Prečítané 3158x | 0

Komu a čomu má Centrum pre kontrarozviedne činnosti poslúžiť?


Komu a čomu má Centrum pre kontrarozviedne činnosti poslúžiť?

A opäť tu máme nadštandardnú aktivitu rezortu obrany. Ako tento týždeň informovali tlačové agentúry, z iniciatívy Slovenska a Poľska má vzniknúť Centrum pre kotrarozviedne činnosti krajín NATO, ktorého hlavným poslaním bude vzdelávanie a tréning v oblasti kontrarozviedky. Tento – ako ho jeho iniciátori pokrstili – „historicky prelomový krok v oblasti spravodajských služieb členských krajín NATO“ potvrdil 30. 9. v americkom Norfolku minister obrany SR Martin Glváč podpisom Memoranda o porozumení, čo je záverečný formálny akt predchádzajúci založeniu centra.

Prínosom štandardizácia aliančných dokumentov

Zámer vyzerá celkom logicky aj legitímne. Kto by predsa bránil skvalitneniu spravodajstva, ktoré je predpokladom rýchleho a adekvátneho rozhodovania? Dvojnásobne to platí v čase, keď medzinárodné hrozby narastajú nielen čo do ich počtu a rozsahu, ale aj – čo je vari ešte hrozivejšie – svojou komplikovanosťou a rafinovanosťou. S prihliadnutím na skutočnosť, že takéto centrum Severoatlantickej aliancii doteraz chýbalo, by sa jeho potreba mohla zdať nespochybniteľná.

„Myšlienka je opodstatnená, včasná a predvídavá. Sme pripravení prijať zodpovednosť za vytvorenie adekvátnych podmienok na vzdelávanie a výcvikové aktivity v tomto ohľade. Centrum výcviku Lešť bude pre svoj veľký potenciál a kapacitu významným príspevkom našej účasti v Aliančnom Centre výnimočnosti pre kontrarozviedku,“ zdôvodnil minister Glváč svoju angažovanosť v projekte, ktorého prínosom má byť podľa neho štandardizácia dokumentov a kontrarozviednych činností aliančných krajín.

Záujem podieľať sa na pripravovanom centre prejavilo popri Slovensku a Poľsku ďalších 8 krajín (Nemecko, Taliansko, Česko, Maďarsko, Litva, Rumunsko, Chorvátsko a Slovinsko), pričom budúci rok by k projektu mali pristúpiť aj Veľká Británia, USA, Francúzsko a ďalšie štáty NATO.

O tom, čo je pre nás hrozbou, sa rozhoduje inde

Spor sa teda nevinie okolo otázky, či je vytvorenie takejto spravodajskej inštitúcie potrebné alebo zbytočné. Na druhej strane si treba pozorne všímať smer, akým sa bude uberať status vojenského spravodajstva, ktoré sa vždy usilovalo – čo patrí už k jeho historickému inštinktu – získať nezávislosť či prevahu nad civilným. To by ale znamenalo oslabenie demokratického princípu v štáte s rizikom, že vojenské aktivity by sa za určitej príležitostnej konštelácie mohli vymknúť spod kontroly jeho civilného vedenia a fungovať autonómne z domáceho, prípadne z vonkajšieho mocenského centra.

Medzi deklarované ciele Centra pre kotrarozviedne činnostipatrí, že má „pomôcť čeliť hybridným hrozbám“. Tento čoraz populárnejší až populistický terminus technicus slúži už niekoľko mesiacov na pomenovanie typu kombinovanej bojovej taktiky, ktorú na východe Ukrajiny používajú údajní ruskí inštruktori proti regulárnej ukrajinskej armáde. O tom však, kto alebo čo predstavuje riziko, hrozbu či ohrozenie národných záujmov Slovenska, by určite nemal individuálne rozhodovať minister, premiér, predseda parlamentu, ba ani hlava štátu. A už vôbec nie finančno-mocenská elita cudzej mocnosti, v danom prípade od Bratislavy vzdialenej vyše 7 000 km.

Skrytý motív v podtexte s antiruskou konotáciou

Určite nie je bez povšimnutia, že aktivity v rezorte obrany sa v poslednom čase tak trochu vymykajú z kontextu ostatného diania v krajine a idú si svojou vlastnou cestou. „Aj vzhľadom na zmenenú bezpečnostnú situáciu sme s poľským partnerom otvárali na pôde NATO túto tému a podarilo sa nám ju presadiť,“ povedal po podpise memoranda jeho šéf. Nie je však jednoznačne isté, či ministrova nadpráca z posledných mesiacov Slovensku naozaj prospieva. Prípadný potiargument, že rozumnejšou alternatívou je založiť inteligentnú centrálu ako „čistú prevádzku“ než vojenskú základňu ako potenciálny terč pôsobí v prvom momente presvedčivo a možno i celkom racionálne. Práve to však nie je isté!

A ešte jedna maličkosť: kto dá občanom tejto republiky záruku, že sa avizovaný zvláštny hybrid tajnej spravodajskej služby nebude zaoberať hľadaním „vnútorného nepriateľa“ a zberom dôverných informácií o občianskych združeniach, fyzických či právnických osobách v prípade, že ich názory alebo činnosť nebudú celkom totožné s predstavami americkej administratívy?

Takže otázku, komu a čomu má nové centrum poslúžiť, objasnia asi až prvé mesiace jeho reálneho fungovania. Už teraz však pochybnosti, že Slovensko ani Európa to nebude, nie sú celkom zavrhnutiahodné. Dajme nakoniec voľný priechod pocitom: skrytý motív v podtexte s antiruskou konotáciou nemožno prehliadnuť. Ministerstvo aj slovenská generalita by si mali uvedomiť, že budovať udržateľný mier na princípe trvalej nedôvery je systémový nezmysel a že extrémne výbušná situácia, ktorá v dnešnom svete vládne, je dielom i zodpovednosťou tých, ktorým tak neskrývane pochlebujú.

02.10.2015 18:21 | Komentáre 0


Juraj Pokorný
Zopár slov o autorovi...


V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.