Prečítané 4438x | 0

Zadržaním amerického podvodného dronu sa zhoršia vzájomné vzťahy


Zadržaním amerického podvodného dronu sa zhoršia vzájomné vzťahyAmerický podvodný dron zachytený Čínou v Juhočínskom mori, foto: Arthurgwain L. Marquez/U.S. Navy/UPI

Predmetná udalosť sa stala 15. decembra 2016 v Juhočínskom mori pred filipínskym pobrežím blízko prístavu Subic Bay, v priestore, ktorý si Čína nárokuje vyznačiť „deväťčiarovou líniou“.

Podľa oznámenia Pentagónu dostala americká prieskumná loď povel zachrániť podvodný dron (variant bezpilotného lietadla), ktorý bol vyzdvihnutý loďou čínskeho námorníctva. Čínske ministerstvo obrany vyhlásilo, že čínska loď zadržala dron preto, lebo predstavoval nebezpečenstvo pre lodnú dopravu a ČĽR ho vráti „primeraným spôsobom“.

K tomuto incidentu odzneli aj emotívne komentáre. Novozvolený americký prezident Donald Trump na Twitteri napísal: „Číňania ukradli dron v medzinárodných vodách. Musíme im povedať, že si ho môžu nechať.“ Na čínskej strane sa našlo echo na Wechat konte Národných novín: „Haló USA, vianočný darček, ktorý ste nechali v Juhočínskom mori, prišiel, nerobte si žiadne starosti.“

Hovorca čínskeho ministerstva obrany nechal zaznieť aj iný motív zmocnenia sa dronu. USA posielali už dlhší čas lode a lietadlá do čínskych vôd, aby mohli zblízka vykonávať pozorovania. Čína požadovala od USA, aby tieto aktivity zastavili. Vystríhal tiež, že Čína bude pozorná a v budúcnosti podnikne príslušné protiopatrenia.

Nie je to po prvý raz, čo prieskumné aktivity amerických vojenských síl v Juhočínskom mori priviedli Čínu a USA do konfliktnej situácie. V roku 2001 sa dostalo americké prieskumné lietadlo pred čínskym ostrovom Hainan do kolízie s čínskym bojovým lietadlom. Čínske lietadlo sa zrútilo a pilot zahynul. Americké lietadlo muselo núdzovo pristáť na Hainane a bolo vrátené spolu s posádkou iba po desaťdňových rokovaniach. V roku 2009 bola americká prieskumná loď v Juhočínskom mori prenasledovaná čínskymi loďami. Prezident Barack Obama potom poslal torpédoborec na jej ochranu.

Medzitým sa kvalita výmeny názorov v Juhočínskom mori zmenila. Čína ofenzívne prezentovala svoje nároky na veľkú časť Juhočínskeho mora voči ostatným zainteresovaným štátom. Už niekoľko rokov vykonáva čínska vláda zasypávanie úskalí v Juhočínskom mori a buduje na umelých ostrovoch komunikácie, prístavy a vojenské objekty. Medzinárodný súdny dvor v Haagu sa v lete minulého roku vyslovil, že čínske nároky na Juhočínske more nemajú právny základ. Avšak stále mocnejšia a sebavedomejšia Čína uvádza, že neuznáva výrok súdu. Americká strana síce oficiálne nezastáva žiadnu pozíciu v teritoriálnom spore, ale hovorí o tom, že sloboda plavby lodí v regióne musí byť zaručená a zväčšuje tu svoju vojenskú prítomnosť.

Súčasná aféra s dronom je však tiež časťou výmeny názorov medzi zvoleným americkým prezidentom a čínskou vládou. Keď Donald Trump spochybnil dodržiavanie „politiky jednej Číny“ budúcou vládou, Peking sa nahneval. Príslušnosť Taiwanu ČĽR je pre čínske vedenie princípom, ktorý nie je obchodovateľný.

Po kritickom komentovaní vyjadrenia budúceho amerického prezidenta sa musí Peking pripraviť na vyhrotenie konfliktu v Juhočínskom mori. Pritom Trump už vo volebnom boji kritizoval, že Čína tam buduje vojenskú pevnosť. Krátko pred incidentom s dronom zverejnil jeden americký think-tank satelitné snímky, ktoré majú dokladovať, že Čína umiestnila na siedmich umelých ostrovoch v Juhočínskom mori zbraňové systémy, údajne rakety a protiraketovú obranu. Čína sa ohradzuje, že je legitímne a normálne, keď na svojich ostrovoch stavia obranné zariadenia. Jinpingovo vedenie vystríha Ameriku, že už viac nebude znášať jej prieskumné aktivity v Juhočínskom mori.

Bývalý americký vyslanec pri OSN a Trumpov poradca John Bolton popísal (na rozdiel od amerických médií) prípad s dronom ako úmyselné poníženie USA. Za toto poníženie je podľa neho zodpovedných osem rokov slabej a falošnej politiky Obamovej vlády a tým aj naznačil, že za Trumpa sa bude realizovať iná politika. Peking musí teraz počítať s tým, že Trump by mohol vážne myslieť svoju výstrahu zvýšiť trestné clá na čínske dovozy. Zastupujúci čínsky minister financií Žu Guangjao nedávno upozorňoval, že v obchodnej vojne medzi USA a ČĽR by nebol žiadny víťaz a dôsledky tejto vojny by mohli postihnúť celý svet.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

05.01.2017 19:24 | Zo zahraničia 0


Ivan Lužák
Zopár slov o autorovi...


Súvisiace články

V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.