Prečítané 5595x | 2

Syndróm Silicon Valley


Syndróm Silicon ValleySheldon Cooper, postava zo seriálu Teória Veľkého tresku.

Prvé nástroje na Zemi asi vynašli samotári sediaci v kúte jaskyne – obrusovali kamienky na hrote oštepu, kým tí „neurotypickí“ sedeli pri ohnisku a artikulovali. Doktor Asperger prirovnával deti na svojej klinike k počítacím strojom a vyjadril sa nasledovne: „Zdá sa, že pre úspech vo vede a v umení je mierny odtieň autizmu nepostrádateľný.“ V správe z roku 1944 písal o poruche spoločenskej prispôsobivosti, zahŕňajúcej nedostatok empatie a zmyslu pre humor, abnormálny pohľad (vyhýbanie sa očnému kontaktu alebo zízanie), excentricitu a ťažkosti s vyjadrovacími prostriedkami a gestami. Jeho detskí pacienti nedokázali pochopiť spoločenské konvencie, často mali pocit, že „prišli na nesprávnu planétu“ a vyhľadávali samotu. Silnou stránkou aspergerikov býva schopnosť myslieť neobvyklým, obohacujúcim spôsobom a dlho sa sústrediť na jednu činnosť či problém.

V auguste 1993 v oblasti Silicon Valley (amerického strediska počítačových technológií a programovania) registrovali 4 911 prípadov prvého stupňa autizmu (teda bez zarátania detí s Aspergerovým syndrómom). V roku 1999 sa počet autistických detí zdvojnásobil. V júli 2001 už bolo 15 441 prípadov. Mnoho detí z autistického spektra je posadnutých videorekordérmi, Pokémonmi a počítačovými hrami. Riaditeľka kliniky v San José Michelle Garcia Winnerová tvrdí, že Pokémona určite navrhla skupina japonských inžinierov – aspergerikov.

To, že väčšina rodičov autistických detí sú inžinieri a programátori, sami sa prejavujúci ako autisti, nie je nič nové. Od januára 2001 Microsoft poskytuje svojim zamestnancom poisťovacie zvýhodnenia na pokrytie nákladov na tréningy správania ich autistických detí. Na severozápade Rochesteru, kde sídli IBM, je veľké množstvo aspergerických detí. Rodinám s takýmito deťmi odporúčajú sa tam presťahovať. Infraštruktúra a kultúra v Silicon Valley sa možno vyvinula tak, aby vyhovovala spoločenským požiadavkám dospelých aspergerikov. Prúdia tam entuziastickí, mimoriadne bystrí ľudia z celého sveta. Systémoví programátori z Intelu, Adobe a Silicon Graphics pracujú od svitu do mrku, jedia hamburgre a programujú. Riaditeľka strednej školy pre vysokofunkčné deti v Kalifornii Kathryn Stewartová nazýva Aspergerov syndróm inžinierskou poruchou. V tlači je často diagnostikovaný ako aspergerik Bill Gates, Einstein ním bol podľa súčasných kritérií asi tiež.

Aspergerici majú veľké ťažkosti pri komunikácii tvárou v tvár. O svojich záľubách rozprávajú do únavných podrobností a nevšimnú si, že ich nikto nepočúva. V labákoch inžinierov a vedecko-výskumných pracovníkov sú spoločenské okolky našťastie nepodstatné. Tým, ktorí majú problém s nepísanými spoločenskými pravidlami a konvenciami, vyhovujú sploštené hierarchie na pracoviskách (menšie rozdiely medzi šéfom a ostatnými). Snom aspergerika je svet, kde ocenenie, rešpekt a odmena závisia len od úspešnosti vykonanej práce.

Aspergerické mozgy sa vznášajú vo virtuálnej realite matematiky, symbolov a kódov. Vytvorili posmešný termín pre ostatných ľudí: „neurotypickí“. Jeden z najuznávanejších odborníkov na Aspergerov syndróm Anthony John Attwood píše, že počítače „sú ideálnym záujmom pre ľudí s Aspergerovým syndrómom... sú logické, konzistentné (nekonfliktné), a najmä sa neuchyľujú k náladovosti.“ Takmer všetci vedci sa zhodujú, že väčšinou hrajú kľúčovú úlohu pri neurologických základoch autizmu genetické predpoklady. Ak rodičia už majú jedno autistické dieťa, riziko, že druhé dieťa bude tiež autista, vzrastá z 1:500 na 1:20. Pri dvoch autistických deťoch má tretie už šancu byť autista 1:3. Možno je súčasná situácia prvým dôkazom toho, že gény obdarúvajúce miernych autistov nadaniami, ktoré z nich spravili architektov našej technologickej budúcnosti, sú schopné privodiť pliagu na najlepšie mozgy nasledujúcej generácie. Čoraz viac zamestnancov Silicon Valley beží s deťmi do čakární kliník. V high-tech enklávach ako Silicon Valley alebo v blízkosti Bostonu je už v súčasnosti zamestnaných oveľa viac žien, a tak mladíci, ktorí by inak mali mizivú možnosť nájsť spriaznenú dušu, zistia, že ona takisto vo vedľajšej kobke lúska kód.

