Prečítané 8838x | 0

Kríza mužskej a ženskej sily


Kríza mužskej a ženskej silyObrázok: shutterstock.com

Ideológovia rodovej rovnosti sa nás snažia presvedčiť, že je jedno, či sme mužom alebo ženou, že  pomaly jediný rozdiel medzi obomi pohlaviami spočíva v tom, čo máme medzi nohami. Pritom nerozlišujú dve rôzne veci – postavenie mužova a žien v spoločnosti na jednej strane a život v súlade so svojou mužskou alebo ženskou silou na strane druhej. Výsledkom je spoločnosť plná zmätených jedincov, odtrhnutých od vlastnej prirodzenosti, ktorí nedokážu byť plnohodnotnými partnermi, rodičmi a v konečnom dôsledku ani občanmi.

Keď hovoríme o kríze mužskej a ženskej sily, nemá to nič spoločné s delením prác na „mužské“ a „ženské“. Neznamená to, že všetky ženy by teraz mali zabudnúť na kariéru a stať sa domácimi paničkami, ani že všetci muži by mali byť len živiteľmi rodiny a nemali by pomáhať s domácimi prácami.

Všetky doterajšie kultúry uznávali existenciu dvoch protikladných a zároveň sa dopĺňajúcich princípov, ktoré sú základom celého stvorenia a aj v ľudskom svete sa manifestujú v podobe dvoch pohlaví. Asi najznámejším je taoistický koncept zo starej Číny, založený na princípoch jin a jang. Pasívny, prijímajúci, mäkký a chladný jin je zároveň ženskou silou a aktívny, expandujúci, tvrdý a horúci jang je silou mužskou. Spolu tvoria dokonalú jednotu Tao.

V pôvodných domorodých kmeňoch sa ženský princíp spájal s Matkou Zemou, tmou a mesiacom. Mužský princíp zase s Nebeským Otcom, svetlom a slnkom. Ľudia vnímali sami seba ako deti týchto dvoch základných božstiev, žijúce na tele svojej matky, inšpirované a vedené zhora svojim otcom. Ľudské ženy boli viac v spojení s bohyňou, najmä počas menštruácie a tehotenstva. Muži boli zase spojení viac s bohom. Keď dievča dostalo prvú menštruáciu, bolo prijaté do ženského kruhu. Chlapec zase v určitom veku musel prejsť skúškou odvahy a rituálom prechodu do sveta mužov.

Predkresťanské kultúry viac zdôrazňovali ženský aspekt, matka bola z ich pohľadu predsa len bližšie a najmä, bola to živiteľka, zdroj potravy. Kresťanstvo (podobne ako judaizmus a islam) vyzdvihlo do popredia mužský princíp v podobe boha – otca, o bohyni sa prestalo hovoriť. Napriek tomu sa ženský princíp nepoprel, manifestoval sa v podobe Márie (božej matky). Alebo niektorí kresťanskí mystici hovorili o duši ako o žene, ktorá vstupuje do zväzku s bohom.

Mužský a ženský ideál

V kresťanských kostoloch sa pôvodne dodržiavalo rozdelenie na ženskú a mužskú časť – ženy sedeli vľavo, muži vpravo, aby sa nemiešali ich energie. Aj v ľudskom tele starí mystici vnímali ľavú polovicu (v ktorej sa nachádza srdce) ako ženskú a pravú polovicu (v ktorej sa prevažne nachádza tá šikovnejšia ruka) ako mužskú. So srdcom sa spájajú emócie a vzťahy, s rukou skôr práca a činy. Každý z nás má ale oboje. Podobne, ak si spomeniete na známu čínsku monádu, symbol jin a jang, všimnite si, že uprostred čierneho jinu je umiestnený biely kruh a uprostred bieleho jangu je zase kruh čierny.

Muž teda nie je čistým nositeľom mužskej sily, ale má ju zušľachtenú väčším alebo menším množstvom sily ženskej. Ak má ženu v sebe úplne potlačenú, stáva sa z neho agresívny tyran, diktátor, človek ktorý sa chce stále presadzovať na úkor druhých a aj v ženách vidí len sexuálne objekty. Naopak, ak v ňom ženská sila prevládla nad mužskou, stáva sa z neho pasívny podriadený jedinec, ktorý sa nechá ovládať druhými a odmieta prevziať zodpovednosť za svoj život. Takého si žiadna žena nemôže vážiť ako partnera.

