Prečítané 4056x | 0

Veľkonočná relikvia: Päť pravidiel mediálnej moci


Veľkonočná relikvia: Päť pravidiel mediálnej mociIlustračné foto: shutterstock

Predstavte si (hypoteticky), že dnes, kedy je Slovensko politicky rozdelené na národniarov, obhajcov menšín, priamych demokratov, pseudo demokratov, sociálnych demokratov, liberálnych demokratov a ďalších, často ťažko identifikovateľných „kratov“ - z časti autokratov, ďalej na geyov a iné sexuálne skupiny, ktoré majú tiež politické ambície, si založíte spravodajský portál - noviny a začnete písať články.

Prvé čo musíte urobiť, je rozhodnúť sa, pre ktorú skupinu idete písať, pretože to je dnes pri písaní rozhodujúce. Keby ste totiž písali objektívne a o všetkom spoločensky dôležitom, nebude vás nikto čítať, lebo každá skupina sa dnes cíti byť nadradená ostatným a chce, aby ste písali len pre ňu. Skupiny v spoločnosti dnes obvykle totiž bojujú a sporadicky sa navzájom považujú za odpad. Často za biely.

Predstavte si, že by ste sa nerozhodli pre žiadnu skupinu. Na jednej stránke vášho objektívne píšuceho portálu bude visieť článok prezentujúci názor, že Kotlebovi voliči sú ľudia s rovnakými právami ako napríklad voliči Fica či Kisku a hneď vedľa bude článok s faktom, že na základe antiteroristického zákona policajné komando z NAKA zatýka za názor hlavne  voličov a sympatizantov Kotlebu. A pod týmito dvomi článkami bude visieť ďalší, ktorý bude tvrdiť, že prieskumy verejnej mienky nie sú na Slovensku politicky manipulované, pretože to dodnes nikto nedokázal. Ďalej by tam bol zverejnený článok o tom, že Ján Benčík je výnimočný človek - keďže dostal ocenenie Biela vrana a hneď vedľa reportáž zo Slovákom z Londýna, ktorému Benčík zničil život, pretože písal svoje názory na sociálnu sieť. No a na záver by ste zverejnili prevzatú správu z nemeckého portálu Baby a Family, ktorý uverejnil, že nemecká rodina, ktorá je spokojná a vysmiata, je nebezpečná, pretože je pravdepodobne pravicovo orientovaná a úsmevom iba maskuje svoje neonacistické sklony.

Reálne. Kto by takýto portál čítal? Každý by si pomyslel, že v redakcií pôsobí hŕstka bláznov bez štipky súdnosti. Problém je, že všetky tieto informácie sú fakty a podľa zásad o šírení informácií sú absolútne v poriadku a zverejniteľné. Napriek tomu ich vedľa seba dnes zverejniť nemôžete Jednoducho by ste neuspeli a s písaním skončili do pár dní.

 Niekedy podľa témy ľudia rozdeľovali denníky. Dnes denníky rozdeľujú ľudí, aby mali témy. Otázky teda neznejú tak, či sme rozdelení a kto nás rozdelil, lebo „SME“. Otázka znie, prečo „SME“ rozdelení?

Pravidlá prežitia No.1:

Ak chcete v dnešnej politicko-mediálnej oblasti prežiť a byť úspešní (mať vplyv a moc), musíte byť vypočítaví špekulanti. Najlepšie bez chrbtovej kosti. Priamosť a zdravý rozum sa trestá opovrhnutím. Najlepší príklad ako sa správať, aby ste prežili a boli úspešní, je Igor Matovič. Jeho vlastnosti sú na prežitie v dnešnom svete nenahraditeľné a neoceniteľné! Predpokladám, že je len otázkou času, kedy ho niektoré médiá postavia na spoločenský piedestál a začnú prezentovať ako spoločenský vzor.

Týždenník .týždeň zverejnil na titulke posledného čísla Maroša Kramára, ktorý na vás ukazuje prstom s nápisom: „Poď do ulíc! Pochod, ktorý môže zatriasť Slovenskom!“ Prvé čo mi napadlo bolo, že každá normálna spoločnosť si otrasy a zemetrasenia neželá.

