Prečítané 5810x | 3

Ivan Lexa a Peter Tóth o paralelnej tajnej službe z doby Vladimíra Mečiara


Ivan Lexa a Peter Tóth o paralelnej tajnej službe z doby Vladimíra MečiaraIlustračné foto: shutterstock

Neoliberalimus je skryté barbarstvo 21. storočia. Jeho skutočným náprotivkom sa postupne stal humanizmus. Neoliberalizmus je ideológia, ktorá pomocou skrytej neľudskosti udeľuje negatívne nabitým prvkom spoločnosti vysokú rýchlosť vývoja. Existujú dva základné typy šírenia dnešného neoliberálneho barbarstva: v skrytej a v deštrukčnej forme. Pre urýchlenie aplikácie neoliberalizmu do spoločnosti sú ľuďom stavané do cesty často neľudské prekážky, sťažujúce im životy. Pri náraze do nich sa ľudskosť v spoločnosti postupne rozptýli natoľko, že vzniká humánne vákuum a ak majú nárazy dostatočne veľkú energiu, vznikajú pritom ďalšie prvky neoliberalizmu - spoločenské produkty zrážky.

Produktmi týchto stretov sú hlavne zmanipulovaní ľudia s myslením, ako má napríklad Smatana, Havran, Benčík. A veľa iných. Napríklad Peter Tóth.

Motto:

V hlave sedem trestného zákona máme sedem paragrafov. Vlastizrada, Úklady proti Slovenskej republike, Teror, Záškodníctvo, Sabotáž, Vyzvedačstvo a Ohrozenie utajovanej skutočnosti. Slovensko prešlo za posledných 30 rokov takými výraznými spoločenskými a politickými zmenami, že nie je možné, aby niektorí ľudia tieto trestné činy nespáchali. Odsúdený však dodnes nebol nikto.

Chvíľu trvalo, kým dobehol „YouTube seriál” troch videí z reportáže s Ivanom Lexom, ktorého pozná celá spoločnosť. Jeho hostiteľom v štúdiu so zámerne ošarpaným stolom bol Peter Tóth. Pozerala som si videá so záujmom.

Ani neviem, ako presne mám Tóthovo povolanie označovať, pretože, najskôr bol novinárom, potom bol členom paralelnej tajnej služby cudzej moci, agentom - spravodajcom, neskôr dokonca  funkcionárom štátnej SIS a dnes je ďateľ. Teda presnejšie povedané, opäť novinár, ktorý píše na vlastný, spravodajský portál s takýmto názvom. Dôvod, prečo to píšem nie je spoločenský posmech, ktorý by som si hádam chcela z Tótha robiť. Naopak. Vzbudzuje vo mne rešpekt. Dokonca mám z takýchto ľudí vážny strach. Áno, principiálne sa bojíme ľudí ako je Peter Tóth. Keď môžeme, vyhneme sa im veľkým oblúkom a máme na to vážne spoločenské dôvody. Považujeme ich totiž podvedome za spoločensky veľmi nebezpečných.

Radikálne - vynútené zmeny spoločnosti dokážu robiť iba radikálni ľudia so sklonom spoločenský vývoj znásilňovať a Peter Tóth k tejto skupine rozhodne patrí, pretože čokoľvek, čo v živote robil, bežnému človeku rozhodne prirodzené nie je. To, že o ňom dnes píšem komentár, je toho iba dôkazom, pretože ľudom jeho typu by som vo svojom živote najradšej nevenovala jedinú sekundu a predsa ma k tomu donútil.

Problém je, že radikalizmus ako taký z pohľadu vývoja ľudstva vždy prinášal okrem zmien ľudské obete - a úplne zbytočne, pretože ľudstvo by sa vyvíjalo prirodzene aj samo a radikalizmus vždy fungoval iba ako urýchľovač častíc.

Slovenská spoločnosť prešla z pohľadu vývoja krajiny za krátky čas až extrémne radikálnymi spoločenskými zmenami. To, čo pomerne pokojný národ Slovákov prežil za posledné štvrťstoročie, sa v iných krajinách, ktoré nepoznali komunizmus, ale nejaký druh tzv. demokracie, vyvíjalo minimálne celé jedno storočie, prípadne viac. Sme oproti iným krajinám, hlásiacim sa dnes k globálnemu neoliberalizmu, veľmi mladý štát a napríklad pred storočím sme ešte ani nechyrovali, že vlastný štát budeme niekedy vôbec mať. Prešli sme tisíckami podstatných zmien, za veľmi krátky čas. Prečo a kam sa teda ponáhľame? Aký vlak to nechceme zmeškať?

