Prečítané 25744x | 0

Podstatné je zachovať si pokoj a rozvahu a byť pripravený na zmenu


Podstatné je zachovať si pokoj a rozvahu a byť pripravený na zmenuIlustračný obrázok: pixabay.com

Žijeme v zvláštnej dobe. Hlupáci sú adorovaní, žijú v blahobyte a spoločenskom uznaní, kým hľadači pravdy sú potrestaní a symbolicky exkludovaní za to, že si dovolili vyjadriť svoj názor a nesúhlasiť s konformnou masou. V dejinách to nie je prvýkrát, otázkou však je, či nie posledný.

Spomeňme si na Janka Kráľa, Amosa Komenského, Jána Husa, Jána Jesenia či Françoisa Villona, ktorí rovnako podávali svedectvo o zvrátenosti svojej doby. Akoby existovali neviditeľné nitky naprieč časopriestorom medzi tými, ktorí nedokázali mlčať. Títo velikáni však žili v iných dobách, než je tá súčasná. Dnes je situácia radikálne odlišná. Nikdy sme ako ľudstvo neboli s technológiami tak ďaleko, že by sme boli schopní vytvoriť svet, v ktorom nikto nemusí hladovať a o každého je postarané. Máme technológie na vybudovanie pozemského raja, no napriek tomu denno-denne zbytočne zomierajú ľudia vo vojnách za ziskom, zomierajú od hladu či na vyliečiteľné choroby.

Krízová kooperácia alebo armagedon?

Situácia sa každým dňom zhoršuje a aj tí najoptimistickejší zástancovia neoliberalizmu a voľného trhu si musia byť vedomí, že ich svet sa pomaly rúca. Priznávajú to už aj samotní ekonómia Medzinárodného menového fondu. Kam sa však tento svet prepadne? Do úplnej záhuby ľudstva či dokonca všetkého živého na planéte po jadrovej či ekologickej katastrofe pripomínajúcej výjavy z biblického Zjavenia Jána alebo do krízového scenára, kedy v poslednej chvíli začnú ľudia kooperovať?

Napriek tomu, že sa stovky a tisíce ľudí po planéte prebúdzajú, stále existuje majoritná masa neprebudených. Je komické pozorovať, ako sa táto loď potápa a všetci verní jej kapitánovi hrajú do pohrebného tanca pri popíjaní šampanského, kým ľudia z druhej a tretej triedy už mrznú v ľadovej vode hypoték, nezamestnanosti, neperspektívy, absencie zmyslu a tzv. flexibilného pracovného času.

Otázkou je, kedy sa potopí a kto sa zachráni. Elita tohto sveta je už dávno pripravená. Najhorší scenár opísal vo svojom, až prorocky písanom blogu Juraj Janošovský: „Mlčiaca väčšina bude spoluvinná a potrestaná. Oligarchovia sa skryjú do svojich podzemných štôl a hore bude Armagedon. Potom živí budú závidieť mŕtvym: skaza v mene podlých cieľov bude atakovať zvyšky ľudskosti a už nikdy sa nikto neodváži mať niekoho iného za chrbtom. Spoločnosť vinných kolabuje vo všeobecnej zrade.“

Každý rozumný človek vie, že smäd po krvi a militarizácia spoločnosti smeruje ku katastrofe. A je skutočne na nás, či si vyberieme cestu zodpovednosti alebo cestu mlčiaceho súhlasu so skazou. Už nejde o to, či je človek vyslovene proruský či prozápadný, ale o to, či chce alebo nechce apokalyptickú vojnu. Mlitantná rusofóbia, akej sme svedkami v masmédiách, sa stáva novou formou fašizmu a imperializmu (nehovoriac o presune vojsk NATO ku hraniciam Ruska). Človek nemusí byť rusofil alebo milovať Putina na to, aby pochopil, že vojenská politika Západu vedie ľudstvo do katastrofy. A nie je to prvýkrát, keď najviac volajú do vojny tí, ktorí by nikdy bojovať nešli (spomeňme za všetkým exemplárny príklad známeho militantného rusofóba Šebeja). Avšak vojna je len jedna z hrozieb popri ekonomickom kolapse, ekologickej katastrofe, či globálnom zlyhaní systému a ďalších hrozbách. „Budú nám budúce generácie nadávať, že sme ich ani len nevarovali, kde to smeruje?“ pýtal sa Peter Staněk na jednej zo svojich prednášok

Trefne pomenoval súčasný stav aj T. E. Rostas: „Dobyvačné vojny NATO, teror, neporovnateľné ekonomické rozdiely, drancovanie zeme, sprostredkovateľská demokracia, nelegitímne riadiace štruktúry, nevymožiteľnosť práva v bezprávnom štáte, indoktrinácia vzdelávacieho systému, kontrola myslenia, totálna závislosť od distribúcie potravín a energií – to všetko a mnohé ďalšie vytvára svet „západných hodnôt“, v ktorom mnohí nemôžu a nechcú žiť.“  Skutočne, v takomto svete zdravý človek nedokáže a nechce žiť a je úplne prirodzené, že hľadá voči nemu alternatívu.

