Prečítané 3302x | 0

Zradcovia vlasti sa maskujú za politicky prenasledovaných


Zradcovia vlasti sa maskujú za politicky prenasledovanýchHlavné mesto Eritrey Asmara (lokálne Asmera), foto: eastafro.com

Prípad Eritrea: Čo zobrazuje propaganda azylovej loby ako temnú diktatúru, je štát, ktorý si bráni svoj samostatný rozvoj. Pre mnohých jeho obyvateľov je to však príliš náročné, hľadajú lepší príjem v Európe a sem-tam idú na dovolenku do svojej starej vlasti.

Že niečo nie je v poriadku s takzvanými utečencami z Eritrey, preniklo už pred rokom zo Švajčiarska. „Robia si utečenci z Eritrey doma prázdniny?“, pýtal sa Online-Portal 20min.ch v júli 2015. Ďalej znelo: „Od začiatku roka 2011 vystavilo Švajčiarsko 40 500 pasov uznaným utečencom. K tomu sa pridalo 9 500 cestovných dokladov pre predbežne zadržaných a hľadajúcich azyl. Podľa poradia bolo vystavených najviac žiadostí o cestu Eritrejcom (15 158), nasledovaných Somálčanmi (7 118) a Iračanmi (3 786)“. Načo potrebujú títo ľudia, ktorí ušli pred nebezpečenstvom a našli v Nemecku alebo vo Švajčiarsku dobré prístrešie, cestovný pas? Nejedná sa o utečencov, ale o turistov? Metropolico.org hlásilo v júni 2016:  „Najviac cesty chtiví do svojej vlasti sa ukázali „utečenci“ z Eritrey a Somálska.“ ... „Teda dovolenka v starej vlasti, z ktorej ušli údajne pred ohrozením života?“

Niektoré základné informácie: Najviac afrických žiadateľov o azyl v Nemecku prichádza z Eritrey. Žije tam 70 000 týchto občanov. V tomto roku požiadalo o azyl 25 000. Vo Švajčiarsku predstavujú Eritrejci dokonca tretinu až polovicu všetkých utečencov – a od otvorenia hraníc spolkovou kancelárkou začiatkom septembra 2015 cestujú mnohí aj ďalej ilegálne do Nemecka. Chcú sa dostať do bezpečia pred „vojenskou diktatúrou“, ako to nazvala koncom júla 2015 stránka tagesschau.de? Vládne tam vôbec „totalitný režim“, ktorého „rozsah je bezpríkladný“, ako sa možno dočítať v jednej správe Komisie pre ľudské práva OSN?

Návšteva v Asmere

V príkrom rozpore s tým sú dokumenty, ktoré nechala zverejniť misia dánskej vlády Fact-Finding-Mission po návšteve hlavného mesta Asmery v roku 2014. Hoci krajina nie je demokraciou západného typu, ale autoritatívne riadený štát, príčiny pre exodus nie sú podľa rozboru Dánov primárne politické, ale hospodárske. Reprezentant západného veľvyslanectva zdôrazňuje, že neexistuje žiadna „všeobecná klíma strachu“. Zástupca obchodu dodáva: „Väčšina ľudí opúšťa Eritreu z hospodárskych dôvodov a z nedostatku perspektívy a nie z politických dôvodov.“

Aj Perrina Louartová, predstaviteľka Červeného kríža v Asmere popiera politické prenasledovanie. Dôkazy o údajne 6 000 tajných väzniciach bez zatykača uväznených doteraz nikto nepredložil, pripomína Profil. Ako sa teda dostala Komisia pre ľudské práva OSN k takým obvineniam? Žeby preto, že na rozdiel od dánskej delegácie a Medzinárodného Červeného kríža vôbec nikdy sama v Eritrei nerobila výskum?

Skutočné motívy pre emigráciu do Európy sú ťažkosti pri výstavbe nezávislého štátu: Eritrea bola vždy kolóniou – najprv osmanskou, po roku 1890 talianskou, od 1941 britskou. V roku 1961 sa Etiópia stala nezávislou, ale Eritrea zostala jej podriadenou provinciou. Až po dosiahnutí vlastnej štátnosti v roku 1993 šlo hospodárstvo päť rokov nahor – kým suseda nenapadla Etiópia. V trojročnej vojne zomrelo 70 000 ľudí. Dodnes je oblasť štátu Eritrey obsadená. V tomto konflikte USA podporujú „svojho najdôležitejšieho spojenca severnej Afriky“ Etiópiu, „kým Eritrea musí vydržať. Ako na hriešnika sú na ňu uvalené sankcie“, objasnil Profilu predseda vládnucej eritrejskej strany Yemane Gebreab.

Útek pred zodpovednosťou

Aby sa vybudovala krajina a vytvorila sa ochrana pred agresívnym susedom Etiópiou, nariadila eritrejská vláda všeobecnú vojenskú a pracovnú službu (v správe, infraštruktúre a zdravotníctve), ktorá bola pôvodne stanovená na 18 mesiacov, medzitým však predĺžená podľa potreby. Táto „národná služba“ je zle platená a utečenci ju udávajú ako hlavný dôvod pre emigráciu.

Akokoľvek skľučujúco môže byť pociťovaná táto pracovná služba pre jednotlivcov, odkedy sa stala Eritrea nezávislou, klesla detská úmrtnosť o dve tretiny, úmrtnosť žien pri pôrode o 78 %. Malária klesla o vyše 85 %. Dĺžka života stúpla zo 48 na 63 rokov. Dnes už v Eritrei nikto nehladuje. Ak mal v roku 1991 len každý 14. Eritrejčan prístup k čistej vode, dnes je to 80 % obyvateľstva. Všetky tieto údaje pochádzajú z rozvojového programu Spojených národov (UNDP).

Krátko predtým bol vývoj v Eritrei označený koordinátorkou rozvojového programu OSN Christine M. Umutoniovou ako „príkladný pre Afriku“. Pochválila predovšetkým pokroky v starostlivosti o zdravie. Eritrea, uviedla Umutoniová, by mohla dať Afrike lekcie o tom, ako dosiahla tieto úspechy. Kľúčom k úspechu Eritrey bola silná vláda, ktorá dokázala „motivovať a mobilizovať národ pre jasný cieľ“.

Trpké poznanie je: Kto z Eritrey uteká, neuteká pred politickým prenasledovaním, ale pred zodpovednosťou k svojmu vlastnému národu. Údajne zlý režim dovolí aj návrat zradcov národa dovolenkovým spôsobom – keď zaplatia pokutu, ktorou sa môžu vyslobodiť zo všeobecnej pracovnej služby. Peniaze za túto pokutu si azylanti odložia z peňazí, ktoré im veľkoryso poskytne Nemecko.

Zdroj: Karel Meissner, Compact 10/2016

16.12.2016 19:47 | Zo zahraničia 0


Mária Hutirová
Zopár slov o autorovi...


V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.