Či ako si to pán Kramár predstavuje? Urobíme si zemetrasenie len také malé slovenské? Na objednávku? Čo spadne a rozbije sa na kusy pozametáme, zranených ošetríme, mŕtvych pochováme ako Gauliedera, porátame spoločenské škody a ideme ďalej - samozrejme s tým, že v budúcnosti sa to nezopakuje?

Pravidlá prežitia No.2:

Intrigujte! Klamte! Zavádzajte! Zneprehľadnujte! Robte špinavosti, ale zoširoka sa pritom usmievajte a navonok sa tvárte ako Panna orleánska! Najlepší príkladom pre vás môže byť Maroš Kramár. Pre tých, ktorí sa necítia byť natoľko „smart“ ako Kramár, je vhodnejším príkladom Juraj Kemka.

Nech už urobíte akýkoľvek dobrý a úspešný spravodajský portál, jednej veci sa nikdy nevyhnete. Kritike tých, ktorým vaše svetonázory nevyhovujú - trollom. Zaplavia vaše stránky nánosom spoločenskej špiny, dokonca najnovšie vám trollovaním dajú systematicky zablokovať stránky na sociálnej sieti.

Mainstream to vyriešil svojsky. Sprístupnil svoje portály iba pre platiacich čitateľov. Má to viac výhod. Jednak sa vyhnú kritike tej časti verejnosti, ktorá s mainstreamom nesúhlasí, jednak na tom slušne zarobia.

Avšak čo je na tom najpodstatnejšie je, môžete napádať článkami svoju konkurenciu, napríklad alternatívne médiá a pokiaľ sa dotknutý subjekt bude chcieť brániť, bude si musieť najskôr zaplatiť, aby si to vôbec mohol prečítať! Tento ťah sa obvykle páči všetkým najviac.

Pravidlá prežitia No.3:

Pozerajte sa na život ako na obchod! Niečo za niečo je najlepšie pravidlo! Sociálne myslenie zabíja iba zdravý úsudok dnešného človeka! Zbavíte sa tak ľudí v svojom okolí, ktorí sú vám nepohodlní.

Vyhýbajte sa konfrontáciám s oponentmi. Pravdepodobne by vás to zničilo, alebo trvalo poškodilo. Manipulujte a rozdeľuje ľudí v svojom okolí a nezabudnite pri tom na široký úsmev! Výsledok je vždy taký, že rozhádaných ľudí, ovládnete najjednoduchšie. Spôsoby sú opäť jednoduché! Vyhlasujte všetko, čo vám názorovo nevyhovuje za hoaxy! Príkladom takéhoto „profíka“ vám môže byť napríklad novinár Daniel Hoťka. Ten sa hoaxami živí.

Dostávame sa do roviny, kedy ste zosilneli a vaše hypotetické médium sa stalo spoločensky veľmi vážnou vecou a dá sa použiť ako skvelý nástroj moci. Teraz je pripravené na spôsob obídenia demokratických princípov spoločnosti - volieb, pretože silné spravodajské portály dokážu za určitých okolností zorganizovať politický tlak na vládu, či štátny prevrat, čiže reálne v krajine vládnuť bez toho, aby ich niekto volil. Stačí dôkladne poznať spoločnosť, v ktorej pôsobíte a vedieť komu, čo, a kedy povedať a s kým sa v pravý čas priateliť - napríklad s politickou opozíciou. No a potom už stačí iba cielene písať, aby ste vyburcovali spoločnosť k protestom. Ak sa však rozhodnete pre takýto prístup, potom sa treba poobzerať po sponzoroch. Netreba mať obavy z neúspechu. V spoločnosti je vždy dosť ľudí, ktorí chcú zničiť reputáciu tým, ktorí sú práve pri moci alebo spoločensky silní.

Existujú však aj sofistikovanejšie spôsoby, ako vo vašej spoločnosti vládnuť efektívnejšie, prostredníctvom vášho média. Je to partnerstvo s inou krajinou alebo mocou, so záujmom o nadvládu vo vašej krajine.