„Skutočná cesta do budúcnosti vedie iba tadiaľ, kde sme za niečo. Byť proti niečom spojí ľudí len dočasne. Nemáme víziu, ktorá by nás spojila. Rím padol preto, lebo vnútorne zoslabol a nie preto, že by barbari zosilneli. Duchovne silné civilizácie dokážu absorbovať iné civilizácie, lebo vedia, kým sú – a cudzinci k nim majú rešpekt ... Hľadajme pravdu a celú pravdu, lebo pravda je jediný liek. ...Západ sa pýši slobodami, ale sú falošné pretože sú zbavené morálky," hovoril Emil Páleš, varujúci pred nenávisťou oboch strán dnešného konfliktu. Páleš v jednej zo svojich prednášok, podobne ako Staněk spomínal tézu, že človeka robí inteligentným schopnosť predpokladať následky svojich činov: „My vždy nechápeme to, čo sa teraz deje. Nechápeme, že sa to deje práve TERAZ.“ Sme schopní uvedomiť si následky svoji činov teraz? V prítomnosti? Sme toho ako ľudstvo schopní?

Kassandra varuje

Na kritickú situáciu súčasného stavu panicky reagujú mnohí teoretici a vedci. Spomeňme napríklad významného futurológa Ladislava Hohoša, ktorý prirovnáva prebudených k mytologickej Kassandre. Túto mytologickú postavu potrestal Apollón tým, že jej proroctvám nikto neuveril. Ku Kassandre Hohoš prirovnáva súčasných kritických teoretikov a vedcov. Politici, ktorí sa sústredia iba na svoje karieristické a krátkodobé ciele, ignorujú volanie Kassandry. Čo nám hrozí alebo čo sa už v skutočnosti deje? 

"Ide o sofistikovaný globálny fašizmus v podobe vlády plutokratickej oligarchie, spätý s obnovou feudálnych a dokonca otrokárskych vzťahov dominancie. Bezuzdný kapitalizmus naozaj regresívne smeruje k centrálne riadenej totálne organizovanej spoločnosti," píše Ladislav Hohoš v Slove.

Peter Čalovka v jednom zo svojich článkov píše, že súčasna zdegradovaná spoločnosť sa dostáva do tragického prerodu kedy „normálne sa stáva nenormálnym a nenormálne normálnym.“ Asi najviac túto zvrátenosť vidieť na internete, ale našťastie existujú aj tzv. ostrovy pozitívne deviácie, kde ešte globalizácia vo svojej monštruóznej podobe nedorazila. To sú malé regióny, mestečká a dediny, ktoré stále žijú svojim autonómnym a izolovaným životom alebo rozličné klubkultúry a subkultúry izolované od konzumného sveta (avšak často neochotné prijať zodpovednosť a participovať na zmene). Otázkou je, dokedy dokážu odolávať.

Nenakupuješ? Neexistuješ

Cieľom systému spriahnutého s médiami je vytvorenie takej atmosféry, v ktorej bude jedinou alternatívou non-konformizu iba tvrdý konzum a konformizmus, čo dokonale vyhovuje trhu. A ako píše Ulrich Beck, nakoľko je zmysel človeka redukovaný na kúpnu silu, existencie non-konformistického charakteru sú pre systém nepotrebné, ba priam nebezpečné

„Ľudia sú tým, čo si kúpia. Zákon kultúrnej globalizácie platí aj tam, kde sa kúpna sila rovná nule. S kúpnou silou sa končí sociálna existencia človeka a hrozí i začína vylúčenie. Exklúzia! – tak znie rozsudok pre tých, ktorí vypadnú z rovnice existencia rovná sa dizajn,“ píše Ulrich Beck.

K podobným záverom dochádza aj Naomi Kleinová v knihe Bez loga alebo autori ako Zikmund Bauman a Gilles Lipovetsky. Vzniká tak nový druh človeka - homo consumericus, ktorý však zároveň žije na úkor biednych. 

