Prečítané 6857x | 0

Štát asi nemá záujem, aby sa ľudia pozviechali z chudoby


Štát asi nemá záujem, aby sa ľudia pozviechali z chudobyObrázok: http://joethegoatfarmer.com/

Som otcom troch detí, pričom najmladší chlapec sa narodil s ťažkým poškodením mozgu. Po čase, keď fyzicky zosilnel a začal sa stávať nezvládnuteľný, sme nemali inú možnosť ako umiestniť ho v ústave. Manželka bola v tom čase na rodičovskej dovolenke, ja som mal bežný slovenský plat. Štát nám ako nízkopríjmovej rodine odpustil platenie mesačného poplatku za synčekov pobyt, cca 250 eur.

Minulý rok sa manželka zamestnala, náš celkový príjem stúpol a tým pádom sme sa ocitli v kategórii, keď už platiť musíme. Čo by bolo v úplnom poriadku, keby sa zároveň nestala splatnou suma za celé obdobie, keď sme neplatili. Teda musíme spätne zaplatiť štátu za celé obdobie, keď sme neplatili. Robí to dokopy vyše 6000 eur. O nás až tak nejde, vybavili sme si splátkový kalendár a nejako si poradíme. Ide skôr o to, ako môže takéto pravidlo vo vzťahu občan – štát vôbec existovať? Alebo možno vo vzťahu občan – VÚC, keďže tieto ústavy spadajú do ich kompetencií. Neoveroval som si, či podobné pravidlá platia aj v iných krajoch. VÚC je v každom prípade súčasťou štátnej moci.

Ako je vôbec možné, že keď si rodičia postihnutého dieťaťa trochu finančne polepšia, štátna moc im to zase vezme? A čím dlhšie trvalo predchádzajúce obdobie chudoby, tým väčšiu sumu majú zaplatiť.

Ďalší príklad z praxe: Existuje zákon, podľa ktorého má nezamestnaný nárok na príspevok na presťahovanie za prácou, ak si nájde prácu viac ako 50 kilometrov od svojho bydliska. Peniaze môže použiť na vyplatenie sťahovacej služby či na zaplatenie prvého nájmu. Na prvý pohľad skvelé nariadenie, keďže človek, ktorý žil predtým bez práce a teraz dostal príležitosť nejakú získať, asi nebude mať prostriedky na sťahovanie. Na druhý pohľad to už také skvelé nie je, keďže dotyčný musí najprv tieto peniaze sám zaplatiť a riadne vydokladovať, aby mu ich štát preplatil. Ale povedzme, že sa takto štát chráni pred prípadnými podvodníkmi, ktorí by dotáciu zobrali a potom nepoužili na účel, pre ktorý je určená.

Lenže prax je taká, že úradom treba predložiť neskutočné množstvo dokladov a to tých správnych a ešte aj v správnom poradí. Na úrade práce pritom bývalému nezamestnanému neporadia, veď nech si sám naštuduje predpisy. A vieme veľmi dobre, ako nejasne a zložito sú naše právne predpisy formulované. A náklady na právnika táto dotácia neprepláca. Mnohokrát úradníci nezamestnanému ani nepovedia, že takýto príspevok existuje. Štát ho síce veľkoryso ustanovil ako pomoc pri presune za prácou, ale v praxi robí všetko pre to, aby ho nemusel vyplácať.

Akoby nestačilo, že existuje fenomén nezamestnanosti a pracujúcej chudoby. Štát, ktorý by mal takýmto ľuďom osobitne pomáhať, ich takýmito postupmi zráža späť do chudoby, keď sa z nej snažia vyškriabať. Ak viete o podobných podivuhodných štátnych praktikách a nariadeniach, pokojne mi o nich napíšte (poprosím podľa možnosti stručne) na marianbenka@gmail.com. Možno z toho časom dáme dokopy väčší článok do nášho tlačeného vydania.

06.12.2016 17:29 | Z domova 0


Marián Benka
Po predchádzajúcom pôsobení v rôznych tituloch ekonomickej tlače som napokon prešiel do redakcie Zem a Vek. Jednak preto, že som sa dostával k čoraz viac informáciám o pravej podstate a neudržateľnosti súčasného ekonomicko-politického systému. Jednak vďaka môjmu záujmu o prírodné duchovno, alternatívy všetkého druhu a vývoj spoločnosti ako takej.


V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.