Prečítané 6089x | 0

Prečo prekáža venezuelská politická nezávislosť...


Prečo prekáža venezuelská politická nezávislosť...

John Pilger je jeden z najuznávanejších investigatívnych žurnalistov a tvorcov dokumentárnych filmov na svete, ktorý svoju kariéru začal v roku 1958 v domácej Austrálii, než sa presunul o dva roky neskôr do Londýna. Spolieha sa na očité svedectvo ako esenciu kvalitnej žurnalistiky. Bol korešpondentom a vojnovým reportérom v predných líniách, počnúc vojnou vo Vietname. Je vášnivým kritikom vojenských a ekonomických dobrodružstiev západných vlád. V nasledujúcom rozhovore mu kladie otázky Michael Albert.

Albert: Prečo by mali Spojené štáty záujem na zvrhnutí venezuelskej vlády?

Pilger: K dispozícii sú jednoduché princípy. Washington sa chce zbaviť venezuelskej vlády, pretože je nezávislá od amerických návrhov pre región a Venezuela má najväčšie preukázané zásoby ropy na svete, zisky z nich používa pre zlepšenie kvality života bežných ľudí. Venezuela zostáva zdrojom inšpirácie pre sociálnu reformu na kontinente, ktorý bol devastovaný chamtivými Spojenými štátmi. Správa Oxfam raz vynikajúco opísala sandinistickú revolúciu v Nikarague ako „hrozbu dobrého príkladu“. Taká bola aj venezuelská pravda, keď svoje prvé voľby vyhral Hugo Chávez. „Hrozba“ Venezuely je väčšia, samozrejme, pretože nie je malá a slabá; je bohatá a vplyvná, za takú ju považuje aj Čína. Pozoruhodná zmena k lepšiemu pre milióny Latinoameričanov je jadrom amerického nepriateľstva. Spojené štáty sú nedeklarovaným nepriateľom sociálneho progresu v Latinskej Amerike už dve storočia. Nezáleží na tom, kto bol v Bielom dome: či Barack Obama alebo Teddy Roosevelt; USA nebudú tolerovať krajiny s vládami a kultúrou, ktorá dáva potreby svojich vlastných ľudí na prvé miesto a odmieta podľahnúť americkým požiadavkám a tlakom. Reformná sociálna demokracia na kapitalistickej báze – ako je Venezuela – nebude pre vládcov sveta výnimkou. Venezuelská politická nezávislosť je neospravedlniteľná; akceptovateľná je len kompletná podriadenosť. Keď som tam bol naposledy, bolo mi jasné, že „prežitie“ Chávezovej Venezuely závisí len od obyvateľstva, ktoré podporí svoju zvolenú vládu. Venezuelskou slabinou je politická „opozícia“, ktorú by som nazval „mafia východného Caracasu“. Tá reprezentuje záujmy mocných, ktorým bolo umožnené zachovať si kritickú ekonomickú moc. Len v prípade, že sa Venezuela týchto skupín zbaví, zbaví sa aj konštantných zahraničných hrozieb a kriminálneho rozvracania. Venezuelská spoločnosť je obeťou týchto pokusov rok čo rok.

Albert: Aké metódy Spojené štáty použili a aké očakávate, že použijú pre zosadenie Bolívarovcov?

Pilger: Prítomné sú obvyklé ťahy kolaborantov a špiónov; prichádzajú ruka v ruke s mediálnym divadlom falošných odhalení, ale hlavným nepriateľom sú médiá. Možno si spomeniete na venezuelského admirála, ktorý bol jedným zo sprisahancov proti Chávezovi v roku 2002 a pri svojom krátkom pôsobení sa chválil, že „našou tajnou zbraňou boli médiá“. Venezuelské médiá, predovšetkým televízia, boli aktívnym účastníkom tohto prevratu a tvrdili, že vládne sily boli tie, ktoré strieľali do davu demonštrantov. Nepravdivé zábery a titulky obleteli svet. New York Times sa pripojil a vítal zvrhnutie demokratickej „anti-americkej“ vlády; ako to zvyčajne robí. Niečo podobné sa stalo v Caracase minulý rok, keď pravicové zločinecké gangy boli velebené ako „pokojní demonštranti“, ktorí boli „utláčaní“. Nepochybne to bol začiatok „farebnej revolúcie“ podľa washingtonského scenára, ktorá bola otvorene podporená zo strany National Endowment for Democracy (NED) – ľahko použiteľného klonu CIA. Veľmi sa to podobalo na úspešnú washingtonskú inscenáciu na Ukrajine v minulom roku. Ako aj v Kyjeve, vo Venezuele „pokojní demonštranti“ zapálili vládne budovy a nasadili ostreľovačov, pričom boli velebení západnými politikmi a médiami. Takmer istou stratégiou bolo zatlačiť vládu Madura doprava a odcudziť ju bežnému ľudu. Vykresľovanie vlády ako diktátorskej a nekompetentnej už dlho prebieha vo vysielaní vo Venezuele, Spojených štátoch, Veľkej Británii a Európe. Jedna z nedávnych amerických „story“ bola o „uväznení amerického vedca, ktorý chcel pomôcť Venezuele skonštruovať bomby“. Asociáciou bolo, že Venezuela ukrýva „jadrových teroristov“. V skutočnosti nespokojný jadrový fyzik nemal vôbec žiadne spojenie s Venezuelou.

Všetko to pripomína neúprosné útoky na Cháveza, každý jeden s neobvyklou zlobou, príznačnou pre opozičníkov a ich „jedinú správnu cestu“ na Západ. V roku 2006 britský Channel 4 obvinil venezuelského prezidenta z absurdnej fantázie, z výroby nukleárnych zbraní spoločne s Iránom. Washingtonský korenšpondent Jonathan Rugman sa vtedy posmieval opatreniam na odstránenie chudoby a prezentoval Cháveza ako podlého šaša, kým Donaldovi Rumsfeldovi, vojnovému zločincovi, umožnil bez námietky prirovnať Cháveza k Hitlerovi. BBC nie je iná. Výskumníci z University of the West of England študovali systematickú zaujatosť BBC voči Venezuele 10 rokov. Skúmali 304 reportov BBC a zistili, že iba 3 zobrazovali venezuelskú vládu v pozitívnom duchu. Pre BBC venezuelské demokratické iniciatívy, legislatíva v oblasti ľudských práv, potravinové programy, iniciatívy v zdravotníctve a programy na zmiernenie chudoby neexistovali. Zmienka o misii Robinson, najväčšom programe pre zvýšenie gramotnosti v ľudskej histórii, bola sotva postrehnuteľná. Cenzúra, obchádzanie faktov doplnené vyloženými klamstvami a obvinenia, že venezuelská vláda je banda drogových dílerov. Nič nového; pozrite sa na spôsob, akým bol dlhé roky skresľovaný a napádaný imidž Kuby. Reportéri bez hraníc nedávno vydali celosvetový rebríček štátov, podľa dodržiavania slobody tlače. Spojené štáty sa zaradili na 49. miesto, za Maltu, Niger, Burkinu Faso a Salvádor.

Albert: Prečo mainstream, v medzinárodnom meradle, tlačí na prevrat? Vezmime si príklad Európy. Ak by vnímavé európske obecenstvo sympatizovalo s venezuelskými reformami, môže tak spôsobiť sťaženie americkej snahy o destabilizovanie Venezuely a zosadenie súčasnej vlády?

Pilger: Je dôležité pochopiť, že Washington je ovládaný skutočnými extrémistami a bláznami. Bolo to tak aj pred 9/11. Niektorí z nich sú vyložení fašisti. Uplatňovanie americkej dominancie je nemaskovaná hra a ako udalosti na Ukrajine demonštrujú, sú pripravení riskovať jadrovú vojnu s Ruskom. Títo ľudia by mali byť spoločným nepriateľom všetkých rozumných ľudí. Vo Venezuele chcú štátny prevrat, aby mohli zamedziť veľmi významným sociálnym reformám – ako aj v Bolívii a Ekvádore. Nádeje obyčajných ľudí v Hondurase už rozdrvili. Aktuálna konšpirácia USA a Saudskej Arábie znižuje cenu ropy, čo má zapríčiniť vo Venezuele a Rusku niečo teatrálne a tragické.

Albert: Čo si myslíte, aký je najlepší postup pri odvracaní amerických machinácii a domácich venezuelských elít?

Pilger: Väčšina Venezuelčanov a ich vláda potrebuje povedať svetu pravdu o útokoch na ich krajinu. Burcuje to celý svet a mnoho ľudí počúva. Nechcú večnú nestabilitu, trvalú chudobu, nekonečné vojny, trvalú vládu úzkej elity. A oni identifikujú hlavného nepriateľa; pozrite sa na medzinárodné ankety o tom, ktorá krajina predstavuje najväčšie nebezpečenstvo pre ľudstvo. V drvivej väčšine ľudia poukazujú na USA a ich početné kampane teroru a podvratnej činnosti.

Albert: Čo si myslíte o bezprostrednej zodpovednosti ľavičiarov mimo Venezuely, a to najmä v Spojených štátoch?

Pilger: To vyvoláva otázku: kto sú títo „ľavičiari“? Sú to milióny liberálnych severných Američanov oklamané ladným vzostupom Obamu a umlčané kriminalizáciou slobody informácií a disentu? Sú to tí, ktorí dôverujú New York Times, Washington Post, Guardian a BBC? To je dôležitá otázka. Termín „ľavičiar“ nebol nikdy viac sporný a spreneverený. Môj pocit je, že ľudia, ktorí žijú na okraji a bojujú v Latinskej Amerike proti silám, ktoré sú podporované Spojenými štátmi, poznajú pravý význam tohto slova, ako aj tvár spoločného nepriateľa. Ak budeme zdieľať ich princípy a štipku ich odvahy, mali by sme prijať priame opatrenia v našich vlastných krajinách, počnúc propagandistami v médiách. Áno, je to naša zodpovednosť a toto volanie nebolo nikdy naliehavejšie.

Zdroje: johnpilger.com, Telesur TV, https://www.youtube.com/watch?v=-9SdFv_nPU8

12.09.2015 14:41 | Rozhovory 0


Marián Ďuriš
"Sněží a venku se setmělo. Tato noc - a tato zima - naštěstí nebude dlouhá. Nebudeme-li chtít."


Súvisiace články

V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.