Pravidlá prežitia No.4:

Spoločenské akcie, na ktorých sa zúčastňujete, tiež priateľov vždy vyberajte veľmi cielene. Študujete a dosahuje akademické tituly - a to aj za cenu plagiátorstva, ako napríklad poslanec Martin Klus. Vašu ľudskú úbohosť totiž najlepšie zakryjete dosiahnutím akademického titulu. Vždy vyhľadávate spoločnosť ľudí, ktorí pracujú pre organizácie platené zo zahraničia - tzv. tretí sektor. Ten je váš najlepší spojenec v čase, keď chcete svoje médium posunúť do vyššieho „levelu“.

Sú obdobia, kedy na politickej scéne prebiehajú turbulencie - boj o moc a to je vaša príležitosť, pretože vtedy tečú do tretieho sektoru nekontrolovateľné finančné zdroje, obvykle z obidvoch strán bojujúcich o moc. Postavte sa na tú stranu, ktorá platí najviac a má predpoklady na dlhodobý boj. Príkladom ako spolupracovať s tretím sektorom vám môžu byť portály ako Denník N, dnešné vedenie RTVS a podobne.

Princíp týchto pravidiel je prostý. Spojte sa pokojne aj s diablom, aby ste svoje spoločenské postavenie dosiahli. Potom vás vaše noviny prežijú.Všetko, čo ste vo vašom hypotetickom spravodajskom portáli mohli dosiahnuť, ste už dosiahli - vrátane zmluvy s diablom. Už len sa udržať na vrchole. A tu je to čisto už len o písaní.

 Je čas veľkonočných sviatkov, preto vám ponúknem príklad, ako má diablov článok na aktuálnu tému vyzerať. Nehanbil by sa zaň ani popredný člen Ku Klux Klanu:

