Prečítané 4548x | 2

Martin W. Ball o zodpovednosti


Martin W. Ball o zodpovednostiIlustrácia: SuƧana Lenon

V oregonskom Ashlande žijúci spisovateľ, hudobník a autor fraktálnych obrazov Martin W. Ball (*1964) získal doktorát v odbore náboženských štúdií so zameraním na indiánske tradície a šamanstvo. Jeho knihy sa delia na populárno-náučné až filozofické a beletriu z oblasti sci-fi a fantasy. Jeho najnovšia kniha v angličtine The Solandarian Game, ktorú označuje za psy-fi román, zobrazuje jeho technooptimistickú predstavu po záchrane pozemského ľudstva pomocou umelej inteligencie. Nižšie je slovenský preklad ukážky z Ballovej najnovšej filozofickej knihy v češtine (Bůh v těle, v origináli Being Human), kde sa nachádza aj môj 12-stranový doslov.

Zodpovednosť za evolučnú integritu

Hoci ľudia nie sú osobne ani kolektívne zodpovední za samotnú evolúciu, naše činy majú tak dramatický dopad na ekológiu planéty, že sme kolektívne aj jednotlivo zodpovední za evolučnú integritu biosféry. Je logické konať v záujme vlastnej ochrany. Napokon, veľmi si to tu neužiješ, ak je tvoje telo ťažko fyzicky poškodené. To platí pre všetok stvorený život. Boh je všetkými živými bytosťami kolektívne a súčasne. Evolúcia nás priviedla tam, kde teraz sme. Preto ochrana integrity evolučného systému je na tej istej úrovni ako ochrana fyzickej integrity našich tiel. Evolúcia je kolektívny proces a my sme jeho produktmi. Chrániť evolučnú integritu znamená preto chrániť samého seba. Je to súčasťou našej zodpovednosti byť úprimný a autentický sám k sebe.

V týchto časoch, ak vezmeme do úvahy stav sveta a jeho vzorce ekonomického vývoja, skazu životného prostredia a znečistenie, odvádzame ohľadom ochrany evolučného systému neobyčajne úbohú prácu. Nespočetné množstvo druhov už bolo stratených ako priamy dôsledok našich nevyberavých činov. Ide pritom o rádovo väčšie čísla, než by sa mohli vyskytnúť vďaka prirodzenému výberu. A s našou technológiou máme omračujúcu schopnosť vymazať všetok život na tejto planéte v priebehu mrknutia oka. Kolektívne sme dosiahli katastrofický moment. Keď to poviem na rovinu, mohli by sme naozaj zamordovať tento malý projekt zvaný život, na ktorom Boh poctivo makal posledných niekoľko miliárd rokov. Ak prezlečieme starú teologickú otázku: Môže Boh stvoriť sám seba ako fyzickú bytosť s tak ohromnou schopnosťou ovplyvniť realitu, že by mohla potenciálne zničiť evolučný projekt? Odpoveď je zjavne áno. Sme toho živým dôkazom, presne ako svet, v ktorom práve žijeme.

Vďaka našim kolektívnym voľbám a činom sme sa stali zodpovednými za integritu evolučného systému. S rozvojom vedy a techniky, ruka v ruke s egom vytváranými ilúziami a fantáziami, to možno bolo nevyhnutné. Teraz, keď sú účinky našich volieb a činov očividné, jediná zodpovedná vec je aktívne prevziať zodpovednosť. Napokon v tom a v prevzatí zodpovednosti sám za seba nie je rozdiel. Evolučný proces je prirodzeným vyjadrením energie prostredníctvom živých bytostí vo fyzickej forme. Byť k sebe autentický znamená dovoliť svojej prirodzenej energii vyjadriť sa a byť pritom úprimný. Byť úprimný a autentický k evolúcii prirodzene znamená nechať systém ísť svojím vlastným smerom. Tak ako hry ega interferujú s našim osobným vyjadrením energie, tak tiež ľudské aktivity interferujú s vyjadrením evolučnej energie radikálne premeneným prostredím, jeho znečistením a zapríčinením širokého vymierania druhov. Vytvárame nevídané následky sami pre seba a pre všetky živé bytosti na tejto planéte. Nastal čas, aby sme ako vedomé stelesnenia Boha prevzali zodpovednosť. Nikto a nič to neurobí za nás. Je to len na nás.

