Prečítané 3341x | 0

Vojislav Šešelj: „V Haagu som sa obhajoval sám.“


Vojislav Šešelj: „V Haagu som sa obhajoval sám.“Ilustračné foto: Medzinárodný trestný súd v Haagu – Vincent van Zeijst / Wikipedia

Narodil sa v roku 1954 v Sarajeve, jeho otec bol železničiar. Promoval ako najmladší študent Juhoslávie na doktora práv (1979). Z vládnuceho Zväzu komunistov bol v roku 1981 vylúčený a pre „anarcholiberálne a nacionálne“ stanoviská, ako aj kontrarevolučné ohrozenie spoločenského poriadku ho v roku 1984 odsúdili na 22 mesiacov väzenia.

V roku 1991 založil Vojislav Šešelj Radikálnu stranu Srbska (SRS), ktorá nadväzovala na dedičstvo Hnutia četníkov bojujúce počas 2. svetovej vojny spolu s partizánmi proti fašistom (1941 – 1944). Spolu s Miloševičovými socialistami utvorila koaličnú vládu, pričom v roku 2000 sa stala najsilnejšou stranou v krajine. Neskôr bola z koalície vylúčená.

Šešelj sa postavil v roku 2003 dobrovoľne pred Medzinárodný trestný súd v Den Haagu, kde bol obžalovaný zo zločinu proti ľudskosti v čase postjuhoslovanskej občianskej vojny. Počas 12-ročného väznenia mu nedokázali žiadny delikt. Pri svojom návrate do Belehradu 12. 11. 2014 ho nadšene privítalo asi 10-tisíc prívržencov.

Chce priviesť Srbsko na proruský kurz

Vojislav Šešelj, dlhé roky najpopulárnejší politik v krajine, je po svojom prepustení zo skoro dvanásťročného väzenia ešte stále útočne naladený. USA aj EÚ vidí ako model, ktorý končí – a dúfa v Nemecko, píše v úvode svojho rozhovoru Jürgen Elsässer, šéfredaktor nemeckého nezávislého časopisu Compact.

Ste prvý srbský zajatec, ktorý vyviazol spod pazúrov vojnového tribunálu v (Den) Haagu, ktorému dominuje NATO. Ostatní sedia až do „svätého dindy“, Slobodan Miloševič zomrel za nevyjasnených okolností. Ako ste to dokázali?
Bol som z nich najdrzejší. Obžaloba mi nemohla nič dokázať. Veď som to vedel, keď som sa tam dostavil dobrovoľne na jar 2003, že od tohto súdneho dvora sa nedá nič očakávať, že mi išlo o život alebo smrť. Za každú cenu sa mi súd snažil vnútiť oficiálneho obhajcu. Trval som na svojom a obhajoval som sa sám, a keď mi v tom chceli zabrániť, vstúpil som do hladového štrajku a skoro som pri tom zomrel. Odhalil som ich všetky falošné obvinenia v obžalobe a na záver ostali takí bezradní, že ma z väzenia jednoducho vyhodili. Nikdy som nepožiadal o prepustenie.

Súd zdôvodnil vaše prepustenie ochorením na rakovinu.
Ja som oveľa zdravší ako všetci sudcovia a žalobcovia v Haagu. Áno, zistili mi rakovinu, aj metastázy, ale zvíťazil som nad chorobou. A sám. A Haag som porazil.

V Haagu si odpykávajú trest väčšinou Srbi, ale aj obžalovaní z iných národných skupín, ktorí bojovali proti Srbom. Aká bola nálada medzi väzňami?
Miloševič bol veľmi populárny, aj medzi svojimi vojnovými protivníkmi. Všetci si ho cenili. Keď v roku 2006 zomrel, podpisovali smútočnú listinu , ktorú som sformuloval, aj Chorváti, moslimovia a Albánci.

Juhoslávia, resp. Srbsko, odolalo útokom NATO dlhšie než iné krajiny. V roku 1990 začala vojna, najprv zo strany Chorvátska a Slovinska, potom nasledovala od roku 1992 do 1995 bosnianska občianska vojna, po nej v roku 1999 priamy útok NATO. Až pádom Miloševiča v októbri 2000 sa podarila zmena režimu. Čo boli príčiny pre tento duch odporu?
Žiaľ, nezvládli sme to, hoci sme dlho vydržali. Srbi boli v dejinách vždy mierumilovný národ. V Miloševičovi sme mali v 90. rokoch schopného vodcu, ale aj ten urobil chyby.

