Prečítané 5669x | 0

Vesmírny hologram obstál v spŕške dát


Vesmírny hologram obstál v spŕške dátObrázok: cosmometry.net

V minuloročnom januárovom čísle sme uverejnili článok Zuzany Mosnej Je vesmír hologram? a o rok nato vedecký časopis Physical Review Letters publikoval výsledky štúdie, podľa ktorej je možnosť, že žijeme v dvojrozmernom vesmíre a tretí rozmer je len zdanlivý, približne rovnako pravdepodobná ako klasické chápanie vesmíru. Holografický prístup navyše elegantnrii informačný paradox čiernych dier. Nakoniec sa možno ukáže, že ďalšia radikálna „konšpiračná teória“ je pravdivá a žijeme vnútri čiernej diery.

Skupina britských, talianskych a kanadských teoretických fyzikov a astrofyzikov pod vedením Kostasa Skenderisa tieto poznatky získala overovaním predpovedí rôznych kozmologických modelov v pozorovaniach zostatkového mikrovlnného žiarenia. Myšlienka, že náš vesmír predstavuje hologram, pochádza z 90. rokov minulého storočia. Všetky informácie našej trojrozmernej reality vrátane času sú podľa nej obsiahnuté na dvojrozmernej ploche a jej medziach. Podľa holografického princípu vyžaduje matematický opis ľubovoľného priestoru a objektov v ňom o jednu dimenziu menej, než má opisovaný priestor.

Vďaka pokroku vo vývoji teleskopov máme záplavu dát v zbytkovom mikrovlnnom žiarení, vyžiarenom asi 750 miliónov rokov po Veľkom tresku (pred sformovaním hviezd). Vedci detailne skúmali nepravidelnosti v tomto žiarení a namerané údaje porovnali s predpoveďami očakávanými v holografickom vesmíre a v konvenčných modeloch. Porovnania ukázali, že model holografického vesmíru je podporený pozorovaním rovnako ako štandardný kozmologický model (ΛCDM alebo Lambda Cold Dark Matter, kde kozmologická konštanta Λ súvisí so skrytou energiou (nesprávne temnou energiou) a vesmír obsahuje chladnú skrytú látku).

Predstavte si, že všetko, čo vidíte a cítite v troch rozmeroch, ako aj váš vnem času, v skutočnosti vychádza z plochého dvojrozmerného poľa,“ vysvetľuje Kostas Skenderis z Univerzity v Southamptone. „Pripomína to bežné hologramy, ...lenže tentoraz je zakódovaný celý vesmír!... Vedci sa už desaťročia snažia spojiť Einsteinovu teóriu gravitácie a kvantovú teóriu. Niektorí si myslia, že koncept holografického vesmíru má potenciál to dokázať. Dúfam, že nás výskum je krokom týmto smerom.“

 

Hawkingov informačný paradox čiernych dier

Hawking si kedysi položil otázku: ak sa nakoniec čierna diera celkom vyparí, čo sa stane s hmotou (hlavne informáciami o nej), ktorú počas svojej existencie pohltila? Buď môže opäť uniknúť do vesmíru sžiarením, alebo môže úplne zmiznúť. Zákony fyziky však ani jednu možnosť nedovoľujú. „Čelíme zložitému paradoxu, ktorý se odvíja od skutočnosti, že každý možný výsledok týkajúci sa vyparovania čiernych dier je v rozpore s určitými dôležitými aspektmi fyziky,“ uviedol pre časopis New Sicentist Stever Gidding, teoretik z Kalifornskej univerzity v Santa Barbare. Informačný paradox čiernych dier je to preto, lebo kvantová fyzika zakazuje, aby se informácie strácali, napriek tomu sú aj scere úniku informácií z čiernych dier rozporuplné.

Hawking najskôr desaťročia zastával názor, že informácia sa v čiernej diere stráca, pretože „uvoľnené žiarenie malo náhodný charakter a nemohlo obsahovať žiadne informácie o hmote, ktorá do čiernej diery spadla“. V júni 2004 na konferencii v Dubline Hawking priznal, že sa mýlil a informácia sa zachovať môže. Hawking zmenil názor vďaka práci mladého teoretika Juana Maldacenu z Inštitútu pokročilých štúdií v Princetone v New Jersey. V roku 1997 Maldacena vyvinul typ superstrunovej teórie existujúcej vo svete s 5 veľkými rozmermi (náš svet má 3 veľké rozmery) a s typicky zakriveným priestoročasom. Ukázal, že jeho teória, ktorá zahŕňala aj gravitáciu, je ekvivalentná s obyčajnou kvantovou teóriou poľa bez gravitácie, na štvorrozmernej hranici päťrozmerného sveta. Zjednodušene povedané, deje odohrávajúce sa „vnútri“ päťrozmerného vesmíru s gravitáciou sú nerozlíšiteľné od dejov na štvorrozmernej hranici bez gravitácie. 

Žijeme v čiernej diere?

Holografická teória umožňuje predpovedať hodnoty kozmického mikrovlnného pozadia. Každá nová sada údajov dovolí upresniť intervaly výskytu meraných hodnôt a tým pomaly eliminovať súperiace teórie. Jacob Bekenstein si uvedomil, že celá trojrozmerná informácia zvnútra čiernej diery by mala byť zaznamenaná na dvojrozmernom povrchu horizontu udalostí. Nikodem Poplawski dotiahol úvahu ďalej: „Náš vesmír existuje za horizontom udalostí niektorej z čiernych dier v inom vesmíre.“ Poplawski tento svoj nápad popularizuje od roku 2010 v časopisoch Popular Science, National Geographic a New Scientist. Čierna diera podľa neho napokon „vybuchne“ako supernova a všetku energiu uvoľní do priestoru podobne ako stlačená pružina. Vzniká tak analógia s Veľkým treskom, k vzniká nový vesmír. Existuje tiež teória, že náš vesmír sa zrodil z čiernej diery v štvorrozmernom vesmíre.

V článku Zuzany Mosnej sa uvádza tiež Pribramova teória, podľa ktorej aj pamäť funguje na princípe hologramu. Neurofyziológ Pribram dokázal, že spomienky nie sú uložené v konkrétnej časti mozgu, ale skôr rozptýlené v celom jeho objeme. Podľa neho nie sú zakódované v neurónoch, ale vo vzorcoch nervových impulzov, križujúcich mozgom ako keď svetlo laseru interferuje na holografickom filme. To by vysvetľovalo, ako môže mozog hromadiť toľko informácií v tak malom priestore. Hologram má obrovskú kapacitu na ukladanie informácií, 1 cm2 filmu môže poňať až 10 miliárd bitov. Ďalšou neurofyziologickou hádankou podľa Pribrama je, ako môže mozog prekladať tok zmyslami prijímaných frekvencií do konkrétneho vnímania sveta. To jeho model tiež dobre vysvetľuje, pretože hologram funguje vlastne ako menič toku frekvencií do súvislého obrazu.

Zdroje: zive.sk, osel.cz, technet.idnes.cz, arstechnica.comZem a vek 1/2016

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

 

09.02.2017 16:30 | Veda a spoločnosť 0


Viktor Memfer
Získal doktorát z jadrovej a subjadrovej fyziky na Fyzikálnom ústave SAV v Bratislave. Publikoval zbierku básní v próze Kacír v čižmách (Ars Poetica, 2007), preložil do češtiny knihu Martina W. Balla (Bůh v těle, Eugenika).


Súvisiace články

V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.