„Uznávam ho. Uznávam týpka Ježiša.
A potom, keď ho ukrižovali, sa stalo čo? Myslíš, ako čo sa stalo s ním? Však nechali ho tam visieť, aby ho všetci videli, príbuzní plakali, aj niektorí jeho kamaráti plakali a potom ho zobrali z kríža a niekam ho zaniesli.
No a potom sa hovorilo, ale to som iba počul od babičky, že ho dali do veľkého hrobu, nebolo to veľmi obvyklé, ale bola to taká jaskyňa, podobná parenici v Sklených, ale bez horúcej vody no a nejako sa to celé vymklo z rúk, lebo si mysleli, že je mŕtvy, alebo bol mŕtvy, no jednoducho, niekam odišli, tí, čo pri ňom plakali, a keď sa vrátili, tak tam nebol, ale neviem presne, lebo som vtedy nežil a nepamätám si to, ale rozšírilo sa to medzi ľuďmi a všetci to berú ako normálnu vec.
 Dáš týpka do hrobu, doráňaného, dehydratovaného a on zmizne a ešte sa aj niekde ukáže, akoby to bola normálna vec, vstať z hrobu a polopriesvitný sa prechádzať po cestách v nejakom „inom tele“ ako vravia, ale vážne, neviem, čo si mám o tom myslieť, lebo tváriť sa, že vstať z mŕtvych je najobyčajnejšia vec na svete, no neviem, nezdá sa mi to, nie že by som tomu neveril alebo nechcel veriť, ale nerozumiem tomu a ani tomu, prečo to bolo nevyhnutné a prečo sa toľko ľudí tvári, že však jasné, že po smrti vstaneme z mŕtvych a budeme na oblakoch jesť hrozno a karhať vnúčatá ako Perinbaba, alebo trekovať v medúzovitom tele medzi živými.
No mne by trochu aj lepilo, lebo dnes ide Walking Dead a neviem, ako môže vyzerať mŕtvy tak dobre ako on, lebo ani faraóni tak dobre nevyzerali, skôr si ho predstavujem ako toho druhého týpka, ktorého oživil, inak tiež čudná historka, lebo tam bol aj smrad smrti, smrť si zavesí do každého hrobu svoj stromček s vôňou smrti, niekedy ju cítiš aj medzi ľuďmi, ako keby mal už niekto z nich umrieť, telo už nevstrebáva život a neprodukuje život, ale pripravuje sa na postupné odpájanie obvodov.
Niektorí to tak riešia, čítal som v National Geografic, že svojich mŕtvych príbuzných nepochovajú hneď, kdesi v Ázii ich majú ešte pár mesiacov doma, oblečených, umytých, sedia pri stole, alebo v kresle ako tvoj starý otec poobede, keď si nevedel, či iba zaspal, alebo umrel, a až potom, keď sa ukáže, že neodpovedajú, nejedia a nič si nepamätajú, ich niekam zanesú, ale občas ich vraj vyberú a donesú zase domov na veľké rodinné oslavy alebo na ich vlastné nedožité narodeniny.
Ale toto je iné, oni sú mŕtvi, ale henten týpek proste nebol, chvíľu bol a potom nebol, ale to poznajú aj ľudia po úrazoch a kóme, že vstanú z mŕtvych, tak možno to nie je také čudné, aj keď to nevieme vysvetliť a to sa dá pochopiť, lebo veda je ľudská vec, poznanie je ľudská disciplína, Boh možno nie je zvedavý, lebo čo by ho mohlo prekvapiť, čo ešte nepozná, no Gréci, ale neviem, čítal som iba Zamarovského, verili, že veda je od Bohov, že nám ju dali ako nástroj na poznanie sveta, samozrejme, okrem tajomstiev života a smrti, ako radi machrujú bohovia, keď chcú ľuďom zdôrazniť rozdiely medzi nimi a nami.
Ale aby som ťa nezdržiaval, vstať z mŕtvych a poraziť smrť nie je to isté, z mŕtvych vstalo, alebo sa posadilo, asi najskôr posadilo, lebo zo smrti sa točí hlava, pár ľudí, ale oni opäť zomreli, dvakrát zažili nespravodlivosť, Mazurek by povedal, ontologické rozčarovanie z vlastnej neschopnosti prežiť sa, aj keď niektorých to trápi, nedávno zomrel priateľ, dozvedeli sme sa to neskoro, vyčítali sme rodine, prečo nám to nepovedala a oni že zosnulý sa za svoju smrť hanbil a nechcel nám o nej dať vedieť.
Ale Nazaretský nezomrel druhýkrát, babička hovorila, že žije a verí, že je teraz s ním aj so svojím manželom a starými rodičmi a všetkými, myslím, že bola zo života vyčerpaná a tešila sa, že ju prestane obťažovať svojou náhodnosťou a nepredvídateľnosťou, chcela pokoj, ako miliardy ľudí.
Lenže Nazaratského pouličný židovský gang povedal, že vstal z mŕtvych, nie preto, že bol mladý, ale preto, že sa vzbúril, najskôr proti náboženským autoritám a svetským a nakoniec proti prírodným zákonom, ale nedal si adrenalínový let v beztiažovej komore alebo potápanie, dal si smrť, teda hovoria, že si ju nevybral sám, ale mu ju vybral otecko, a tak teraz my dostávame na Veľkú noc poldeci, kinderko a peniaze a Nazaretský dostal od rodičov smrť, čím nechcem nič naznačiť, lebo niektorí to berú vážne, na Filipínach nechávajú sa ukrižovať klincami z filipínskeho Baumaxu, ale neporazia smrť, zato dostanú gangrénu, ale aj tak nie je isté, či pôjdu tam, kde chcela ísť aj moja babička, aj keď na Filipínach sú aj tí lekári, čo ti vyberú bez inváznej chirurgie žlčník, ale je to kúsok kuracích vnútorností a človek sa odrazu cíti výborne, akoby ho, ako hovorí staré palestínske príslovie, práve sňali z kríža a posadili do vírivky.
Lenže čo s tým, že vstal z mŕtvych? Vstaneme aj my alebo niektorí ostanú ležať, ako rukojemníci v Bataclane na zemi, s rukami za hlavou, lebo božia milosť teda je alebo nie je pre všetkých, lebo zase sa mi zdá, že keď sa niekto vzbúril proti poznaniu a prírodným zákonom, rovnako ako moreplavci a dobrodruhovia, a porazil ich na prvýkrát, tak je to niečo, čím sa treba zaoberať, lebo takéto príbehy sa nerozprávajú vždy, dobre to vidieť v rozprávkach, ktoré všeličo vyskúšali, no so smrťou došli najďalej iba tam, že sa dá trochu oklamať, na chvíľu, lebo veríme, že nikto nie je taký sústredený ako smrť, nič jej neunikne.
Okrem Nazaretského a myslím, že ju to mohlo ponížiť, ako ma ponižuje Rubikova kocka neprístupnosťou svojej svižnej logiky, tak možno ju naozaj oslabil, zastrašil, umožnil ľudom zaoberať sa otázkou porážky smrti vedecky, je ich čoraz viac, čo si myslia, že smrť je iba smrteľná choroba, že proti nej bude vakcína, že Ježišova služba vede je možno dôležitejšia ako jeho náboženské pôsobenie, aj keď je to príťažlivé, lebo bol drzý a priamy, dnes by robil modela pre Diesel a búril sa stále, stále všetko rozvracal, nadával, vyhrážal sa, ale bol aj láskavý a všetkých varoval, že prídu ešte horšie časy a mal pravdu, lebo desiatky miliónov ľudí neodolali ani len predčasnej smrti, keď je občas na výber, vo vojnách zručne vraždili iných a tiež si mysleli, že za zobrané životy získajú predĺženie. Uznávam ho.

