Prečítané 5253x | 0

V čom to žijeme? Je to stále kapitalizmus?


V čom to žijeme? Je to stále kapitalizmus?

Slovíčko „kapitalizmus“ bolo ešte donedávna vnímané ako prísne marxistický termín, ktorý označoval buď (zjednodušene povedané) zastupiteľskú demokraciu, liberálnu demokraciu alebo konzervatívnu demokraciu. V posledných rokoch sa tento termín opäť dostáva do verejného diskurzu aj na Slovensku. Existujú však aj ďalšie termíny, ktoré teoretici používajú pre popísanie súčasnosti z politického, ale aj nadpolitického hľadiska. Nasledujúci článok je doplnkom k novembrovému vydaniu mesačníka Zem a vek, ktorého cieľom bolo porovnať kapitalizmus a socializmus.

Mnohí teoretici a kritici systému prišli s termínom neo-feudalizmus. Aj známy ekonóm Thomas Piketty, ktorý prehlásil, že žijeme vo svete, kde o osude bežných ľudí rozhoduje hŕstka boháčov a tento stav prirovnáva ku koncu 19. storočia – podiel kapitálu si rozdeľovali tie isté rodiny z generácie na generáciu. Karol Ondriáš v rozhovore pre projekt Ľavé spektrum prehlásil: „Tá šľachta čo žije v západnej Európe sa bude mať dobre, teraz aj budúcnosti. Vo svete je určitá finančná šľachta a je ich menej ako percento a veľmi sa podobajú šľachte v stredoveku. Toto nie je neoliberalizmus, ale neofeudalizmus. Šľachtické výsady sú také isté ako mali vtedy. Teraz si môžu robiť všetko. Môžu nariadiť zrovnať so zemou celú krajinu. Nikto sa im nepostaví a všetci prezidenti a ministri sa im budú klaňať ako v stredoveku vojvodcovi, ktorý dobil nejaké územie.“

Vo feudalizme privilegovaná trieda vykorisťuje poddaných, zároveň však existujú cechy a manufaktúry, ktoré inštitucionálne zastrešujú remeselníkov. Feudalizmus rozbili až revolúcie v 18.a 19. storočí – predovšetkým Roussauovým konceptom priamej demokracie inšpirovaná revolúcia francúzska, v ktorej sa prihlásil o slovo tretí, neprivilegovaný stav, ktorí tvorili mešťania-buržoázia, remeselníci, mestská chudoba, sedliaci. Podarilo sa vytvoriť Deklaráciu práv človeka a občana, za ktorú vďačíme najmä Robespierrovi, v ktorej boli garantované základné ľudské práva a slobody, zrušenie dedičných výsad a privilégií šľachty a kráľa.

Prvotný kapitalizmus (vo svojich začiatkoch) založený na trhovej súťaži remeselníkov a obchodníkov, ešte nedospel do štádia, ktoré reprezentuje dnes – štádia súvisiaceho so vznikom koncernov a korporácií, ktoré umelým dotovaním (slabších inštitúcií zo ziskov silnejších) likvidujú konkurenciu. Idealistická predstava kapitalistickej spravodlivosti však stále hovorí o pôvodnom koncepte tzv. spravodlivej súťaže a opomína sociálnu nespravodlivosť, extrémnu nerovnosť, ale taktiež s kapitalizmom spätý kolonializmus, imperializmus a militarizmus.

James Fulcher popísal kapitalizmus ako „investovanie peňazí s cieľom získať viac peňazí... Skutočný kapitalista je motivovaný amorálnym hromadením peňazí, čo zvyčajne vedie konkrétnych jednotlivcov k prekrúcaniu alebo porušovaniu pravidiel.“

Ladislav Hohoš vo svojej Futurologickej férii 2015 píše: „Znamená to  zachovanie značnej hierarchickej nerovnosti a teda vykorisťovania v systéme, ktorý už svojou podstatou nebude „kapitalistický“, skôr feudálno-fašistický; feudalizmus nemohol totálne kontrolovať populáciu, súčasná biopolitická produkcia to umožňuje.“ Už dnes je jasné, že malé percento ľudí – ekonomických a politických elít - ktoré ovládajú našu planétu, patrí k novej šľachte. Dnes sa už dokázateľne dá hovoriť o Rotschildovcoch, Rockefellerovcoch a ďalších rodoch, ktorých bohatstvo sa meria v biliónoch dolárov. V informačnej dobe je veľmi ľahké dokázať, ako sú grantové organizácie, tretí sektor a byrokratické štruktúry nadnárodného kapitalizmu vzájomne poprepájané. Z týchto zdrojov je financovaná mediálna propaganda všetkých tých, ktorí udržujú status quo.

Globalizovaná spoločnosť neoliberálneho a nadnárodného, korporátneho kapitalizmu – to súasi najvýstižnejšie pomenovania, ktoré pochádzajú najmä od kritikov z ľavého spektra (S. Žižek, M. Hauser, Chomsky, Blaha) a špeciálne teoretikov globalizácie, ako je Ritzer, Beck, Bauman, Pravdová, Bauer, Giddens, Hajko, Berger alebo F. Jameson. Kritika je spätá najmä s globalizačnými trendami, ktoré reprezentujú technológie, ekonomika, ale aj jednotná kultúra a jednotná prevládajúca ideológia. Svet sa stáva pod vplyvom westernizácie rovnaký, pokračuje amerikanizácia, pokles politického vplyvu národných štátov, nerovnosť medzi bohatými a chudobnými.