V ideálnom prípade skutočne zrelej a zušľachtenej mužnosti v sebe jedinec nesie kvality majstra bojových umení či stredovekého rytiera. Má v sebe vnútornú silu, zdravý pokoj a rovnováhu, zmysel pre spravodlivosť a ochotu bojovať za správnu vec. Zároveň je pozorný a ohľaduplný k ženám, deťom a slabším ľuďom. V prípade potreby je pripravený ich chrániť. Má zmysel pre krásu, vie sa nadchnúť pohľadom na západ slnka alebo pri sledovaní umeleckého diela. Starí Kelti tvrdili, že bojovník, ktorý nedokáže zložiť báseň alebo pieseň, nie je skutočným bojovníkom.

Žena, ktorá má v sebe úplne potlačenú mužskú silu, má problémy napr. v úlohe matky – deti jej doslova vylezú na hlavu a ovládnu ju. Nedokáže si presadiť svoje ani v práci ani v partnerskom vzťahu, má nulové sebavedomie. Na druhej strane, ak v nej mužská sila preváži nad ženskou, stáva sa z nej karieristka posadnutá výkonom alebo dominantná žena túžiaca ovládať svojho muža – a pretože si muža, ktorý ju poslúcha, nemôže vážiť, buď ho nakoniec opustí alebo si nájde milenca.

Zrelá žena je podobne ako zrelý muž vnútorne silná, i keď skôr na spôsob „divožienky“ alebo „babky korenárky“. Má v sebe zdravú životnú múdrosť, je spojená so svojim telom a s prírodou, dokáže byť oporou svojmu mužovi, deťom a ďalším blízkym. Je starostlivá, rozdáva bezpodmienečnú lásku a porozumenie, dokáže utešiť a „pofúkať rany“. Ak sú jej blízki, najmä deti, v ohrození, prebudí sa v nej bojovníčka. Ako mi hovoril jeden môj známy, starý turista, stretnúť starého medveďa nie je bohviečo, ale najhoršie je stretnúť rozzúrenú medvedicu s mladými.

Pokusy o nápravu

V modernej dobe sa na tieto ideály a princípy zabudlo. Bez ich uvedomenia sa aj feministické hnutie snažilo len o povrchné, vonkajškové zrovnoprávnenie žien. Že si ženy vydobyli volebné právo, že môžu študovať na univerzitách a chodiť do práce a zastávať aj vedúce funkcie, je v úplnom poriadku. Problém však je, že sa snažili stať nielen rovnoprávnymi, ale aj rovnakými ako muži. Tým vlastne potlačili svoju jedinečnosť.

Je pravda, že ženská sila bola potláčaná aj predtým počas stredoveku, keď sa démonizovala a pripisovala diablovi. Jedným z prejavov jej násilného potláčania bolo aj povestné upaľovanie „bosoriek“. Potom nasledovalo obdobie materializmu a vedecko-technickej revolúcie, rozvoj racionálneho myslenia, v ktorom sú muži vo všeobecnosti lepší a ženy sa opäť ocitli v podriadenej úlohe. Feminizmus však nebol práve najšťastnejší spôsob riešenia ich situácie.

Mnohé dnešné ženy sú frustrované, pretože na jednej strane sa snažia vyrovnať mužom a na druhej strane strácajú svoju ženskosť. Následkom je predráždenosť, pocity vyčerpanosti, depresie, celková nespokojnosť so životom. Človek však môže byť ťažko šťastný, ak nie je sám sebou.

Postmoderná doba, ktorá znovu objavuje starú múdrosť a spiritualitu (i keď často v pokrivenej podobe) prináša aj pokusy o nápravu. Najmä v krajinách na západ od nás pribúdajú rôzne ženské kruhy, v ktorých sa ženy stretávajú, tancujú brušné tance, robia rôzne spoločné rituály, delia sa o svoje problémy... Nakoľko ide len o lacnú formu povrchnej ezoteriky a nakoľko o reálnu pomoc v rozvoji ženskej sily, posúdiť neviem. Ako muž som pochopiteľne na žiadnom takom stretnutí nebol.