Článok je z dielne Michala Havrana a len pred pár dňami, ho zverejnil portál SME. Obyčajný človek chce však na konci života zomrieť. Nikto na konci života nekalkuluje so smrťou, ani sa nesnaží byť originálny, ani nás smrťou neohuruje, ako nám to urážlivým spôsobom podsúva Havran. Človek jednoducho chce alebo musí zomrieť. To je skutočná pravda o ľudskom živote, na konci ktorého je smrť. Nič iné a môžete o tom napísať aj čertovsky dobrý článok, nikdy vás na konci nebude čakať nič, okrem smrti. Všetci na svete to vedia, okrem diabla, ktorý chce byť nesmrteľný ako napríklad Soros, ktorému zvrátení ľudia typu Havran slúžia. Najradšej by žil dvesto rokov, keby mohol. A to je vlastne podstata zvrátenosti všetkých ľudí, ktorí manipulujú naše osudy. Podkladajú ľuďom lož na zlatom podnose a tvária sa, že to je zaručená pravda a chcú to naučiť robiť všetkých. Nadradene nás však iba pretvárajú na svoj obraz a keď odmietame ich manipulácii podľahnúť, vyhlásia nás za bláznov. Sami sú blázni.

Nehľadajme na konci života nič okrem reálnej smrti. A ak chcete nájsť niečo poučné, hľadajte v samotnej smrti, lebo ak Kristus naozaj zomrel za nás, urobil to preto, aby sme sa my naučili žiť inak, ako žil on sám. Nechcel, aby sme zomierali predčasne, ale ani žili večne a porážali tak smrť, ako píše tento stratený teológ s pomýleným ľudským kompasom.

A ešte jedna vec. Ježiš nebol týpek. Bol iba božský - preto nesmierne ľudský a veľmi túžil po spravodlivosti, ktorá ale nikdy neexistovala. Preto často nezvládal životné okolnosti, s niekým sa neustále prel a opovrhoval neľudskosťou. To ma naučil Kristus svojou smrťou. Vedieť rozoznať pravdu od lži. Tiež sa povzniesť nad všetko a dokázať odpustiť.

Pravidlá prežitia No.5:

Keď už ste pomocou médií dokázali oklamať všetkých, všetko, aj seba a svoje zmysly, lebo ste stavili na zmluvu s diablom, potom žite ako Michal Havran. Sofistikovane intrigujte. Buďte Pandorou svojej doby a zavraždite cnosti. Je to diabolský plán, ako žiť naveky.

Alebo na konci života jednoducho zomrite so cťou, ako obyčajní Slovania. Nie sme Boh, či diabol, aby sme sa pokúšali poraziť smrť. Môžeme však žiť cnostne. Ako múdri ľudia. To je odkaz Ježišovej smrti.

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

15.04.2017 19:37 | Komentáre 0


Mária Vidomská
Zopár slov o autorovi...


V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.