Odkazy skryté v popkultúre

Antiamerikanistický a anitreaganistický film Strážci (The Watchmen) patrí k tým filmom, ktoré prostredníctvom skrytého kódu ukryli v populárnej kultúre hlboké posolstvo. Ide o filmové spracovanie komixovej minisérie scenáristu Alana Moora (autora revolučného filmu V ako Vendeta), výtvarníkov Alana Moora, Dave Gibbonsa, John Higginsa, v spracovaní režiséra Z. Snydera. Tento pôvodne komiks obsahuje citáty až nadčasovo aktuálne.

Hneď v úvode filmu hovorí jedna z hlavných postáv: „Celý svet stojí pred priepasťou a díva sa do samotného pekla. Všetci ľavičiari, intelektuáli, demagógovia... a nikoho zrazu nenapadá čo k tomu povedať. Toto desivé mesto kričí ako jatky plné dementných detí. Súmrak čpie selstvom a zlým svedomím.“

Druhý významný výrok povie postava Dr. Mannhatna: „Viete že skreslené články predajú oveľa viac časopisov. Obchod s mojim menom pomôže financovať prácu Dr. Manhatena. Nedávno sme rozšírili základňu v Antarktíde, kde ako dúfame, objavíme lacné a obnoviteľné zdroje energie a zbavíme svet závislosti na fosílnych palivách. Nemusíte byť politológ aby ste poznali, že studená vojna s Ruskom sa nevedie pre ideológiu, ale zo strachu z nedostatku. Keď budú zdroje nevyčerpateľné, vojny budú zbytočné!“

Je obdivuhodné, že sa autorovi podarilo prepašovať túto myšlienku do mainstreamu. Historik komiksu, Bradford Wright, popísal Watchmenako antiamerikanistický, antireaganistický nekrológ hrdinského pojatia: „Varoval tých, ktorí svoju bezpečnosť vložili do rúk hrdinov a vodcov. Vložiť svoju vieru ikonám je ako dať zodpovednosť všetkým Reaganom, Thatcherovým a ďalším svetovým „strážcom“, ktorí nás mali zachrániť, pritom možno zničia našu planétu. V tej dobe sa časť Reagovenej Ameriky ničoho nebála. Mysleli si, že sú nezraniteľní.“

K tejto interpretácii však človek dozreje až po pochopení odlišného čítania obsahov. Podľa filozofa Jeana Baudrillarda žijeme v spoločnosti simulakier, v ktorej informácie odkazujú iba na ďalšie informácie. Inú teóriu, o tzv. negatívnom kódovaní, predostrel britský kultúrny kritik Stuart Hall. „Jedným z najdôležitejších politických momentov (ktoré sa zo zrejmých dôvodov taktiež zhodujú s krízovými štádiami v rámci vysielajúcich organizácií ako takých) je štádium, kedy udalosti, ktoré sú štandardne označované a dekódované vyjednaným spôsobom, začínajú byť čítané opozičným spôsobom. To je bod, v ktorom vstupuje do hry aj politika označovania, tzn. diskurzívny zápas,“ píše Hall. A to zďaleka neplatí iba pre popkultúru. Dekódovanie obsahov sa stáva kľúčovým pre odpojenie sa z fiktívneho matrixu, v ktorom žijeme.

Na mytológiu súčasnej ideológie, ktorá sa prejavuje na každom kroku, upozorňuje aj slovinský filozof Slavoj Žižek. Súčasná doba však sama seba paradoxne považuje za postideologickú. „Súčasná éra sama seba sústavne vydáva za postideologickú, ale toto popieranie ideológie je faktickým dôkazom, že viac než kedy predtým sme od ideológie závislí," píše Žižek.

Pokoj a rozvaha

Ako už napovedá nadpis, táto úvaha smeruje k záveru – zachovajme si pokoj a rozvahu. Pri tak obrovskej a masívnej debilizácii spoločnosti akú spustili štedro platené médiá, manažéri sociálnych médií, marketéri, promotéri a politológovia v službách režimu, je skutočne ťažké vzdorovať a nepodľahnúť. Preto nemajme ľuďom za zlé, že nás „odpojených od matrixu“ skrátka nechápu a vysmievajú. Je to úplne prirodzené a v podstate to nie je ich chyba, nakoľko ich myslenie vytvára samotný systém, ktorému podľahli. Zachovať si pokoj a rozvahu bude už v blízkej budúcnosti podstatné. A treba povedať, že niekedy to skutočne nie je ľahké (najmä ak vás napríklad pre váš názor vyhodia z práce alebo vás nezamestnajú).

