Branislav Fábry: „Nová vojna by znamenala koniec existencie ľudstva“

Add Comment

Občianska televízia v spolupráci s mesačníkom ZEM A VEK pripravila ďalšie video – tento krát ide o rozhovor s právnikom JUDr. Branislavom Fábrym o aktuálnych a dôležitých témach súčasnej spoločnosti:

Hrozí nám vojna? Rozhodujú ľudia v demokracii priamo alebo je súčasná demokracia iba demokraciou na papieri? Akú má úlohu slovanstvo v súčasnom a budúcnom svete? Je ešte Herderov, Štúrov a Novomeského odkaz aktuálny? Obnoví sa v budúcnosti Československo? Dá sa právne napadnúť mediálna manipulácia a šírenie lží? Je prejazd konvoja NATO symbolom narušenia našej národnej suverenity? Poučili sa politici z jednostranne protiruskej politiky? Aký je stav slovenskej ľavice? Môžu sa nazývať strany ľavicovými ak podporujú TTIP a neokoloniálne vojny? Obmedzila rozhodovanie, autenticitu slobodnej vôle mediálna manipulácia?

Kamera: Ján Bošanský; Moderátor: Lukáš Perný

Branislav Fábry (*1977, Bratislava) je absolvent Právnickej fakulty Univerzity Komenského, vyučujúci na Ústave medzinárodných vzťahov a právnej komparatistiky Právnickej fakulty UK, člen Slovensko-ruskej spoločnosti a aktivista v mierovom hnutí. Absolvoval študijné pobyty v Bologne, Bonne a pracoval taktiež v Kancelárii NR SR.

Branislav Fábry v rámci prvého okruhu otázok týkajúceho sa hrozby vojny a potreby šírenia mieru jasne prehlásil: „Keďže hrozí vypuknutie veľkej vojny, treba si uvedomiť, že v súčasnosti by akákoľvek vojna podobného rozsahu znamenala koniec existencie ľudstva na tejto planéte. … Je potrebné aby sa ľudia zapájali do hnutia za mier aj napriek tomu, že majú rôzne názory a že nesúhlasia s inými predstaviteľmi v iných otázkach. …Už v súčasnosti krajiny západu združené v NATO vydávajú na zbrojenie viac, než celý zvyšný svet dokopy. …na jednej strane pomáhame vytvárať konflikty a problémy vo svete, ktoré vedú i k utečeneckej kríze a keď sa týmito problémami cítime ohrození, voláme po ďalšom zbrojení.“

Na otázku, či existujú v príčinách imigrantskej krízy isté ekonomické záujmy Fábry odpovedá: „…iné krajiny sveta tam mohli mať svoje odlišné záujmy, vďaka ktorým podporovali  rozvinutie vojen na blízkom východe. Žiaľ, EÚ a jej členské štáty sa nerozumne do týchto vojen zapojili.“

Druhý okruh otázok sa týkal staro-nových konceptov riadenia spoločnosti. Slovenskú, ale aj európsku ľavicu Fábry považuje za neautentickú, nakoľko podporujú zmluvy ako Transatlantické partnerstvo pre obchod a investície a neokolonialistické prístupy k tretiemu svetu (narážanie na vojenské intervencie NATO). Ako isté laboratórium nových spoločenských konceptov vníma Latinskú Ameriku (bolivaristické hnutia). Priamu demokraciu vníma ako jedno zo základných východísk, nakoľko ide o vykonávanie moci prostredníctvom zdroja moci a mala by zároveň silnú legitimitu v prípade, že sa v tomto koncepte počíta s dobrou vôľou pri hlasovaní: „Nepochybne do rozhodovanie jednotlivca zasahuje mnoho faktorov, ktoré znemožňujú skutočne slobodný prejav vôle jednotlivca. Napriek tomu ide o vyjadrenie určitej vôle, čiže o manifestáciu jeho vôle. Domnievam sa, že aj keď tá vôľa by možno nebola vždy slobodná alebo vážne mienená, napriek tomu ide o manifestáciu jeho vôle a mali by sme vychádzať z tej dobromyseľnosti, z koncepciedobromyseľnosti…že ak uskutoční prejav vôle volič.. tak to myslel dobre a skutočne, ak sa nám nepodarí dokázať opak.“ Ku súčasnému stavu dodáva: „vo väčšine ústav sa píše, „všetka moc pochádza z ľudu,“ napriek tomu existuje iba na papieri, pretože ústavná úprava referenda je taká aká je a znemožňuje reálny výkon moci občanovi.“

Tretia téma sa týkala otázky slovanstva a budúcnosti, kde Fábry (aj ako člen Slovensko-ruskej spoločnosti) vyjadril presvedčenie, že patríme hodnotovo a ideovo k  slovanským národom a mali by sme tvoriť most medzi východom a západom: „My ako Slováci si musíme uvedomiť, že nikdy nebudeme mať k USA taký vzťah ako Veľká Británia, nikdy nebudeme mať vzťah k Latinskej Amerike ako Španielsko a Portugalsko. Avšak našou komparatívnou výhodou v Európe je to, že môžeme tvoriť určitý most smerom na východ – predovšetkým ku Ruskej federácii. Ja si myslím, že našou veľkou šancou v Európe je obracať sa smerom na východ a tvoriť úlohu mosta medzi východom a západom. Preto by mohla aj EÚ do budúcna zmeniť svoju politiku a domnievam sa, že práve štáty ako Slovensko musia zohrávať úlohu pri zmierňovaní tých neuveriteľne jednostranných pohľadov na Rusko.“

Na otázku vybudovania nového logistického centra NATO vo Vajnoroch a prejazde amerického konvoja Fábry odpovedal nasledovne: „Pokiaľ ide o pojem suverenity, my máme v ústave, v čl. č. 1. napísané – Slovenská republika je suverénny štát – avšak pri suverenite, nie je možné hľadieť iba na normatívnu stránku suverenitu, ale musíme pozerať aj na tu fakticitu a z jej hľadiska konštatujem, že naši politici robia často veci, ktoré neveľmi svedčia o tom ústavnom koncepte suverenity podľa čl. 1. Dokonca sme preniesli mnohé kompetencie, ktoré spochybňujú ten klasický pojem suverenity. …Po roku 89 sme sa nádejali, že príde k odzbrojeniu, poklesu militaristického myslenia v Európe, že sa nebudú konať také manifestácie sily, ktoré neprispievajú upokojeniu, ani zmierneniu napätia v Európe.. práve preto sú každé demonštrácie sily, či už ich robí NATO alebo Rusko nebezpečné… ale treba konštatovať, že je to NATO, ktoré sa posunulo na východ, k Ruským hraniciam. … Odmietam akýkoľvek zásah smerujúci k nárastu napätia v Európe, predovšetkým zo strany tých, ktorí dávajú na zbrojenie viac, než celý zvyšok sveta dokopy.“

Lukáš Perný
Snažím sa hľadať pravdu a bojovať za lepší a spravodlivejší svet. Nosiť svetlo poznania aj v čase všeobecnej tmy.

Pridaj komentár

& Časopis