Prečítané 7162x | 0

Otázniky okolo mierovej misie a smrti Rudolfa Hessa


Otázniky okolo mierovej misie a smrti Rudolfa HessaRudolf Hess

V stredu 17. augusta uplynulo 29 rokov od samovraždy Rudolfa Hessa, jedného z najvyššie postavených nacistických pohlavárov. Bola to však naozaj samovražda? A prečo vlastne letel do Škótska? Vyjednať mier, alebo vyvolať prevrat?

Rudolf Hess vstúpil do národnosocialistickej strany (NSDAP) v roku 1920, stál po boku Hitlera pri neúspešnom Pivnom puči v Mníchove a spolu s ním putoval do väznice v Landsbergu, kde mu budúci führer diktoval znenie knihy Mein Kampf.

Desiateho mája 1941 Hess vzlietol z letiska pri Augsburgu v blízkosti Mníchova a v stíhacom bombardéri Messerschmitt Bf 110 zamieril do Škótska, kam letel vyjednať mierovú dohodu s Britániou. Smeroval na vidiecku usadlosť Dungavel House v blízkosti Strathavenu, kde sa chcel stretnúť s vojvodom z Hamiltonu. Bol však nútený spustiť sa na padáku 12 míľ od cieľa, v bažinách Eagleshamu na juh od Glasgowa. K vojvodovi sa nikdy nedostal a namiesto zaobchádzania ako s mierovým poslom sa dočkal zajatia, vypočúvania a napokon zrejme aj medicínskeho mučenia. Tvrdil, že Hitler o jeho lete nevedel. Nemecký vodca sa od neho odvrátil a vyhlásil ho za šialenca, trpiaceho halucináciami. 

Ríšsky minister propagandy Joseph Goebbels sa obával, že Briti Hessov let využijú na dehonestujúcu kampaň a 14. mája si v denníku poznačil, že nemecká verejnosť sa „právom pýta, ako taký blázon mohol byť druhým mužom po vodcovi“. Hess sa už mesiac po zatknutí pokúsil o samovraždu. Keď sa nacista Albert Speer pýtal spoluväzňa v Spandau o 25 rokov neskôr na jeho let do Škótska, Hess ho so všetkou vážnosťou uistil, že k nemu bol „inšpirovaný v sne nadprirodzenými silami“, ktoré garantovali Anglicku jeho impérium a nacistom na oplátku voľnú ruku v Európe.

Dvanásteho augusta tohto roku Henry Makow na svojej stránke publikoval úryvky z knihy Bernarda Huttona Hess: muž a jeho misia, kde Hess popisuje, ako ho v zajatí mučili za to, že sa pokúšal ukončiť vojnu (nemecké letecké sily totiž útočili na ostrovný štát od leta 1940): „...najhorší boli doktori, ktorí používali svoje vedecké vedomosti na najrafinovanejšie mučenie. Fakticky som bol tieto štyri roky bez doktora, pretože tí, ktorí ma majú na starosti, mali za úlohu vytvoriť mi utrpenie a pokiaľ je to možné, ešte ho zhoršiť...“ Pochopiteľne za tým videl Židov: „Dali mi správy britských konzulátov o zaobchádzaní so Židmi v Nemecku podľa ... Židov.“ Povedali mu, že sa k nemu správali „ako sa Gestapo správalo k svojim politickým protivníkom... Bolo to od Židov typické, tvrdiť, že ich nepriatelia robili to, čo robili oni sami... Okrem chemikálie, ktorá spôsobovala bolesť zubov, mi bezpochyby dávali aj silné preháňadlo a jed, ktorý dráždil sliznicu tým najhorším spôsobom. Spôsobil upchatie nosa krvnou zrazeninou, mal som krvácanie v ústach a črevá v ohni. Doktor nedokázal skryť uspokojenie, keď našiel známky krvácania v mojich vnútornostiach.“

Po Norimberskom procese bol Hess vydaný do doživotného väzenia v Spandau v Západnom Berlíne. Norimberský proces pritom paradoxne Hessa očistil od obvinení z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, no odsúdil ho za zločiny proti mieru a sprisahanie s úmyslom zločinov proti mieru. V spandauskom väzení Hess strávil viac ako 40 rokov. Tam sa údajne do tretice pokúsil o samovraždu obesením elektrickým káblom, čo sa mu aj podarilo.

