Chirurgická zmena pohlavia nie je riešením

Add Comment

Súd v ČR začal v máji tohto roku znovu prejednávať prípad transsexuála, ktorý po zmene pohlavia žaluje svojich lekárov, medziiným známych sexuológov Petra Weissa a Hanu Fifkovú. Vraj ho k zmene pohlavia prehovorili. „Určili mi chybnú diagnózu,“ tvrdí 48-ročná Diana Polyáková. Namiesto transsexuality, ktorú mu/jej diagnostikovali, podľa svojich slov trpí zmiešanou poruchou osobnosti a chce odškodné 17 miliónov českých korún. Prípad rieši sudkyňa Obvodného súdu pre Prahu 7.

V roku 2004 sa vodič električky Daniel Polyák zamiloval do muža. Pritom mal dcéru a dovtedy ho priťahovali len ženy. Náhly cit ho vraj vydesil natoľko, že sa šiel poradiť s lekármi. „Ja som neprišiel s tým, že potrebujem operáciu. Len s tým, že sa mi to v živote nestalo, podlamovali sa mi kolená, to bola asi zamilovanosť,“ uviedla Polyáková pred súdom. Údajne len kvôli názoru odborníkov súhlasila s operáciou, ktorá ju nadosmrti poškodila. Sudkyňa Vodáková už raz žalobu zamietla. Polyáková sa po zamietavom rozsudku odvolala na Mestský súd v Prahe a ten prípad vrátil na nové prejednávanie. Prikázal Vodákovej, aby Polyákovou vypočula a nechala vypracovať posudky. „Ošetrujúci lekári odmietli vydať akékoľvek vyjadrenie, vraj je to zložitá vec a treba určiť znalca. Máme kilá lekárskych správ, ale nikto nám nespraví posudok,“ uviedol advokát Polyákovej Karel Šindelář.

Pri súdnom výsluchu Polyáková odpovedala zmätene a odveci a sudkyňa musela otázky často niekoľkokrát opakovať. Teraz je aj kvôli depresiám v invalidnom dôchodku. Na priamu otázku, či lekárom niekedy povedala, že zmenu pohlavia nechce, až po viacnásobnom zopakovaní odvetila, že nie. „Ja som nevedel, čo to je, čo som. Nebol som si istý svojou orientáciou,“ vysvetľovala Polyáková, ktorá v reči neustále prechádzala z mužského do ženského rodu a opakovala, že ju lekári k zmene vlastne prinútili. Pred premenou k partnerovmu mužskému telu mala fyzický odpor. „Doktor mi vravel, že po tých hormónoch budem mať chuť na chlapa. Bolo to ešte horšie. Myslel som, že budem žena so všetkým, čo k tomu patrí. Že budem plodná, že tam bude dostatočná vagína, ktorá bude funkčná. A že budem rovnako vzrušivá, ako keď som bola mužom. Ja som to mužské telo mal funkčné. Myslel som, že keď sa premením, že to ženské telo bude fungovať rovnako ako to mužské. Oni mi neurobili vagínu, len centimetrovú atrapu.“

Nemocnice odmietajú, že by ich lekári akokoľvek pochybili. Advokátka jednej z nich vytiahla list, ktorým vtedy ešte Daniel Polyák žiadal o zmenu pohlavia. „Som žena uväznená v mužskom tele. Pomôžte mi. Čo mám urobiť, aby som čo najskôr dostal ženské hormóny, aby som mohla byť ženou?“ citovala zástupkyňa nemocnice z dvojstránkovej žiadosti o zmenu pohlavia, ktorú vtedy Polyák predložil.

Naťahujúci sa súdny spor sa nešťastnej „žene“ môže značne predražiť, pokiaľ neuspeje. Súd jej síce priznal oslobodenie od súdnych poplatkov a štát hradí aj jej advokáta, stále však narastajú náklady advokátov protistrany, ktoré sa počítajú z požadovanej sumy. A za jedno pojednanie je to viac než stotisíc korún. Spolu sa tak už náklady blížia k jednému miliónu.