V minulosti som sa v Česku zúčastnil na dvoch špeciálnych stretnutiach pre mužov. Prvým bolo víkendové stretnutie plné rozhovorov a praktických cvičení, organizované Ligou otevřených mužů. Ligu založila skupina pražských psychológov, zaujímavé bolo, ako sa prítomní chlapi jeden pred druhým otvorili, dokázali sa zdôveriť so svojimi problémami, ale si aj navzájom poradiť. Medzi mužmi sa to bežne nestáva. Druhým bol niekoľkodenný rituál prechodu od chlapca k mužovi, organizovaný českými františkánmi, otvorený aj pre ľudí bez vierovyznania. Táto skúsenosť ma zasiahla hlbšie, zaujímavé bolo, že rituál v sebe spájal kresťanské prvky s prvkami starej domorodej spirituality (napríklad spoločné bubnovanie). Je príznačné, že medzi ľuďmi, ktorí sa zaoberajú krízou mužskej sily, prevažujú kresťania, vrátane veriacich psychológov.

Mnohí muži sa v dnešnej dobe cítia možno ešte frustrovanejší ako ženy. Ženy prevzali časť priestoru, ktorý bol predtým vyhradený výlučne im. Už nie sú od mužov natoľko závislé ako od živiteľov (nie tak ako v minulosti), no očakávajú od nich viac pozornosti ako od partnerov a viac účasti pri výchove detí ako od otcov. Okrem toho mužská sila v sebe nesie aj kvalitu bojovníka a ten sa v tejto pohodlnej konzumnej dobe nemá toľko príležitostí prejaviť – ešte možno v zarábaní peňazí a v športe. Kým ženská sila je ako všeobjímajúci oceán, ktorému k spokojnosti stačí, že má čo objímať, mužská sila potrebuje nejaký cieľ, métu, ktorú by sa snažila dosiahnuť. Potrebuje výzvy. Ak ich ale nahradí výzvami samoúčelnými (napr. zarábam 1000 eur, mojim cieľom bude zarábať 1500 eur), bez vyššieho zmyslu, mužská duša tým aj tak bude trpieť.

Ani v prípade mužských aktivít neviem zodpovedne posúdiť, do akej mieri pomáhajú problém riešiť. Spomínané dve stretnutia mi určite boli inšpiráciou pri mojich snahách o rozvíjanie mužskej sily, ale nemal som potrebu chodiť na ne pravidelne. V každom prípade si myslím, že akékoľvek zmysluplné spoločné aktivity s vylúčením opačného pohlavia majú niečo do seba (pod zmysluplnými aktivitami samozrejme nemyslím klebetenie pri kávičke alebo opíjanie sa v krčme). V prípade chlapov je veľmi dobré, ak je takáto aktivita spojená s nepohodlím, fyzickou námahou a má charakter dobrodružstva (napr. niekoľkodenné putovanie cez hory, splav rieky...). Dobrou myšlienkou je tiež spoločná výprava oteckov s deťmi. Aj v domorodých kultúrach mali muži a ženy svoje vlastné stretnutia a rituály. Pre ľudí modernej civilizácie už možno stratili na význame a je na nás, aby sme si začali vytvárať svoje vlastné.

Štyri časti mužskej duše

Rád by som sa ešte osobitne pristavil pri mužskej kríze. Nielen preto, že sám som muž. Ale aj preto, že napriek všetkým feministickým a rodovo rovným snahám, stále drvivú väčšinu rozhodujúcich vodcovských funkcií v politike i biznise ovládajú muži. Byť vodcom je napokon skôr prejavom mužskej ako ženskej sily. Tragédiou však je, ak na zodpovedných funkciách vidíme mužov s nevyzretou psychikou, takpovediac chlapcov v mužských telách. Chlapcov, ktorí dovolia svojim túžbam po moci, majetku a fyzickému uspokojeniu, aby ich ovládli. Skutočný muž by nemal dovoliť, aby ho niekto alebo niečo ovládalo.

