Prečítané 1761x | 0

Stres môže vyvolať empatiu


Stres môže vyvolať empatiuIlustračné foto: shutterstock

Akútny psychosociálny stres vedie k zvýšeniu empatie a prosociálneho správania. Medzinárodný tím výskumníkov pod vedením Clausa Lamma z Viedenskej univerzity skúmal účinky stresu na neurálny mechanizmus a testoval vzťahy medzi empatiou a prosociálnym správaním v novom experimente. Výskum bol nedávno uverejnený v časopise Social, Cognitive and Affective Neuroscience (Sociálna, kognitívna a afektívna neuroveda).

Stres je základný psychobiologický mechanizmus, bez ktorého nedokážeme prežiť. Mobilizuje organizmus a umožňuje nám zvládať ohrozujúce situácie. Predtým sa predpokladalo, že stres spôsobuje takzvanú reakciu „útoč, alebo uteč“. Ale celkom nedávno, na základe výsledkov behaviorálnych štúdii, táto teória bola opakovane spochybnená. Nové objavy odhalili, že ľudia v strese prejavujú zvýšené prosociálne správanie. V ich výskumoch, Claus Lamm a jeho tím z Viedenskej univerzity, vysvetlili aké neurálne procesy spôsobujúce toto správanie.

Experiment používal funkčnú magnetickú rezonanciu (fMRI), účastníci boli vystavení akútnemu stresu, keď sa snažili vcítiť do inej osoby. Vtedy bola ich mozgová činnosť meraná s fMRI. Výskumníci sa zamerali na so stresom spojené zmeny neurálnej aktivity v takzvanej „empatickej sieti“.

Celkovo  80 (z metodologických dôvodov výlučne mužských) účastníkov bolo požiadaných, aby sa vcítili do pocitiv iných počas riešenia náročnej úlohy pod časovým tlakom, a všetci dostávali negatívnu spätnú väzbu na ich činnosť. Účinky tohto indukovaného psychologického stresu boli merané prostredníctvom zvýšenia hladiny kortizolu.

Následne boli účastníkom ukázané fotky bolestivých lekárskych zákrokov na ruke a boli požiadaní, aby si živo predstavili bolesť zobrazeného pacienta. K niektorým fotkám účastníci dostali dodatočné informácie, že pacientova ruka bola pod anestéziou počas zákroku. To od nich vyžadovalo rozlíšiť medzi ich automatickou averzívnou reakciou na obrázok a aktuálnymi pocitmi pacienta, a teda umožnilo zmerať účastníkovu schopnosť prevziať pacientovu perspektívu a ovládať svoje vlastné emócie. Následne výskumníci použili „hru na diktátora“, hru vyvinutú v behaviorálnej ekonomike. V tejto hre účastníci distribuujú sumu peňazí akýmkoľvek pomerom, ktorý chcú, medzi sebou a cudzincom.

Výsledky ukázali, že neurálna empatická sieť reaguje oveľa silnejšie na obrázky bolestivých lekárskych zákrokov, keď ste v strese. Ale ich neurálne reakcie boli rovnako silné, keď účastníci vedeli, že zákroky neboli v skutočnosti bolestivé, berúc do úvahy nedostatok perspektívy spôsobenej stresom. Dodatočne neurálna činnosť korelovala s množstvom peňazí zdieľaných prosociálnym spôsobom – čím silnejšia bola reakcia mozgu na bolesť iných, tým viac peňazí účastník zdieľal s cudzincom.

Claus Lamm zhrnul objavy následne: „Na základe neurálnych reakcií, stresovaní účastníci mali silnejšie emocionálne reakcie na obrázky. Ale to implikuje, že tiež ignorovali komplex informácií o aktuálnej situácii, v ktorej bola zobrazená osoba. Naše výsledky teda podporujú hypotézu, že ľudia ukazujú viac empatie a sú ochotnejší pomáhať druhým, keď sú v strese, ale ich perspektíva na získanie skúseností môže byť znížená. Za istých okolností, silná emocionálna reakcia môže takto vyústiť do pomoci, ktorá je neželaná alebo nevhodná, napríklad, keď niekoho duševný stav na prvý pohľad nekorešponduje s jeho skutočným stavom – napr. keď niekto plače od šťastia. Takže v závislosti na kontexte a situácii, stres môže byť aj prospešný, aj škodlivý v rôznych sociálnych situáciách.“

Zdroj: http://neurosciencenews.com/empathy-stress-6383

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

08.05.2017 20:48 | Veda a spoločnosť 0


Martin Urminský
Zopár slov o autorovi...


Súvisiace články

V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.