Vlak neoliberalizmu na prestupnej stanici Slovensko

Po socializme sme sa za uplynulé  štvrťstoročie naučili iných ľudí v svojom okolí odsudzovať takmer za čokoľvek a ľudské podraďovanie sa stalo spoločenskou dogmou. Vytvorili sme stovky, možno tisícky nových legislatívnych pravidiel a následne tak stvorili spoločnosť, v ktorej narážame do tisícok, často zbytočných až neľudských prekážok a ich nerešpektovanie sa stalo spoločensky odsudzované. Trestné je už takmer všetko. Trestáme sa už za drobné radosti života - aj za to, že vypijeme za volantom jedno malé pivo, či za slobodu slova alebo názory napísané na internete. V realite to znamená, že nie sme slobodní. Myslieť si môžeme čokoľvek, ale urobiť, či povedať nemôžeme takmer nič z toho, čo by sme často chceli.

Kolosálne trestné činy však spoločensky prehliadame, ako keby ani neexistovali a ospravedlňujeme to často tým, že staviame v spoločnosti morálku nad zákon (prvé pravidlo neoliberalizmu). A tu narážame opäť na problém, pretože dnešná spoločnosť je nemorálnejšia ako kedykoľvek predtým. Tak vezmime si prosím lupu a poďme tú dnešnú morálku, ktorá nám stojí za to, aby sme sa vzdali myšlienky na spoločenskú spravodlivosť, hľadať, pretože je buď neviditeľná alebo neexistuje, inak by sme ju v dnešnom neoliberálnom svete videli. Ono, celkovo to nedáva logiku, pretože tie tisícky nových pravidiel a zákonov nám pribudli, lebo sme sa nechovali dostatočne morálne a zodpovedne - to predsa už celé štvrťstoročie počúvame od politikov, ktorí ich stvorili.

Len pred pár dňami novinár Peter Tóth verejne na stretnutí s Lexom priznal, že v deväťdesiatych rokoch minulého storočia fungovali na Slovensku súbežne dve spravodajské služby. SIS, ktorú viedol Lexa a ďalšia tajná služba, v ktorej boli členmi aj Tóth, Cibula, Pittner a iní – napríklad policajti v aktívnej službe. Služba sa nijako nevolala, nemala oporu v jedinom zákone a nikto oficiálne presne nevie, kto ju platil, pre koho pracovala a čo vlastne robila. Viete, čo to znamená, priatelia? Nie som síce právnička, aby som definovala, ktoré zákony boli tým porušené,  ale rozhodne si uvedomujem závažnosť a kolosálnu spoločenskú nebezpečnosť takejto situácie a viem, že všetci čo sa toho projektu zúčastnili, sú minimálne podozriví z kolosálnych zločinov proti republike. Miesto vyšetrovania sa ale tvorcovia tejto paralelnej tajnej služby neskôr, počas vlády Dzurindu, opäť stali vrcholovými predstaviteľmi štátnej SIS a dnes ideme súdiť oficiálnych predstaviteľov skutočnej tajnej služby, napríklad Lexu a spol. za to, že tajná služba uniesla Michala Kováča ml. Mám iba jedinú otázku: Ktorá tajná služba z týchto dvoch ho uniesla? Lexova alebo tá Tóthova? Otázka je na mieste, pretože Lexa naznačuje, že ho uniesla paralelná tajná služba, Tóth zase, že oficiálna - Lexova. Dokonca to tvrdí. Neviem ako vy, ale ja mám pocit, že vyššiu spravodajskú hru – tentoraz každý tú svoju, hrajú s nami dnes obaja títo páni. Lexa aj Tóth. A nie som si istá, či o tom nerozprávajú už aj deti na slovenských pieskoviskách - až takí sú pri tom nenápadní. Ale to dajme bokom, pretože to nie je podstatné. Podstatný je totiž iba zákon, nie hry dvoch persón slovenského spravodajského „šou biznisu”. Najvyššiu spravodajskú hru v tomto príbehu aj tak hrá niekto úplne iný.