Psychológovia a duchovní, ktorí sa bližšie zaoberajú mužskou psychikou, hovoria o štyroch archetypoch mužskej duše. Každý z nich má svoju vyrovnanú blahodarnú podobu a dve tienisté formy (podľa toho, či je príliš silný alebo príliš slabý). S vodcovskou úlohou úzkou súvisí archetyp Kráľa. Aj keď sa nie všetci muži ocitnú vo vedúcej funkcii, väčšina z nich zistí, akými sú Kráľmi, keď sa stanú otcami. Vo vyrovnanej podobe je Kráľ spravodlivý a snaží sa o blaho ľudí, za ktorých prevzal zodpovednosť. Či už je otcom rodiny alebo „otcom národa“. Je zodpovedný, stojí si za slovom (kedysi sa hovorilo, že kráľovské slovo platí, ale aj, že slovo robí chlapa). V silnej tienistej forme sa stáva tyranom, v slabej poslušnou bábkou. Medzi tienistými formami sú bežné aj prechody – napr. premiér malého štátu sa správa tyransky voči svojim ministrom, ale slabošsky voči vodcovi veľmoci. Jednoducho, nevyrovnaný Kráľ si trúfa na slabších, ale bojí sa silnejších.

Dôležitým je aj archetyp Bojovníka. Vo vyrovnanej podobe sa zastáva slabších, bojuje s nespravodlivosťou v svojom okolí, snaží sa dosiahnuť v živote úspech, nielen kvôli sebe alebo svojim ambíciám, ale aj preto, aby jeho práca priniesla ovocie druhým ľuďom. Je odvážny, nebojí sa prijať životné výzvy a podstúpiť riziko, ale je aj rozvážny a nevrhá sa do vopred prehratej bitky. V silnej tienistej podobe je z neho agresor, čo môže byť aj bezohľadný biznismen, ktorý bohatne na úkor druhých ľudí. V slabej podobe zase alibista, ktorý strká pred problémami a nespravodlivosťou hlavu do piesku.

Potom tu máme Kúzelníka, ktorý predstavuje životnú skúsenosť, múdrosť, zručnosti. Snahu byť v niečom dobrý a zdokonaľovať sa v tom, či už je to remeslo, šport, veda alebo umenie. Vyrovnaný Kúzelník je majstrom svojho remesla, nie je však namyslený, ale rád sa o svoju múdrosť a skúsenosti podelí s ostatnými. V silnej tienistej podobe je to typ zatrpknutého perfekcionistu, ktorý nikoho k ničomu nepustí, v duchu hesla: Všetci sú neschopní, musím si to urobiť sám. V slabej podobe je to „chrobák Truhlík“, ktorí sa len tvári múdro a každého poučuje, ale reálnu múdrosť nenabral.

Posledným archetypom je Milovník, ktorý predstavuje ženskú časť v mužovi. Vo vyrovnanej podobe disponuje zmyslom pre krásu, dokáže vyjadriť svoje emócie, vie si vychutnať život, je nežný k svojej partnerke. V silnej tienistej podobe môže byť precitlivený, nepraktický, príliš pôžitkársky, prípadne typ Casanovu, neustále vyhľadávajúceho silné vzrušenie. V slabej tienistej stránke ide o suchého samotára, ktorý žije len pre povinnosti a odopiera si potešenie.

Už len uvedomenie si, kde si stojí pri jednotlivých archetypoch, môže mužovi pomôcť začať sa meniť k lepšiemu. A postupne sa stať silným jedincom, ktorý prispeje k pozitívnej zmene v svojom okolí.

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

30.12.2016 20:14 | Duchovno a vzťahy 0


Marián Benka
Po predchádzajúcom pôsobení v rôznych tituloch ekonomickej tlače som napokon prešiel do redakcie Zem a Vek. Jednak preto, že som sa dostával k čoraz viac informáciám o pravej podstate a neudržateľnosti súčasného ekonomicko-politického systému. Jednak vďaka môjmu záujmu o prírodné duchovno, alternatívy všetkého druhu a vývoj spoločnosti ako takej.


Súvisiace články

V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.