Prečítané 2913x | 1

V Turecku prebieha pochod spravodlivosti


V Turecku prebieha pochod spravodlivostiFoto: autorka

Dnes je to 22. deň, čo šéf tureckej opozície zorganizoval spontánny pochod na hlavnej výpadovke Ankara - Istanbul. Začal sa 16. júna a je dlhý 430 km. Denne prejde Kemal Kılıçdaroğlu a jeho fanúšikovia 17 – 18 km, ktoré si rozdeľujú na 2 etapy s jednou zastávkou na oddych a občerstvenie. Vo večerných hodinách kempuje dav na vopred určenom mieste, ktorým je zvyčajne benzínová pumpa alebo trhovisko. Tam sa s niekoľkohodinovým predstihom rozložia stany a stoly s pohostením. Tisícky dobrovoľníkov prichádzajú autobusmi a na súkromných vozidlách, aby sa aspoň na pár kilometrov pridali. Potom odovzdávajú štafetu ďalším. Do dnešného dňa ich pochoduje vyše 25 000 a ostáva už len necelých 50 km. Cieľom je mestská časť Maltepe v Istanbule, kam má dav doraziť v nedeľu 9. júla a o 18:00 miestneho času sa má konať masový míting, na ktorom sa očakáva účasť vyše 1 milióna nespokojných občanov. V prvom rade nespokojných s bezprávím v krajine, kde behom pár hodín dokáže vládna mašinéria pozatvárať takmer hocikoho a obviniť ho z účasti v teroristickej organizácii FETÖ, ktorá je výplodom minuloročného prevratu v krajine (15. 7. 2016), jej pavučinovú sieť sa do dnešného dňa nepodarilo Erdoğanovi zlikvidovať. Za jeho diktátorským režimom dalo finálnu bodku referendum 16. 4. 2017, ktoré otvorilo Erdoğanovi cestu k prezidentskému systému. Bolo už len otázkou času, kedy ľudia budú chcieť niečo urobiť. Otázok je v tomto okamihu až príliš veľa. Prečo teraz? A nie skôr? Čo sa týmto pochodom dá docieliť?

Nikto totiž nečakal, že vládnuca AKP môže tureckú legislatívu a súdnictvo doviesť až do skutočného bezprávia. Nádejou, že nie je všetkému ešte koniec a demokracia v Turecku má ešte šancu, kŕmila opozícia svojich voličov bez jedinej vízie na zmenu. Stačilo teda už málo, aby pretiekol pohár trpezlivosti.

Za spúšťača tejto akcie sa označuje náhle, nikým nečakané uväznenie politika a novinára Enisa Berberoğlu, ktorý je poslancom za opozičnú CHP a zároveň bývalým šéfom spravodajstva denníka Hürriyet. Erdoğan ho obvinil za odhalenie škandálu o tajných kamiónoch MIT-u (tureckej spravodajskej služby), ktoré prevážali zbrane a muníciu ako Erdoğanovu pomoc DAEŠ-u cez turecko-sýrske hranice. O tomto informoval ako prvý denník Cumhuriyet (ešte v roku 2014), dvaja jeho novinári už boli za tú istú správu zatknutí, no po niekoľko mesiacoch prepustení.

Berberoğlovi hrozí momentálne trest 25 rokov odňatia slobody za fotodokumentáciu, ktorú zverejnil v súvislosti so zadržaním týchto kamiónov a to spustilo veľkú nevôľu jeho politických kolegov a lídra K. Kılıçdaroğlu, čo vyústilo do ním iniciovaného pochodu. Tento 69 ročný politik spolu s pár priaznivcami je na cestách 18 hodín denne, prespáva v jemu vyhradenom autobuse, kde sa podrobuje denne lekárskym prehliadkam, vykonáva osobnú hygienu a na sociálnych sieťach je permanentne fotografovaný v čistej, ale prepotenej bielej košeli. Počas 22 dňoch prešiel dav cez 40 stupňové horúčavy, silné dažde, museli prenocovať v búrkach, ktoré ich neodradili. Dav pochoduje so sloganom „právo, poriadok a spravodlivosť" a každý aj s tým svojim, osobným. V tom je táto akcia jedinečná, že Kılıçdaroğlu, aj keď je lídrom politickej strany, nepochoduje pod jej logom, naopak, otvoril platformu pre každého občana, ktorý si myslí a cíti, že nežije v spravodlivej a právnej krajine. Spolu s ním pochodujú ženy v turbanoch, Kurdi, dokonca aj kamuflovaní voliči AKP, ktorí až teraz prišli na to, že Erdoğan nikdy nehájil ich práva a záujmy.