To, že si autisti nájdu spoločníka (ak to vôbec chcú) tiež zo spektra, by mohlo byť ďalšou príčinou vzostupu uvedených porúch v takýchto technicky-expertných komunitách. No nie sú príťažliví iba pre rovnaké typy. Zväzkom dvoch úplne odlišných ľudí sa v tejto enkláve darí tiež celkom dobre. V poslednom desaťročí sa čudáctvo stalo sexi a je spájané s finančnými úspechmi. Osamelý programátor môže riadiť výskum vo veľkej firme, v pohodlnej vzdialenosti od zákazníkov. Autorka knihy Svet autistického dieťaťa a riaditeľka Kliniky vývinových porúch na UCSF Bryna Siegelová tvrdí: „V inej historickej dobe by títo muži boli mnísi, vyvíjajúci nový druh atramentu... Teraz zrazu zarábajú 150 000 dolárov ročne a vlastnia akcie firmy. Rozmnožujú sa oveľa rýchlejšie.“ Podľa odborníkov sú aj vhodnými zamestnancami tajných služieb, prípadne by sa mohli stať aj teroristami. Tajná správa vypracovaná v roku 2008 pre americký armádny think-tank The Office of Net Assessment uviedla, že ruský prezident Vladimír Putin vykazuje formu autizmu. Na správe sa podieľali expertka na analýzu pohybov Brenda Connorsová a profesor psychiatrie na University of North Karolina Stephen Porges. Profesor Porges uviedol, že môže byť zložité s prezidentom jednať na verejnosti a ak chcú politici u Putina niečo dosiahnuť, mali by s ním jednať len z očí do očí.

Autizmus takmer určite nie je spôsobený jediným génom, ale súhrou viacerých génov. Jedným z dôsledkov zvýšenej reprodukcie týchto génov môže byť zosilnenie „genetického náboja“ v nasledujúcich generáciách – potomkovia budú zraniteľnejší toxínmi vo vakcínach, bielidlami a ďalšími látkami industriálneho sveta. Pre Jonathana Shestacka a Portiu Iversenovú je Silicon Valley jediným miestom na Zemi s dostatočne veľkou kapacitou superpočítačov, biochemickou expertízou, genetickými znalosťami, farmaceutickou silou a dolármi, kde by bolo možné spustiť ďalšiu fázu výskumu autizmu. Ich organizácia Cure Autism Now vytvára vlastnú databanku vzoriek DNA. Najmenej tretina ich vzoriek pochádza od darcov zo Silicon Valley. Shestack uvádza: „Teraz potrebujeme brutálnu silu na ich spracovanie. Potrebujeme, aby sa zobudili veľké farmaceutické koncerny.“ V USA je asi 450 000 autistov. Nádej na liek môže byť skrytá v sekvenciách DNA, produkujúcich mozgy, ktoré spravili oblasť Silicon Valley technologickým hnacím motorom sveta.

Nakoniec sa najdôležitejšou úlohou programátorov v Silicon Valley môže stať rozlúštenie genetického kódu svojej výnimočnosti. Podľa riaditeľa neurogenetického laboratória v UCLA Dana Geschwinda istý druh výnimočnosti pravdepodobne nevyžaduje iba určitý druh myslenia, ale aj určitý druh mozgu. Aj dyslexia sa zrejme prenáša geneticky. „Autizmus sa dotýka základných otázok nazerania na talent a postihnutie. Dyslektici majú zvýšené schopnosti v matematike a architektúre... U nosičov iba niekoľkých takýchto génov je to v poriadku. U ich detí, ktoré ich majú priveľa, je to veľmi zlé.“ Neurológ Kirk Wilhelmsen z UCSFzasa tvrdí: „Autistickí ľudia sú pravdepodobne od základu odlišní od „normálnych“, ale práve tieto ich odlišnosti ich robia neoceniteľnými pre nastávajúcu evolúciu ľudskej rasy.“

Postavy ako Sheldon Cooper zo seriálu Teória veľkého tresku získavajú čoraz viac sympatizantov. Podľa psychológov je to symptomatické pre túto dobu, ktorá praje individualizmu, singles a komunikáciu či priateľstvá redukuje na sociálne siete. Britský matematik a spisovateľ Ioan Mackenzie James v knihe Aspergerův syndrom: mimořádní lidé – mimořádné výkony uvádza šesť hlavných symptómov autizmu: poruchu nadväzovania sociálnych vzťahov, pohlcujúce prísne vyhranené záujmy, dodržiavanie stereotypov, rečové a syntaktické zvláštnosti, problémy s neverbálnou komunikáciou a pohybovú neobratnosť. Pre prípady spĺňajúce len niektoré uvedené symptómy sa používa označenie tieňový syndróm (shadow syndrome), v súvislosti s výnimočne bystrými deťmi, ktoré sa naučili neskôr rozprávať (okrem Einsteina napríklad fyzik Richard Feynman) sa uvádza aj Einsteinov syndróm. Používa sa tiež termín vysokofunkčný autizmus (high-functioning autism), ktorý nie je od Aspergerovho syndrómu jasne vymedzený. No kým väčšina aspergerikov túži splynúť s „neurotypickými“ ľuďmi, vysokofunkční autisti dávajú skôr prednosť životu v ústraní, vo svojom vlastnom svete.

Okrem sociálnej fóbie mávajú aspergerici aj rôzne iné fóbie. Niektorí z nich trpia maniodepresívnymi stavmi, historickými príkladmi sú Izák Newton a Vincent van Gogh. Ďalší boli homosexuálmi ako Michelangelo Buonarroti alebo Alan Turing. O aspergerických prejavoch týchto a ďalších velikánov vedy, umenia a filozofie (Einstein, Bartók, Warhol, Wittgenstein) sa môžete viac dozvedieť v mojej relácii Déjà vu na Slobodnom vysielači: soundcloud.com. Test na Aspergerov syndróm si môžete urobiť v Bratislave v Autistickom centre Andreas.

Zdroje: andreas.sk, pluska.sk, echo24.cz, kniha Aspergerův syndrom: mimořádní lidé – mimořádné výkony.

02.08.2016 16:52 | Veda a spoločnosť 2


Milan Pullmann
Zopár slov o autorovi...


Najnovšie príspevky

Pre pridávanie komentárov a reagovanie na ne sa prihláste alebo zaregistrujte.