Tóth vznik paralelnej tajnej služby zdôvodnil tým, že na Slovensku bolo vtedy bezprávie, lebo štátna moc hrubo porušovala zákon. Napadá mi pri tom otázka, či dnes vláda zákony neporušuje, vlastne, kedy a ktorá vláda zákony neporušovala? Pýtam sa, lebo podľa Tóthovej logiky by sa napríklad Ivan Lexa mal „spriahnuť” s cudzou vládnou mocou – teraz pre zmenu napríklad s ruskou, zabezpečiť si financie a založiť paralelnú tajnú službu a pomôcť opozícii zosadiť vládu Fica. Keďže je už niekoľko dlhých rokov nezákonne vládnou mocou perzekvovaný vyšetrovaním, zavlečením zo zahraničia na Slovensko, dokonca sa kvôli nemu a Mečiarovi menila ústava, čo vnieslo do spoločnosti obrovské riziká - oveľa väčšie ako predstavoval Mečiar. Bolo by to totiž principiálne presne to isté, o čo sa snažila Tóthova paralelná tajná služba pred viac ako dvadsiatimi rokmi, v čase vlády Mečiara. A popritom bude unesený ďalší člen prezidentovej rodiny a zomrie možno nový Remiáš. Alebo nebodaj veľa ďalších? A Lexova paralelná služba by mala spolupracovať s dnešným alternatívnym spravodajstvom, ako Tóthova pred štvrťstoročí spolupracovala s mainstreamom.

Toto má byť tá dnešná morálka, postavená nad zákon? Či o akej morálke to títo ľudia, principiálne rovnakí ako Tóth, neustále hovoria?

Mečiarove amnestie bombardujú Slovensko kazetovými bombami aj naďalej, priatelia. Viete aká otázka mi napadá počas tejto story? Kto je vlastne Peter Tóth v skutočnosti? Keď si dám totiž dohromady všetky známe dobové skutočnosti, potom to je radikál, ktorému Kotleba nesiaha ani po členky. Bol totiž za čias Mečiara a Dzurindu mainstreamovým novinárom, zároveň členom akéhosi tajného spolku paralelnej tajnej služby a ani netušíme, čo všetko môže mať na svedomí. Potom bol za Dzurindu - pravdepodobne za odmenu, spravodajcom a neskôr funkcionárom pravej tajnej služby a dnes tvrdí, že je opäť novinár. Ktorej mocnosti však Dzurinda, ktorý svojich ľudí odmeňoval, slúžil v skutočnosti, je dnes verejným tajomstvom. Preto Tóth je minimálne podozrivý, že sa zúčastnil v nezákonnej tajnej službe možno kolosálnych štátnych zločinností proti republike, ale namiesto vo vyšetrovacej väzbe dnes sedí za stolom oblečený v bielej košieľke a tesných rifliach ako študentík, zotiera pri rozhovore perfekcionisticky rukou zrnká prachu zo stola, za ktorým sedí spolu so svojim úhlavným nepriateľom Ivanom Lexom a prezentuje sa národu, ako skvelo informovaný, nezaujatý a objektívny novinár. A prečo? Pretože Generálna prokuratúra SR nekoná. Ale realita je taká, že to bol agent dvoch tajných služieb, dokonca jednej nelegálnej a už ako novinár s ňou spolupracoval. Ale možno mu iba krivdím a napíše ďalšiu knihu s názvom: „Ako to bolo v skutočnosti”. Doteraz sme sa totiž pravdu od neho nedozvedeli, rovnako ako sme sa ju nedozvedeli od Lexu - vlastne od nikoho. A mali by sme sa, pretože Lexa je v tejto spravodajskej rozprávke predsa ten, ktorý je označovaný ako „zlý čarodej” a Tóth je „princ, ktorý nakoniec pobozkal princeznú”.

Kto nesie spoluzodpovednosť za smrť Remiáša?