Deti a zodpovednosť

Deti sú špeciálnym prípadom osobnej zodpovednosti. Väčšina rodičov považuje za svoju úlohu utvárať a formovať svoje dieťa do podoby „dobrej osoby“ a „dobrého občana“ a tiež možno „dobrého“ člena určitého náboženstva. Sú to však mylné ciele a spadajú do projekcií ega o tom, čo je „dobré“. Ako rodič máš voči svojmu dieťaťu dve hlavné povinnosti. Prvou je starať sa o neho a fyzicky ho chrániť, pretože nie je schopné prijať túto zodpovednosť samo. Je to predsa dieťa a potrebuje starostlivosť a ochranu dospelých, aby malo zaistenú svoju bezpečnosť a pohodu.

Tvojou druhou úlohou ako rodiča je robiť všetko, čo môžeš pre podporu svojho dieťaťa v objavovaní samého seba, v tom, aby vlastnilo svoju energiu a bolo samým sebou. To neznamená, že aktívne utváraš dieťa do podoby, ktorú si osobne praješ. Kto a čo tvoje dieťa je v zmysle jeho alebo jej vlastnej osobnosti nemusí mať nič spoločného s tvojím názorom, aké by malo byť. Tvojou úlohou je poskytnúť kontext a prostredie, ktoré dieťaťu umožní objaviť samo seba a keď si toho schopný, predstavovať pre dieťa zodpovedný model.

Okrem týchto dvoch vecí rodičia v podstate nemajú žiadnu ďalšiu zodpovednosť voči deťom. Keď deti vyrastú a dospejú, stanú sa zodpovedné samé za seba ako každý iný a rodičia už nie sú viac povinní fyzicky sa o ne starať alebo poskytnúť im prostredie, aby sa stali samy sebou. V dospelosti táto zodpovednosť prejde na čerstvo plnoletých.

V skutočnosti väčšina rodičov vynakladá veľkú časť energie na to, aby zo svojich detí urobili to, čím oni chcú, aby boli. Naša spoločnosť je dokonca postavená na takých očakávaniach. Prakticky všetky náboženstvá, vzdelávacie systémy a kultúry podporujú tvarovanie detí do predurčených očakávaní kým a čím by mali byť a ako by sa mali správať alebo jednať. Deti nie sú povzbudzované byť samými sebou a nedostávajú dostatočný priestor na skúmanie ich vlastnej povahy a energie. Namiesto toho sa učia ako neprevziať zodpovednosť sám za seba a sú im vštepované egom vytvárané fantázie a ilúzie, často násilne rukou rodičov, klerikov a vychovávateľov. Udivuje niekoho, že pre ľudí moderného sveta je takou výzvou poznať sám seba alebo prevziať zodpovednosť za svoju energiu? Prakticky všetko pracuje proti nim, vrátane ich rodičov, tých, ktorí by mali hrať najväčšiu rolu pri pomoci stať sa samým sebou a prevzatia zodpovednosti za svoje životy.

Byť sám sebou

Nie je žiadny osud alebo cieľ čakajúci než ho objavíš. Prišiel si na tento svet so slobodnou vôľou a tak to ostane. Čo urobíš so sebou a so svojím životom je neustále a navždy tvojou voľbou. Hľadanie zámeru alebo odpovedí mimo teba je odvracaním od toho, kým a čím skutočne si. Máš schopnosť oslobodiť sa a prevziať zodpovednosť za svoj život. Máš schopnosť domáhať sa svojho vlastného pokoja, šťastia a naplnenia. Môžeš osobne pracovať na svetovom mieri a vesmírnom oslobodení. Energia je v tvojom vnútri…

Zdroj: kniha Bůh v těle

Druhú ukážku z knihy nájdete tu.

02.09.2016 13:12 | Duchovno a vzťahy 2


Viktor Memfer
Získal doktorát z jadrovej a subjadrovej fyziky na Fyzikálnom ústave SAV v Bratislave. Publikoval zbierku básní v próze Kacír v čižmách (Ars Poetica, 2007), preložil do češtiny knihu Martina W. Balla (Bůh v těle, Eugenika).


Súvisiace články

V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.