Prečítané 2271x | 0

Rozpory medzi EÚ a USA dostávajú seriózny charakter


Rozpory medzi EÚ a USA dostávajú seriózny charakterIlustračné foto: shutterstock

Nehľadiac na všetky starosti atlantickej aliancie, zastaviť prehlbovanie krízy vo vzťahoch medzi Európou a USA sa vôbec nedarí. Položartovná hrozba šéfa exekutívy Európskej únie na adresu USA demonštruje, nakoľko je všetko napäté a zmätené v terajšej „zjednotenej rodine západných národov“. Atlantická solidarita prechádza najťažšími skúškami.

Konferencia Európskej národnej strany – zjednotených európskych strán, nazývajúcich sami seba pravicovými, ale v realite už dávno centristickými a globalistickými – zvolila na Malte veľa výkonných európskych predstaviteľov.

Kresťanskí demokrati, ktorí sú formálne všetci ešte „národniari“, sú pri moci v najväčšom európskom štáte, v Nemecku, a ich kancelárka taktiež pricestovala na Maltu. Na ostrove bola aj predseda Európskej komisie Jean Claude Juncker, ktorého slová sa stali najcitovanejšími: „Chystám sa podporiť nezávislosť Ohia a Texasu.“

Luxemburčan, známy svojou bezprostrednosťou, ktorú často pripisujú alkoholu, je jedným z troch vedúcich predstaviteľov EÚ – okrem neho je to ešte prezident Donald Tusk, ktorého sa pokúšajú odsúdiť v jeho domovine Poľsku, a predseda Európskeho parlamentu. A tu, mimochodom, na začiatku tohto roku prišlo k zmene síl. Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz sa rozhodol prejsť z európskej úrovne na národnú: vrátil sa do Nemecka, stal sa predsedom sociálnych- demokratov a má v úmysle po septembrových voľbách vymeniť Merkelovú na poste kancelárky. Takže dnes v Európe ostal fakticky len jeden „nadnárodný“ predstaviteľ – Juncker.

62 ročný Luxemburčan patrí k najskúsenejším európskym politikom. Na jeho pleciach boli takmer dve desiatky rokov premierovania, v maličkom, ale významnom veľkovojvodstve. Jeho význam spočíva aj v tom, že konkrétne štáty Beneluxu sú ohnivkom, iniciátorom a sprievodcom eurointegrácie. Tými, čo spájajú Nemecko a Francúzsko, dve nosné opory Európy. Tri krajiny, Belgicko, Holandsko a Luxembursko vždy vystupovali ako najväčší podporovatelia prehĺbenia eurointegrácie – a ich elity sú už dlhú dobu hlavným dodávateľom kádrov formujúcich spoločnú eurobyrokraciu. Mimochodom, Juncker sa stal predsedom EÚ pred dva a pol rokom, keď sa už evidentne blížili všetky príznaky krízy.

Jeho voľbe sa veľmi bránila Veľká Británia. Za Junckerom stálo Nemecko, a Angličania nechceli vidieť vo vedení spoločnej vlády prívrženca ešte väčšej, medzi iným aj politickej integrácie. Hoci v roku 2014 Merkelová presadila kandidatúru Junckera, upevneniu EÚ to nepomohlo.

V roku 2016 udrel najprv brexit a potom Trump – a kríza Európskej únie sa stala zjavnou dokonca aj pre najväčších eurooptimistov. Juncker už na začiatku tohto roku vyhlásil, že nebude kandidovať na ďalšie funkčné obdobie – čo znamená, že bude pracovať do konca roku 2018. A končený odchod Veľkej Británie z EÚ už nenastane počas jeho vlády. Okrem iného, Juncker má v úmysle nielen prinútiť Londýn zaplatiť celý brexit, ale aj zabrániť ďalšiemu rozpadu Európskej únie. A tak sa hlavný nepriateľ nenachádza vo vnútri EÚ, ale mimo nej. V USA, kde sa k moci neočakávane dostal protivník úplnej globalizácie a čiastočne eurointegrácie, Donald Trump. Konkrétne jemu hrozil Juncker z maltských skál: „Veľa ľuďom sa to nebude páčiť. Dokonca ľuďom na druhom kontinente, kde novozvolený prezident USA bol spokojný s tým, že brexit dostal priestor, a prosil druhé štáty, aby urobili to isté. A ak bude pokračovať v tomto duchu, chystám sa podporiť nezávislosť Ohia, Austinu a štátu Texas v USA.“

V sále sa zasmiali, Merkelová a druhí sa zachichotali. Ale slová Junckera, hoci to bol vtip, sú len čiastočne vtipom.

Začneme tým, že Juncker si nvytvoril vzťahy s Trumpom – počas predvolebnej kampane európsky premiér, ako väčšina vedúcich predstaviteľov Starého sveta, vsadil na Clintonovú. A po zvolení Trumpa sa ešte nestretli – cesta Junckera do Washingtonu je naplánovaná na apríl, a medzi rečou, dohovor o stretnutí zatiaľ neexistuje. Juncker je zjavne urazený: „Oni sa snažia zorganizovať stretnutie, ale už má iné priority. Mimochodom, on vôbec nič o Európe nechápe. Rozprával sa telefonicky s Tuskom a myslel si, že som to ja.“

Skutočne, Trump si pomýlil priezviská svojich európskych kolegov – po inaugurácii mu telefonicky zablahoželal jeho európsky kolega Tusk, a on povedal, že hovoril s Junckerom. Predstaviteľov EÚ nehnevá len Trumpova necitlivosť, ale hlavne jeho pozícia smerom k Európskej únii.

Trump skutočne podporoval brexit, skutočne vyzýval ďalšie krajiny nasledovať príklad Veľkej Británie. Jeho poradcovia, vrátane hlavného stratéga Stevena Bennona, vsádzajú na oslabenie Európskej únie. Celkovo sa víťazstvo Trumpa stalo katastrofou nielen pre globalisticky naladenú časť americkej elity, ale aj pre európskych atlantistov. Washington sa dostal do rúk protivníka atlantického zjednotenia – to znamená, že hlavnú pozíciu atlantistov tajne obsadili „partizáni – izolacionisti“. Eurointegrátori jednoducho zostali nielen bez amerického ideového spojenca, ale aj bez patróna, bez vodcu, čo prehĺbilo aj tak kritický stav Európskej únie.

A hoci sa stal prezidentom, Trump a jeho administratíva už nehovoria o rozpade Európskej únie alebo o nepotrebnosti NATO. Naopak, na služobnej ceste do Európy viceprezident USA Pens všemožne upokojoval eurolíderov – ale mračná aj tak zostali. Ale nielen mračná. Európski vedúci predstavitelia perfektne chápu, že Trump nezmenil svoje názory a ciele, ale len taktiku. Preto európsky atlantisti odpočívať nemôžu. Vodcu v súčasnosti nemajú, voľby vo Francúzsku a Nemecku robia ich budúcnosť ešte viac neistou.

Takže najbližšie dva mesiace, do schôdzky NATO plánovanej na 25. mája v Bruseli, sa budú vyhrážať Trumpovi. A potom sa pri osobnom stretnutí pokúsia všetko prevrátiť len na žart. Teda ak, samozrejme, do Bruselu nepríde Marin Le Penová. Vtedy už eurointegrátorom vážne nebude do smiechu.

Zdroj: https://www.vz.ru/politics/2017/4/1/864411.html

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

04.04.2017 12:47 | Zo zahraničia 0


Martin Urminský
Zopár slov o autorovi...


V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.