Telegraph však v marci 2012 priniesol pochybnosti o jeho samovražednom liste. Hessov syn Wolf sa vyjadril, že Británia, USA a Francúzsko, ktoré už dávno deklarovali, že sú pripravené jeho otca prepustiť, keby to Sovieti nevetovali, sa zľakli Gorbačovovej glasnosti a preto ho zavraždili. Poukázal na to, že obsah listu sa vzťahoval k roku 1969, keď sa Hess obával, že zomrie následkom prasknutého vredu na dvanástorníku. List bol podpísaný slovami Euer Grohser (váš najstarší), čo nepoužíval 20 rokov. Okrem toho historik Peter Padfield, autor knihy Hess, Hitler a Churchill, ktorý presvedčil britské ministerstvo obrany, aby na základe Zákona o slobodnom prístupe k informáciám (FOIA) list zverejnilo, tvrdí: „Samovražedný list v nemčine pripojený k správe je podľa obsahu jednoznačne podvrh. Napríklad jeho vyjadrenie ľútosti nad tým, že sa na norimberskom procese nepriznával k sekretárke je vec stará asi 20 rokov, keď ho žena so synom prišli po prvýkrát navštíviť do spandauského väzenia. A paradoxne vôbec nezmieňuje vnúčatá.“

V septembri 2013 Daily Mail reprodukoval článok Nacistu Rudolfa Hessa „zavraždili vo väzení britskí agenti, aby ho zastavili pri odhaľovaní vojnových tajomstiev, ale Scotland Yard to NEMÁ vyšetrovať“, pôvodne publikovaný na stránkach The Independent. Vďaka FOIA bola vtedy po 25 rokoch zverejnená správa šéfa kriminálneho vyšetrovacieho oddelenia Howarda Jonesa, ktorý nariadil vyšetrovanie pravdivosti tvrdení lekára Hugha Thomasa 2 roky po Hessovej smrti. Doktor Hugh Thomas, autor knihy o „väzňovi číslo sedem“, Hessa ošetroval a poskytol Scotland Yardu mená dvoch britských agentov podozrivých z vraždy, no vyšetrovanie zastavili v priebehu pol roka na príkaz riaditeľa prokuratúry sira Allana Greena. Thomas uviedol, že Hessa (resp. jeho dvojníka) zavraždili agenti preoblečení za amerických vojakov, keď mal byť oslobodený vďaka reálnej možnosti zrušenia veta ZSSR. Ich mená Thomas získal od bývalého člena britskej služby SAS. Hessa mali zavraždiť, aby nevyzradil tajomstvá týkajúce sa komplotu na zvrhnutie vlády Winstona Churchilla.

10. mája tohto roku, na 75. výročie Hessovho letu do Škótska, vyšla kniha Rudolf Hess: zrada a klam a spolu s ňou článok v britskom periodiku The Mirror s titulkom Stál člen kráľovskej rodiny za tajnými intrigami použiť nacistu Rudolfa Hessa na zvrhnutie Winstona Chirchilla? Píše sa v ňom, že hlavnou postavou v zlyhanom anglo-nemeckom sprisahaní zvrhnúť Churchilla a uzavrieť mier s nacistami bol mladší brat kráľa Juraja VI. – princ Juraj, vojvoda z Kentu. Moc chcel uchvátiť s pomocou 30-tisícovej poľskej armády, ktorá po okupácii Francúzska Nemeckom našla útočisko v Škótsku. Generál Władysław Eugeniusz Sikorski bol sused princa Juraja v Berkshire a jeho blízky priateľ.