Zaujali ma reakcie niektorých ľudí, na vyjadrenie sa Lexu. Nejde ani tak o to čo povedali, lebo veriť v úprimnosť slov právnikov je asi skôr úsmevné ako reálne. Ide skôr o to, kto sa  mal potrebu k Lexovým názorom z diskusie vyjadriť. Citujem bývalého vyšetrovateľa Vačoka: „Čo sme od neho čakali (od Lexu), že si bude sypať popol na hlavu alebo sa bude kajať? S jeho povahou asi ťažko.“ Na jeho slovách by nebolo nič zaujímavé, keby to nebol práve Vačok, kto zmaril vyšetrovanie únosu Kováča ml., pretože nedal korunného svedka Fegyveresa do vyšetrovacej väzby napriek tomu, že vedel, že odíde z republiky. Keby vtedy Fegyveres neodišiel, Remiáš by pravdepodobne nikdy nezomrel. Je preto zaujímavé, že matka Róberta Remiáša, ktorá sa k reportáži Tótha vyjadrila tiež, viní za smrť svojho syna iba Ivana Lexu. Neoliberalizmus, ktorému Peter Tóth svojou kariérou nepochybne na Slovensku výrazne poslúžil (aj keď si myslím, že pred 20 rokmi ani netušil čo činí a akému nadradenému neoliberálnemu účelu slúži v skutočnosti), je niečo, čo slovenskú spoločnosť nesporne ženie do záhuby. Mečiar, Lexa a vlastne aj my, ktorí sme s nimi nikdy nič nemali a iba sa o nich v dobe, keď je na mečiarovcov opäť spoločenská poľovačka, snažíme objektívne písať, sme rozhodne neoliberalizmu nikdy neslúžili. Sme síce spoločensky nepohodlní, ale aspoň sme vždy vedeli kam patríme. Ale vedel to vždy aj Peter Tóth?

Ján Benčík sa stal neoliberálnym symbolom odporného udavačstva, Juraj Smatana symbolom likvidácie slobody slova a neoliberálneho odnárodňovania Slovákov, Michal Havran s Hríbom symbolom podpory terorizmu z radov utečencov a primitívneho treťosektorového hanobenia národných dejateľov. Peter Tóth sa stáva slovenským symbolom účelovej naivity a neoliberálnej zvrátenosti, pretože podľa mňa ani netušil, komu a presne za akým účelom v paralelnej tajnej službe v skutočnosti poslúžil a uvedomil si to až oveľa neskôr. Už som veľa krát písala, že Mečiar s Lexom rozhodne neviniatka neboli. Ale to neboli ani Tóth, Mitro, Cibuľa či Pittner (známi predstavitelia paralelnej tajnej služby). Mečiar s Lexom aspoň vždy vedeli, komu alebo čomu slúžia a kam patria. A ich miesto bolo vždy na pozícii obhajovateľov záujmov Slovenskej republiky. A iste, mali aj vlastné záujmy, ale tie má predsa aj Tóth.

A dnešná morálka, ktorú môžeme postaviť nad zákon? Prosím, už ju nehľadajte. Nič také neexistuje. Je to iba ďalší neoliberalistický „fejk“.

Zdroje:
https://www.youtube.com/watch?v=Wdz6EEXx2FM
https://www.youtube.com/watch?v=230eyIJp6hQhttps://www.youtube.com/watch?v=7iSzrU3VqBk
https://www.cas.sk/clanok/569679/matka-zavrazdeneho-roberta-remiasa-25-po-spovedi-o-amnestiach-drsny-odkaz-pre-lexu/

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

09.07.2017 18:53 | Komentáre 3


Mária Vidomská
Zopár slov o autorovi...


Najnovšie príspevky

petulka688 | 09.07.2017 19:05 0

Ak za nieco mohla akakolvek mimostatna "paralelna" sluzba, preco Meciar vobec udelil tu cudnu amnestiu obvinenemu Lexovi a nechcel vec vysetrit? Skutocne tu ideme obhajovat Lexu???

barman | 10.07.2017 10:39 0

Ja som podľa vlastného rebríčka hodnôt pomenoval Tótha "prašivec" a matku Remiáša "sliepka". Je to stručné a jasné.

openeyes | 10.07.2017 23:34 0

Ďakujem za článok so zaujímavými úvahami a paralelami nastavujúcimi krivé zrkladlo dnešným agentom v treťom sektore. Je výborné, že o "víruse" cudzej moci v SIS - tzv. paralelnej tajnej služne - sa už začína verejne hovoriť. Je to prvý krok k finálnemu odhaleniu a následne zaslúžene "uloženej odmene" za ich dlhodobú činnosť.

Pre pridávanie komentárov a reagovanie na ne sa prihláste alebo zaregistrujte.