Súvisiaci je aj termín postspoločnosť (Bělohradský) alebo „postmoderná spoločnosť globálneho, neoliberálneho kapitalizmu“, ktorý nadväzuje na myšlienku, že pod vplyvom konkurenčného boja v trhovom modely došlo až k takej atomizácii spoločnosti, že už nie je ani možné hovoriť o jednotnej spoločnosti v kontexte silných sociálnych väzieb.

Hypermoderna, hyperkonzumná doba a transkultúrna spoločnosť spotreby. Hypermoderna je spätá s individualizmom-narcizmom, stratou zmyslu, nezodpovednosťou a redefiníciou času. Čas sa mení pod vplyvom globalizácie vo viacerých dimenziách:
1. Flexibilný pracovný čas v rámci turbokapitalistických firiem (uprednostňujúcich okamžitú výnosnosť). Zjednodušene – môžeš pracovať len vtedy, keď ťa my potrebujeme; roboty aj peňazí bude málo, ale musíš byť stále k dispozícii a na voľný čas zabudni.
2. Zmena vnímania času pod vplyvom informačných technológii, globalizácie, vzájomného zosieťovania finančného sveta.
3. Lipovetského téza – prítomnosť prináša úzkosť a znepokojenie a strach z rozpadu časového usporiadania, jednotlivec je tak zameraný na individuálnu budúcnosť a snahu zabezpečiť si pokojnú starobu bez neistoty a úzkosti, ktorú mu prináša prítomnosť (výsledkom je honba za kapitálom).

Tekutá modernita, spoločnosť nestálosti (Zigmund Bauman): Sociálne formy naďalej nemôžu udržať stály tvar po dlhší časový úsek, pretože sa rozpadajú a rozpúšťajú rýchlejšie, než stihnú „stuhnúť“. Vzhľadom na to, že formám nie je dané dostatok času, nemôžu slúžiť ako referenčný rámec ľudského konania a dlhodobejších životných plánov.

Atomizovaná spoločnosť (H. Arendtová):  typicky neosobná a individualizovaná spoločnosť, kde jednotlivec vystupuje osamotený, nenadväzuje vzťahy s ostatnými členmi spoločnosti.

Postindustriálna spoločnosť (Daniel Bell, Aron, Galbraith, Kahn): ide o spoločnosť, ktorá sa vyznačuje rozhodujúcim podielom služieb, vedy a vzdelania.

Spoločnosť odcudzená: s termínom odcudzenie pracuje už ranný Marx (odcudzenie od práce) a pokračuje v nej Fromm, Marcuse, Adorno-Horkheimer v kontexte duchovného vyprázdnenia pracujúcich a absencii zmyslu.

Spoločnosť zážitková: teória M. Petruska inšpirovaná Baumanom z knihy Společnost pozdní doby, kde je represia nahradená zvádzaním: „vzniká spoločnosť, v ktorej sa prevrátila freudovská vízia o vzťahu reality a pôžitku: realita už nie je nepriateľom pôžiku.“

Spoločnosť postpolitická a postideologická (Žižek):“Postpolitika vždy spolieha na manipuláciu paranoidného davu (ochlos): je hrozivým zhromaždením vystrašených ľudí.“

Doba informačná (Rankov): „Informačným problémom je neschopnosť vhodne využiť obrovské množstvo informácií, ktoré má ľudstvo k dispozícii.“ Informačná spoločnosť je založená na moci informácií. Kto disponuje informáciami, disponuje mocou. S dobou informačnou prudko súvisí globalizácia - najmä rozvoj technológii a internetu, ktorý zrýchlil tok informácii - rýchlosť a dosah šírenia informácií. Vznikla neprehľadnosť a chaotickosť, v ktorej (cez masmediálna kanály) vládnu informácie privilegované a sponzorované. Prostredníctvom ekonomickej hegemónie sa presadzuje hegemónia kultúrna - tzn. informačná - marketingové agentúry masívne prezentujú tzv. oficiálne informácie, ktoré nie sú vždy spravidla pravdivé. Následkom toho vzniká tzv. informačný stres, presýtenosť informáciami a najmä mediálna manipulácia. Novodobá propaganda využíva nové termíny ako informačná vojna, informačná bezpečnosť a pod. Informácie sú pravdivé alebo nepravdivé. Môže byť informácia nebezpečná? Manipulovanie s informáciami sa stalo súčasťou novej totality, v ktorej o oficiálnej pravde rozhodujú ekonomické a politické elity. Našťastie existujú médiá alternatívne, ktorých dosah sa každým dňom zvyšuje.

04.11.2015 09:36 | Veda a spoločnosť 0


Lukáš Perný
Snažím sa hľadať pravdu a bojovať za lepší a spravodlivejší svet. Nosiť svetlo poznania aj v čase všeobecnej tmy.


Súvisiace články

V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.