Aké?
V rokoch 1990 a 1991 akceptoval Európske spoločenstvo ako sprostredkovateľa v juhoslovanskej kríze, to bola chyba. Potom pripustil, aby si armáda robila vlastnú politiku, po čom sa juhoslovanská zväzová vláda rozutekala. Takisto bola chyba útok armády v roku 1991 na Slovinsko – malo sa Slovincom nechať, aby si založili svoj vlastný štát. Na druhej strana sa vedenie juhoslovanskej armády pridlho prizeralo vyčíňaniu chorvátskych nacionalistov pod vedením Franja Tudjmana. Miloševičova najväčšia chyba bola ale tá, že v júni 1999, po vyše dvojmesačnom bombardovaní NATO, súhlasil s tzv. mierovým plánom Fína Marttiho Ahtisaariho a Rusa Viktora Černomyrdina. Miloševič príliš dôveroval ruskému prezidentovi Borisovi Jeľcinovi, ktorý ho zradil. Ak by vtedy vládol Vladimír Putin, všetko by dopadlo inak.

Koalícia vašej radikálnej strany s Miloševičovými socialistami v 90. rokoch bolo nóvum, kde prvýkrát spolupracovali potomkovia komunistov a antikomunistov, ktorí proti sebe neúprosne bojovali počas 2. svetovej vojny a ešte aj neskôr.
To bol krok k zmiereniu. V Juhoslávii boli počas nemeckého obsadenia v podstate dve antifašistické hnutia: Titovi partizáni a četníci, verní kráľovi. Že proti sebe bojovali, bolo tragické. Boli to Briti, ktorí kráľa a četníkov zradili a obrátili sa k Titovi.

Nie je rozpustenie mnohonárodnej Juhoslávie, ktoré si vynútili EÚ a NATO, istý paradox, nakoľko sa medzitým všetky západné štáty menia od národných až k multi-kulti?
Situácia sa musí diferencovane rozlišovať. V Juhoslávii boli Srbi väčšinou. Prezident Tito ich počet umelo stlačil, pričom jednotný srbský národ rozštiepil a vytvoril tri nové národy: Čiernohorcov, Macedónčanov a moslimov. Tí všetci sa predtým označovali ako Srbi! Už na prahu 20. storčia spôsobil Vatikán prvý rozkol srbského národa tým, že vytvoril chorvátsky národ – to neboli nič iné ako katolícki Srbi. To by bolo to isté, ako keby sa vyhlásili nemeckí katolíci a nemeckí protestanti za dva separátne národy. Všetky tieto nové národy hovoria tým istým jazykom, azda s výnimkou Macedónčanov, ktorí majú srbský dialekt, inak ťažšie zrozumiteľný.

Nebolo by zmysluplné, keby veľmoci namiesto „rozdeľuj a panuj“ nabrali zase kurz na juhoslovanskú jednotu, na novú Juhosláviu?
Nie, tomu neverím. Umelé spojenia nemajú žiadnu budúcnosť. Aj EÚ sa rozpadne. Namiesto nej vznikne nemecká sféra vplyvu. V Srbsku je veľká väčšina obyvateľstva proti členstvu v NATO, asi polovica proti vstupu do EÚ. Hoci máme už 15 rokov prozápadnú vládu.

V Maďarsku, Grécku a Chorvátsku je skepsa voči NATO a EÚ podobne veľká ako v Srbsku. Prečo nemôže Srbsko s týmito krajinami spolupracovať?
To by neklapalo. V Chorvátsku je silná protisrbská nálada. Všeobecne je nemožné, aby malé štáty menili celkovú geostrategickú situáciu. Týka sa to aj Nemecka. Nemci sú ale hrdý národ. Som presvedčený, že nebudú dlho trpieť nadvládu USA, lebo tá ide proti ich hospodárskym záujmom. Nemecká budúcnosť leží na východe, na ruských trhoch, ktoré sú teraz sankciami uzavreté.

Roky 1914, 1941, 1999 – Nemecko sa trikrát zúčastnilo na útokoch na vašu krajinu. Nie sme vaši dediční nepriatelia?Áno, tak to bolo. Ale my nechceme, aby to tak zostalo. Dnes sa všade v našej krajine stretávate s priateľstvom k Nemcom. Je aj v našom záujme, aby sa Nemecko oslobodilo od poručníctva USA. Musíme sa od Spojených štátov oslobodiť, potom môžeme spoločne uskutočniť Európu jednotlivých národov.

Bojíte sa novej vojny, možno vôbec svetovej vojny?
Keď to zahrá Európa múdro, nedôjde ku katastrofe. USA je veľmoc v úpadku. Američania chcú bojovať proti Rusku – až do posledného Európana. Vojna by ich hospodárstvo povzniesla, následok by bol priemyselný boom USA. Na rozdiel od nich potrebuje európske hospodárstvo mier. My, Srbi, držíme pri Rusku: Keď bolo Rusko silné, bolo aj Srbsko. Moja strana podporuje vstup krajiny do Euroázijskej únie.

Zdroj: Jürgen Elsässer, šéfredaktor nemeckého nezávislého časopisu Compact (preklad z čísla 5/2015)

14.04.2016 19:30 | Rozhovory 0


Mária Hutirová
Zopár slov o autorovi...


V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.