Bulhari sa cítia osamotení

Bulharsko je frontový štát Európskej únie: Z Turecka sa sem tlačia migranti, v novembri 2016 došlo k ťažkým nepokojom. V boji proti ilegálnemu prívalu sa necháva vláda podporovať aj občianskou obranou – lebo očakávať pomoc z Bruselu a Berlína sa nedá.

„Výročie? Nemám potuchy,“ hovorí s punčom v ruke Janika na vianočnom trhu v centre Sofie. Tmavé oči 21-ročnej hľadajú odpoveď. „Ach tak. Ty myslíš na vstup do EU. Presne tak, vstúpili sme pred desiatimi rokmi. Skoro som zabudla.“

Európa – kedysi to bolo aj medzi Sofiou a Čiernym morom synonymom pre novú éru. Ale mnohé nádeje sa odhalili ako chiméry. „Je tu sklamanie. Veľa sa nasľubovalo,“ hovorí Vesela Vladková, novinárka bulharského rozhlasu. Namiesto toho vstúpila do krajiny eurokríza. Zo susedného Grécka zaostali investície, stavebný boom sa aj v Bulharsku ukázal ako mydlová bublina.

Aj azylová kríza zamestnáva asi 7,2 milióna obyvateľov. Odkedy sa začiatkom roka 2016 uzatvorila balkánska trasa, zostalo v susednom Turecku viac ilegálov. Napriek tomu sa ich v Bulharsku zdržuje ešte stále okolo 13- až 15-tisíc. Samotných 3 000 z toho je ubytovaných v najjužnejšej časti krajiny v tábore Harmanli. V Sofii sa obávajú, že po spore s Bruselom by mohol turecký prezident Erdogan znova otvoriť hranice. „Teraz je vlastne krajina prakticky odkázaná sama na seba,“ povedal ministerský predseda Bojko Borisov začiatkom septembra 2016 a dodal: „Neviem, ako dlho vydržíme tento migračný tlak na naše hranice.“ Ortodoxná cirkev odhaduje utečenecký prúd v rozsahu invázie.

Najprv poznali utečenci – medzi nimi veľa rodín zo Sýrie – celkovú ochotu pomôcť. Vanko, barman z noblesného sofijského bulváru Vitoša, pochádza z okolia tábora : „Harmanli je chudobné mesto, ale ľudia sa skutočne snažili,“ spomína. Ale potom sa začali množiť násilné výbuchy, špeciálne od mužov z Afganistanu a Afriky. Novinárka Vladková navštívila tábor viackrát. „V starých kasárňach slúžiacich ako ubytovňa nie je síce útulne, ale ani utečenci neprispeli k tomu, aby to bolo útulnejšie,“ opatrne naznačuje situáciu.

Harmanli horí

V novembri 2016, keď vedenie tábora vyvesilo zákaz vychádzania kvôli nákazlivým chorobám, čo sa ale ukázalo ako planý poplach, situácia v Harmanli eskalovala. Nasledujúce násilné excesy utečencov úrady očividne neočakávali. Úplne zaskočení policajti ostali vystavení krupobitiu kameňov. Privolané vodné delo bolo pokazené. Stovky azylantov zničilo práve renovovanú budovu a zapálilo demonštratívne bulharskú vlajku. Horiaci národný symbol bol poslednou kvapkou vody v pohári. „To bolo totálne porušenie tabu,“ povedal Vanko. Až teraz siahli poriadkové sily k prostriedkom, ktorých sa extrémne zriedkavo chopia, ako to formuloval bulharský rozhlas. Polícia zatkla 400 násilníkov. Utečenci, ktorí sa nechcú držať pravidiel, majú byť vypovedaní, oznámil na okraj ministerský predseda Borisov.

Desaťtisícnásobné porušovanie svojich hraníc poburuje veľa Bulharov. „Nikto nežiadal o pomoc alebo azyl, všetci prišli ilegálne s pašerákmi,“ hnevá sa Donka, ktorá sa stará o malý stánok na sofijskom centrálnom trhovisku. Hnev sa podieľa na narastaní fám. „Dostávajú 1000 leva. Viac ako zarobím ja,“ hnevá sa Ilan, ktorý je zamestnaný v hoteli v centre mesta ako nočný vrátnik. Podpora skutočne obsahuje maximálne 200 leva, v prerátaní 100 eur. Na jar sa vytvorili prvé občianske domobrany, aby podporili políciu. Rýchlo vytvorený plot na hraniciach s Tureckom má plno dier. Predovšetkým jednotka sebaobrany okolo obchodníka so železom Dinka Valeva sa stala v krajine známa.

Na rozdiel od Nemecka sa vláda stavia za súkromných obrancov hraníc. „Štát patrí nám všetkým. Každý, kto pomôže, si zaslúži poďakovanie,“ povedal Borisov. Po randáli v Harmanli požiadala poslankyňa Socialistickej strany Maja Manolová o odsun ilegálov bez nároku na azyl.

My to nezvládneme

Ilegálne prisťahovalectvo nie je pritom ohraničené len na tábor utečencov. Predovšetkým Sofia sa pokladá za poriadnu otočňu pre migrantov, aj keď je v meste vidieť málo moslimských brád alebo šatiek na hlave. V uličkách starého mesta za centrálnou stanicou metra sa usídlili už pred desiatkami rokov Sýrčania, ktorí prišli ešte pred prevratom vyučiť sa do Bulharska. Svojimi malými remeselníckymi dielničkami sa čo najlepšie integrovali, ale teraz sa stala táto štvrť magnetom pre iných migrantov. Niektorí cestovní sprievodcovia radia vyhnúť sa bulváru Maria Lujza. Už cez deň sa pred obchodmi povaľujú skupinky mužov, mnohí vrhajú hodnotiace pohľady na ženy. Večer ponúkajú dámy pri vchodoch domov masáže a iné služby.

Tu, na hranici medzi západom a orientom, sa kultúry a náboženstvá odjakživa prekrývali. V Serdike vypovedá takzvaný štvorec tolerancie o storočnej vzájomnosti: ortodoxný a katolícky kostol si stoja vzájomne v dohľade. Od minaretu vyvoláva muezín – avšak v tolerantnej hlasitosti. V piatok na obed kľačia muži na kobercoch pred dverami preplnenej budovy. Ani jeden návštevník oproti stojaceho trhoviska nerobí poznámky na adresu náboženského ruchu – len sofijská polícia nespúšťa z modliacich sa oka. Aj v Bulharsku sa rozširuje salafizmus. V októbri vyhlásil parlament po celej krajine zákaz zahaľovania tváre na verejnosti.

Medzi Bruselom a Moskvou

Bulharsko zaťažuje nielen azylová kríza, ale aj obchodná vojna proti Rusku. Rozsiahle časti hospodárstva sú závislé od veľkého slovanského brata. Kvôli sankciám klesol obchodný obrat o 25 %. Skoro celá politická scéna v krajine odmieta blokádu proti Moskve.

Moskva dúfa dokonca na zblíženie po tom, čo 22. januára 2017 nastúpil do svojho úradu nový prezident Rumen Radev. Jeho víťazstvo bolo pre západnú tlač šok. V podstate je nový prezident ešte nepopísaný list – a bez reálnej moci. „Prezident by nemal byť ani proruský, ani proamerický, ale probulharský,“ myslí si Janika.

Zdroj: Martin Müller – Mertens, Compact 1/2017 / www.compact-online.de /

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply