Prečítané 5083x | 0

Prestaňme nazývať Severnú Kóreu „šialenou“ a pochopme jej motívy


Prestaňme nazývať Severnú Kóreu „šialenou“ a pochopme jej motívyKarikatúra: Shutterstock.com

Svet vie veľmi málo o palácovej politike v Severnej Kórei, najtemnejšej krajine na svete. Zatiaľ to vyzerá tak, že Kim, ktorý chce pokračovať v potieraní kleptokracie v krajine, koná inteligentne. Ako jeho predchodcovia, aj Donald J. Trump sa pokúša pochopiť, ako zaobchádzať s provokáciami Severnej Kórey – štátu, ktorý sa pripravuje na svoj šiesty nukleárny test – a ako prinútiť Čínu, aby pomohla zabrániť nukleárnym ambíciám Pchjongjangu.

V nedeľu Pentagón poslal útočnú skupinu smerom k západnému Pacifiku, pretože „je prezieravé“ mať lode blízko Severnej Kórey, povedal národný bezpečnostný poradca HR McMaster. Severná Kórea v utorkovej odpovedi pohrozila, že môže „zaútočiť na USA pretože „preventívny útok nie je výlučné právo Spojených štátov“.Uskutočniac vzdušný útok v Sýrii počas nedávneho samitu s čínskym prezidentom Xi Jin-Pingom, Trump signalizuje, že je ochotný jednostranne bombardovať Severnú Kóreu, ako bombardoval Sýriu. „Ak sa Čína rozhodne pomôcť, bude to výborné. Ak nie, vyriešime problém bez nej!“ – zverejnil v utorok na svojom tweete.

Ako vyriešiť problém Severná Kórea? Zničenie izraelsko-palestínskej mierovej dohody, upokojenie juhokórejskej nespokojnosti s bezpečnostným prostredím regiónu a strach zo severokórejského útoku – je to extrémne komplikované. Trumpova politika sa bude viac zameriavať na tlak na Peking, aby ten pritlačil na Severnú Kóreu, a na dodatočné sankcie. Netreba však severokórejského lídra KimČong-una podceniť.

V Spojených štátoch existuje široko rozšírená viera, že so Severnou Kóreou sa ťažko vyjednáva, pretože Kim je blázon. Senátor John McCain ho napríklad nedávno nazval „šialeným tučným deckom ovládajúcim Severnú Kóreu“. Ale existuje jednoduchšie a presvedčivejšie vysvetlenie správania Pchjongjangu – a to by mal Trump, pevný zástanca politiky na pokraji vojny, pochopiť: má strategický a ekonomický zmysel konať takto pre Kóreu?

Kimova túžba po odstrašovaní – a hlavne neskončiť ako Saddám Hussein alebo Muhamar Kadáfí – vysvetľuje existenciu jeho programu zbrojenia. Niekto, kto sa zúčastňoval viac ako desaťročie na rozhovoroch Track II so Severnou Kóreou, mi raz pripomenul, ako sa ho Severokórejci spýtali: „Išli by Američania k nám a urobili by to, čo Kadáfímu alebo v Sýrii, ak budeme mať to, čo máme?“ Okrem odstrašovania a Kimovho imidžu ako silného lídra na domácej pôde, čo ešte vysvetľuje tie provokácie?

Jedna možná teória je, že čím nebezpečnejšie sám seba prezentuje, tým viac môže dosiahnuť od krajín ako Čína a najmä Južná Kórea, ktoré sú viac ako USA motivované mať pokojný Pchjongjang. Predtým pretože sa obávali kolapsu Severnej Kórey, neskôr pretože sa Pchjongjang už desaťročia vyhráža, že premení Soul na „ohnivé more“, a Severná Kórea má na splnenie tejto hrozby výzbroj.Kim môže očakávať ďalšiu výplatu zo Soulu, najmä keď berieme do úvahy, že Juhokórejčania v máji určite zvolia prezidenta, ktorý uprednostňuje dobré vzťahy s Pchjongjangom.

V roku 2015 Lee Myung-bak, ktorý viedol Južnú Kóreu od roku 2008 do roku 2013, opísal, ako boli vyjednávania s Pchjongjangom v roku 2009 o potencionálnom zabezpečení samitu medzi dvoma stranami, ktorý požadoval Sever, v skutočnosti úplatkom. Podľa Leeho žiadali Severokórejci 100-tisíc ton pšenice, 400-tisíc ton ryže, 300-tisíc ton chemických hnojív a 100 miliónov dolárov pomoci na rekonštrukciu ciest v roku 2009. Ale to nebolo všetko. Tiež žiadali 10 miliárd dolárov – údajne základného kapitálu pre ekonomickú rozvojovú banku, ktorý však severokórejský líder skoro určite použil na vyplatenie elity kvôli posilneniu svojej mocenskej pozície.

Keď Lee odmietol, Pchjongjang zmenil taktiku. V marci 2010 torpédoval juhokórejskú vojenskú loď v Cheonane a zabil 46 juhokórejských námorníkov.

Južná Kórea tiež posielala peniaze do Severnej Kórey cez Kaesong, priemyselnú zónu blízko hraníc, ktorú obe krajiny spoločne ovládali. Vo februári 2016 juhokórejský minister pre zjednotenie vo vyhlásení Soulu o uzavretí zóny povedal, že 70 % peňazí na mzdy a poplatky sa v Pchjongjangu namiesto toho použilo na program zbrojenia a luxusný tovar pre Kima.

Od otvorenia na začiatku roku 2000 spoločnosti zo Soulu a Južnej Kórey dokázateľne investovali v Kaesongu vyše 820 miliónov dolárov. Hodnota čínskej pomoci Severnej Kórei je neznáma, ale Čína je oveľa dôležitejší obchodný partner Severnej Kórey. Od roku 1995 poskytli USA viac než 1,2 miliardy zahraničnej pomoci, ktorá sa úplne zastavila, keď sa v roku 2009 ujal svojho úradu Obama.

Čína poskytuje trh a prístup pre zvyšok finančného sveta, ale Severná Kórea poskytuje hotovosť. Ak sa Soul rozhodne opäť obdariť Kima alebo iných členov elity stovkami miliónov dolárov – čo nie je nepravdepodobný výsledok – nahryzne tým sankcie.

Južná Kórea môže zo severokórejskej krízy veľa získať (eventuálne zjednotenie poloostrova), ale aj veľa stratiť (krvavá vojna a zničenie Soulu). Je dôležité si pamätať, že 450 miliónov dolárov prejde dlhú cestu, hlavne v Severnej Kórei. A práve preto by mali Donald Trump a Rex Tillerson držať Južnú Kóreu na uzde.

Zdroj: https://www.theguardian.com/commentisfree/2017/apr/13/stop-calling-north-korea-crazy-understand-motives

21.04.2017 12:29 | Zo zahraničia 0


Martin Urminský
Zopár slov o autorovi...


V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.