Už teraz sme svedkami tých najobludnejších zvráteností, ktoré sa dejú na internete. Človek sa pýta, čo je vlastne normálne? Dovolíte si nesúhlasiť so stavom spoločnosti, v ktorej žijeme a zničia vám život tým najodpornejším spôsobom. Opľujú vás a pošpinia, vytiahnu súkromné informácie a vy nemáte žiadnu šancu sa brániť, nakoľko je vymožiteľnosť práva v tomto zmysle nulová. V takýchto situáciách je najdôležitejšie nejednať skratovo a zachovať si rozvahu. Ide však len o predprípravu toho, čo nás čaká, ak bude trend masmediálnej manipulácie pritvrdzovať a pokračovať.

Bývalý moderátor relácie Čierna skrinka, Ján Bošanský (ktorý mal v 90. rokoch také problémy s mafiou, že ho doviedli k niekoľkým infarktom), má na to jasný recept: „Keď ľudia sú bezradní, tak si zapnú debnu a pozerajú do nemoty. Ľudia ale z bezradnosti môžu prísť na to, že skončia so stavom bezútešnosti, ktorý je nasadený cez banky, koncerny a média. A keď nebudú pozerať „blbosti“ a rozmýšľať, bezradnosť použijú na riešenie situácie. Z bezradnosti do aktivity. Keď človek prekonáva zlo, tým stúpa dobro. To je zrenie a stúpanie ľudstva.“

Spoločnosť je už teraz ostro polarizovaná nielen geopolitikou, ale dvomi spôsobmi myslenia: egoistickým a kooperatívnym. Extrémni egoisti často nie sú schopní prejavovať elementárnu empatiu či minimálne etické a morálne zásady. Vidíme to v rôznych internetových diskusiách, kde pokojne prajú svojim názorovým oponentom smrť, či choroby alebo ich urážajú tým najobludnejším spôsobom. Vysmievajú sa prakticky zo všetkého až do takej miery, že to pripomína známy titul knihy Neila Postmana, Ubaviť sa k smrti. Ľudia neschopní empatie, zbavení ľudskosti, virtualizovaní a macdonaldizovaní (tento termín používa G. Ritzer pre pomenovanie západného životného štýlu) skutočne naháňajú strach a pripomínajú skôr démonických vampírov, než ľudské bytosti.

Kým staršia generácia bola vychovávaná v starých vzorcoch správania založených na kolektívnych väzbách, nová, nastupujúca dravá generácia vychovávaná v neoliberalizme, kde je „človek človeku vlkom“ a len silnejší víťazí, bude len ťažko schopná zmeniť svoje myslenie. Dokáže sa táto generácia adaptovať na nový drsný svet, ktorý predpovedá Kassandra a ktorú dnes nikto nepočúva? Máme tu aj ďalšiu možnosť - revolúciu, na ktorú však ľudstvo v tejto fáze (atomizácia, individualizácia, virtualizácia, konzumerizmus v kontraste biedy) ani nie je pripravené. Mnohí optimisti z radov kriticky mysliacich zase veria v revolučnú transformáciu. Alebo nás čaká postapokalyptický scenár ako vystrihnutý z desivého filmu Cesta (The Road)? Spomeňme si na ten veľký Rím či Babylon. Musí ľudstvo robiť donekonečna tie isté chyby?

Odporúčaná literatúra:
BAUMAN, Z. Tekutá modernita
BECK, U. Co je to globalizace
BOŠANSKÝ, J.: Z bezradnosti do aktivity
ČALOVKA, P: Sexualita zbavená duchovnosti nás vedie do záhuby
HALL, S.: Coding and encoding
HOHOŠ, L.: Novoročná úvaha futurológa (2016 – 2045)
KLEINOVÁ, N.: Bez loga
LIPOVETSKY, G.: Globalizovaný západ a Hypermoderná doba
JANOŠOVSKÝ, J.: Na Belehrad, na Moskvu
POSTMAN, N.: Ubavit se k smrti
PÁLEŠ, E.: Za dnešný fašizmus sú zodpovední antifašisti a Verejný prejav o súvislostiach islamizácie Európy
ROSTAS, T. E.: Komunita
STANĚK, P., IVANOVÁ, P.: Súčasné tendencie ekonomickej globalizácie
ŽIŽEK, S.: Po jednou jako tradegie, po druhé jako fraška

16.06.2016 21:04 | Komentáre 0


Lukáš Perný
Snažím sa hľadať pravdu a bojovať za lepší a spravodlivejší svet. Nosiť svetlo poznania aj v čase všeobecnej tmy.


V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.