Jeden z autorov knihy, uznávaná autorita na Hessa Harris, tvrdí, že buď to bola prefíkaná britská pasca, alebo šlo o skutočný pokus skupiny aristokratických sprisahancov vyvolať prevrat. Dodal, že boli nešťastní z Churchillovho spojenectva s USA, v čom mnohí videli koniec britského impéria. Ich pravým nepriateľom bol komunizmus.

Puč bol jediným spôsobom ako sa zbaviť Churchilla, pretože v Británii sa počas vojny nekonajú voľby. Princ Juraj, priateľ vojvodu z Hamiltonu, ktorého chcel Hess vidieť po svojom zajatí, sa mal v deň jeho príletu nachádzať v Škótsku. Agent MI6 Tancred Borenius sa krátko pred Hessovým príletom stretol s generálom Sikorskim. Ten v deň Hessovho príletu práve ukončil výlet do USA a na ďalší deň letel do Prestwicku pri Glasgowe. Harris s Wilbournom tvrdia, že existuje presvedčivá dokumentácia tajnej misie agenta Boreniusa do Ženevy, kde odovzdal Hessovi pozvánku. Keby to však bola pasca tajných služieb, Borenius by určite dostal medailu ako ďalší vojnoví hrdinovia a nebol by na viac ako 70 rokov vymazaný z histórie. Bisexuálny princ Juraj, ktorý pričuchol k morfínu a kokaínu, zahynul pri leteckom nešťastí 25. augusta 1942. Oficiálna správa o jeho smrti nebola nikdy publikovaná a britská vláda tvrdí, že sa stratila z archívov.

V rovnaký deň, ako vyšla kniha Harrisa a Wilbourna, vydali tiež knihu Pravda o Rudolfovi Hessovi (ide o novú verziu knihy Motív misie z roku 1971), ktorej autorom je syn vojvodu z Hamiltonu, barón Selkirk z Douglasu a poslanec za Západný Edinburgh (teda politik). V článku publikovanom niekoľko dní pred vydaním svojej knihy barón vyzýva na odtajnenie materiálov o Hessovi. Jeho kniha prináša nové informácie o osude Albrechta Haushofera, ktorý podľa neho ovplyvnil Hessa, aby letel do Škótska. MI5 v roku 2004 odtajnila správu, ktorá naznačuje, že Hess svojmu poradcovi Haushoferovi nariadil napísať list vojvodovi z Hamiltonu v roku 1940, kde navrhol neutrálnu pôdu na stretnutie. To malo urýchliť mierové rozhovory. Britská tajná služba list odchytila, vyšetrovala vojvodu a zvažovala pascu. Nakoniec vraj však schému zavrhla bez toho, žeby zistila, že za návrhom stál Hess. Zverejnené dokumenty však nie sú ani zďaleka úplné. Niektoré materiály boli „vyradené“ a iné zničené.

V septembri 2013 v aukčnej sieni v americkom štáte Maryland ponúkali súbor 14 tajných dokumentov označených slabým nápisom Hess. Kupca však ponúkol primalú sumu 130 000 dolárov. Experti sa zhodujú v tom, že dokumenty z archívov vyniesol ešte niekoľko rokov pred Hessovou smrťou bývalý šéf MI6 sir Maurice Oldfield, aby tak zabránil ich zničeniu britskými úradmi.

Britské vládne dokumenty súvisiace s Hessom ostanú utajené minimálne do roku 2017. Nemci dali v roku 2011 spáliť Hessove pozostatky, čím zabránili prípadnému vykonaniu DNA testov a úspešne predĺžili trvanie konšpiračnej teórie o dvojníkovi, ktorú razil jeho ošetrujúci lekár Thomas už v roku 1979 v knihe Vražda Rudolfa Hessa, do nekonečna.

Zdroje: henrymakow.com, telegraph.co.uk, dailymail.co.uk, mirror.co.ukscotsman.com, gaynz.com, smithsonianmag.com, independent.co.uksott.net

23.08.2016 22:30 | Veda a spoločnosť 0


Milan Pullmann
Zopár slov o autorovi...


V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.