 

Tohto pochodu som sa osobne zúčastnila na 19. deň, 3. júla, kedy dav prechádzal cez mesto Kocaeli, kde žijem spolu s mojou rodinou. 8 km som prešla spolu s 1111 m dlhou tureckou zástavou, ktorú držal pochodujúci dav. Kráčanie v neznesiteľných horúčavách v dvoch cestných pruhoch, ktoré boli vyčlenené špeciálne dohliadajúcou políciou a strážnou službou, bolo viac ako adrenalínové. Okolostojaci ľudia mávali vlajkami a tlieskali, vodiči trúbili a na viaduktoch boli povešané plagáty „Misionári spravodlivosti vitajte v Kocaeli". Podpora je teda veľká, pretože tých spokojných je mizerne málo.

Zažiť túto atmosféru rovnosti, kde od 7-ročných po70-ročných je každý spojený jedinou myšlienkou, je určite fascinujúce. Najmä v dnešnej dobe, kde konzum, egocentrizmus a ignorantstvo sú asi to jediné, čo nás skutočne spája.

Napriek spontánnosti, o ktorej tu píšem a v ktorú všetci nadšenci chcú veriť, je táto akcia perfektne zabezpečená, čo sa týka dozoru polície a osobnej stráže. Aj pre pochodujúceho bossa Kılıçdaroğlu, ktorý dostáva každého do údivu svojou výdržou a rýchlou chôdzou. Ráno pred štartom je každý zo zhromaždených v kempe osobne prehliadnutý a po celej dĺžke kráčajúceho davu je rozmiestnená policajná hliadka, ktorá dohliada na pokojný priebeh a okamžite zasahuje pri najmenšom pokuse o provokáciu z radov okolitých civilov.

Ako sa dav blíži do Istanbulu, provokácie sa znásobujú. Včera 5. júla sa vďaka spravodajským systémom podarilo zadržať 5 členov teroristickej organizácie DAEŠ, ktorí si vypožičali dodávku v meste Kayseri a poslali do Kocaeli jedného teroristu, ktorý mal vojsť s vozidlom do davu. Práve v našej mestskej časti Kartepe ho na ceste zadržali. V dodávke sa našli stranícke zástavy a čiapky strany AKP, čo mal byť asi podpis vlády, ktorá už niekoľkokrát vyzvala Kılıçdaroğlu na zastavenie tohto podľa nej nezmyselného protestu.

Treba však zdôrazniť jeden fakt, že „vďaka“ cenzúre, ktorú krajina má, bol doteraz tento masový pochod tabu v domácich, ale aj v zahraničných médiách. V Turecku je len jeden televízny kanál Halk TV a spravodajský denník Sözcü, ktoré o tejto akcii pravidelne informujú. Občania sa skôr dozvedajú podrobnosti a pokyny na pridanie sa do davu cez sociálne siete a živé vstupy na Facebooku a Instagrame. O tom, že v Turecku ide skutočne do tuhého asi svedčí aj to, že včera už o tom písal konečne aj New York Times.

Do nedele zostáva už len pár dní. Uvidíme, či hľadanie Spravodlivosti (Adalet) skončí len mierovým mítingom, alebo bude Erdoğan opäť nemilosrdne útočiť.

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

06.07.2017 12:19 | Zo zahraničia 1


Henrieta Dogrukol
Emócie hýbu svetom, určite viac ako rozum. V Turecku to platí dvojnásobne. Preto sa tu stále niečo deje. Či už na prvý pohľad ordinárne, no “a la turca” model čohokoľvek zaručene vždy prekvapí. A ja mám potom o čom písať…


Najnovšie príspevky

barman | 06.07.2017 13:55 0

No mňa to naozaj prekvapilo. Očakával som, že Turecko je už úplne mimo demokracie.

Pre pridávanie komentárov a reagovanie na ne sa prihláste alebo zaregistrujte.