V krátkej správe z mája minulého roka Rekord: O změnu pohlaví loni zažádalo dvakrát víc Čechů sa píše, že v roku 2014 žiadalo o chirurgickú zmenu pohlavia v Česku spolu 111 ľudí. O rok skôr pritom komisia lekárov posudzovala len 47 žiadostí. Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Štěpánka Čechová potvrdila, že zamietli len jednu žiadosť. Zmenu pohlavia uhrádza poisťovňa, zákrok stojí v priemere okolo stotisíc korún. Podľa sexuologičky Hany Fifkovej však náhly nárast žiadateľov nie je spôsobený tým, že by sa zvyšoval počet transsexuálov. Téma zmeny pohlavia už jednoducho nie je tabu. „Je dostatok informácií a je dobrá spoločenská klíma. Transsexuálni ľudia tak omnoho skôr prídu na to, čo je ich problém, a neboja sa ho ísť riešiť,“ myslí si Fifková.

Dr. Paul McHugh publikoval pôvodne vo Wall Street Journal článok Transgenderová chirurgia nie je riešením 12. júna 2014. Dňa 13. mája tohto roku zverejnil Wall Street Journal novšiu verziu, z ktorej budem citovať (táto verzia je momentálne zdarma nedostupná, preto v zdrojoch odkazujem na staršiu verziu článku):

Na Univerzite Johna Hopkinsa, čo bolo v 60. rokoch 20. storočia prvé zdravotnícke centrum vykonávajúce chirurgickú zmenu pohlavia, sme v 70. rokoch spustili štúdiu porovnávajúcu výstupy transgenderových ľudí, ktorým zmenili pohlavie, s tými, ktorí túto operáciu nepodnikli. Väčšina chirurgicky zmenených ľudí sa opísala ako spokojných, ich psychosociálne ukazovatele však neboli lepšie ako u tých, čo nešli pod skalpel. A tak sme na univerzite prestali tieto operácie robiť, pretože produkovať spokojných, ale stále problematických pacientov sa nám zdalo vzhľadom na amputáciu funkčných orgánov neadekvátne. Teraz sa zdá, že naše dávne rozhodnutie bolo správne. Štúdia z roku 2011 vykonaná na Karolinska Institutet vo Švédsku priniesla dosiaľ najviac ozrejmujúce výsledky týkajúce sa transgenderových ľudí. Dlhotrvajúca, 30-ročná štúdia sledovala 324 ľudí po zmene pohlavia. Odhalila, že 10 rokov po zákroku začali pociťovať nárast mentálnych problémov. Počet samovrážd medzi týmito ľuďmi vzrástol na takmer 20-násobok oproti normálnej populácii. Tento výsledok nemá zatiaľ vysvetlenie, pravdepodobne však odráža narastajúci pocit izolácie starnúcich operovaných transsexuálov. Taká vysoká miera samovrážd určite spochybňuje predpisovanie zmeny pohlavia.

Na Slovensku sa koncom minulého roka zviditeľnil tridsiatnik Matúš Lenický rozhovorom, ktorý poskytol prosionistickému Denníku N. V rozhovore uviedol: Keď som muž, tak som Maťo, keď žena, tak som Matia. A v podstate je to jedno a to isté meno, len je prechýlené. Nemôžem sa volať Maťo a vystupovať ako žena.“ Osobne si myslím, že keď môže vystupovať ako žena, hoci v nohaviciach má pipíka, nemal by mať problém volať sa Maťo ani po nasadení umelých pŕs, ale zrejme tomu dostatočne nerozumiem. So svojím telom je Maťo údajne stotožnená a zrejme neplánuje ani samovraždu. Každopádne, laik by si mohol myslieť, že mŕtvy je už niekoľko rokov hudobný žáner, ktorý sa snaží oživiť aj takýmito excesmi. Naozaj nepoznám nič jednotvárnejšie ako drum and bass a jeho dídžejský biznisplán jednoznačne kvitujem. Alebo nie?

Zdroje: zpravy.aktualne.cz, zpravy.aktualne.cz, genderidentitywatch.files.wordpress.com, dennikn.sk

Zem & Vek

Pridaj komentár

& Časopis