hodnôt a mnohé ďalšie ciele, zakrývajúce sa za masku humanizmu.

Otroctvo v mene ľudskosti a projekt multi-kulti

Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, v mene humanizmu (a ľudskosti) sa páchajú zverstvá („humanitárne bombardovanie“) a genocídy (národov), prevádzajú sa sociálne experimenty (miešanie rás), oázy sa menia na pustatinu (no-go zóny) a keďže sa tieto projekty uskutočňujú v priebehu dekád, až storočí, ich zjavnosť neujde len pozornému oku. Príklady máme priamo pod nosom: súčasná islamizácia a premena Európy na Eurábiu; egoizmus, individualizmus v každodennom živote (živený modernou kultúrou); považovanie dobra za zlo a naopak; sekularizácia katolíckych oblastí; multikulturalizmus a mnoho ďalších.

Nakoniec idea multikulturalizmu je prinajmenšom stará ako Weishauptov rád iluminátov. Jeho členovia, z podnetu masona J. H. Campeho a podľa vzoru „osvietenca“ Basedowa, založili v Nemecku a vo Švajčiarsku niekoľko výchovných inštitúcií, ktoré mali z detí a mládeže vychovať nepredpojatých internacionalistov a kozmopolitov, ľahostajne nevšímavých voči rozdielom medzi národnosťami, triedami a rasami.

V roku 1925 vydal vysokostupňový slobodomurár Coudenhove-Kalergi knihu Praktický idealizmus, v ktorej horlivo podporuje vytvorenie eurázijsko-negroidnej zmiešanej rasy, ktorej nástup považuje za istý. Píše: „Človek vzdialenej budúcnosti bude miešanec. Všetky dnešné rasy a kasty padnú postupne za obeť prekonávania priestoru, doby a predsudkov. Eurázijsko-negroidná rasa budúcnosti, navonok podobná staroegyptskej, nahradí rozličnosť národov rozmanitosťou osobnosti.“

O predpokladaných vlastnostiach svojho ideálneho typu človeka si však sám autor nerobí žiadne ilúzie: „V mestskom človeku, ktorý sa stretáva s rôznymi národmi, rasami a stavmi, sa ozývajú protichodné charakterové vlastnosti. Dôsledkom toho sa v miešancovi spája bezcharakternosť, neviazanosť, slabosť vôle, nestálosť, neúctivosť a vierolomnosť s objektivitou, mnohostrannosťou, vrátane chýbajúcich predsudkov“ (G. Müller: Überstaatliche Machtpoliti k im XX. Jahrhundert).

Povedané menej vznešene, miešanci vykazujú všetky charakterové rysy požadované k zničeniu ľudskej spoločnosti. Tento kultúrne a svetonázorovo vykorenený, vo svojom jednaní asociálny ľudský typ bude presne tým, čo talmudizmus a slobodomurárstvo pre svoju „diktatúru humanity“ potrebuje. Aby jeho pomocou bez problémov ovládal svet s početnými jedincami, ktorí o správnosti stanoveného smeru nepochybujú. Miešaný ľudský druh ochotne dodá potrebné milióny ponížených špiónov, brutálnych mučiteľov a katov, ktorých bude Antikrist k udržaniu svojho panstva vyžadovať (2Tes 2,3-4: „Nech vás nikto nezvedie nijakým spôsobom. Veď najprv musí nastať odpadnutie od Boha a zjaví sa človek neprávosti, syn zatratenia, ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo nesie Božie meno alebo je predmetom úcty, a to tak, že sa posadí do Božieho chrámu a bude sa vydávať za Boha“).

Proces postupného vnucovania jedinej zmiešanej kultúry už dávno začal v národoch západnej Európy, v národoch nositeľov kresťanskej tradície. Jediným skutočným nepriateľom je v tomto ohľade katolícke náboženstvo, ktoré je po II. vatikánskom koncile úspešne demontované a dnes ho doráža jeho údajný predstaviteľ Bergoglio. Ako náhle sa podarí odstrániť katolícku kultúru, je tým vykonaný najťažší kus práce. Už autori Protokolov sa oddávali nádeji, že „nás už len niekoľko rokov delí od momentu, kedy sa kresťanský svetonázor zrúti s ostatnými vieroukami“ a príznačne pokračuje: „Potom s tým budeme hotoví ešte rýchlejšie...“

Pramene:
[1] Nadcházející diktatura humanity aneb panství Antikrista (Die kommende, Diktatur der Humanität‘ oder Die Herrschaft des Antichristen); autor: Johannes Rothkranz; Durach, 1990
[2] Humanism is a Fraud; portál: Fishpond - the home of eclectic rants and theological thoughts, 2.8.2013
[3] Kniežatá zloby (Protokoly sionských mudrcov); autor: Robert Helebrandt; Bratislava, 1991
[4] The Constitutions of the Free-Masons; autor: James Anderson; London, 1723
[5] Hviezda Betlehemská (Stern von Betlehem. Ursprung, Wesen und Ziel der Freimaurerei); autor: Friedrich Holtschmidt; 1899 (opätovne vydané Hünstetten/Taunus 1981)
[6] Antikrist (Der Antichrist – Genaues über den Antichrist nach der Lehre der Überlieferung, der Hl. Schrift und der Privat-Offenbarung); autor: Franz Spirago; 1931
[7] Politika slobodomurárstva (La Politique des francs-maçons); autor: Jacques Mitterrand; Paríž 1973
[8] In Eminenti – bula papeže Klementa XII. o odsouzení zednářů; 28.04.1738 v Římě
[9] Dialektický sled papežů posledních 100 let (Die dialektische Abfolge der Päpste seit 100 Jahren); autor: Johannes Rothkranz; magazín Pro Fide Catholica, apríl-máj 2013
[10] V Európe prebieha výmena obyvateľstva; autor: Richard Strážan, web Zem&Vek 16.6.2017
[11] Überstaatliche Machtpolitik im XX. Jahrhundert. Hinter den Kulissen des Weltgeschehens; autor: Gerhard Muller; Hohe Warte 1972
[12] Praktischer Idealismus (Praktischer Idealismus); autor: Richard Nicolaus Coudenhove-Kalergi; Pan-Europa-Verlag, Viedeň/Lipsko 1925

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

18.06.2017 18:22 | Veda a spoločnosť 1


Richard Strážan
(*1969, Bratislava) Geopolitický a spoločenský analytik dlhodobo pôsobiaci, bádajúci a študujúci vo viacerých mestách Európy a Ázie; konfrontuje korene, poznatky a vplyvy historických, filozofických a kultúrnych vied, smerov a náboženstiev na spoločnosť a jej pohyb v priebehu storočí...


Najnovšie príspevky

Vladimír | 20.06.2017 02:23 0

Laik žasne a odborník sa diví :-)) https://dennikn.sk/blog/je-marian-kotleba-illuminat/

Pre pridávanie komentárov a reagovanie na ne sa prihláste alebo zaregistrujte.