Cirkev, Slovenský štát a kotlebovci (zamyslenie k 14. marcu)

Add Comment

“Voskové” figuríny z Konferencie biskupov Slovenska príliš nemusím, majú skryté klerikálne ambície (Vatikánska zmluva) navzdory kresťanskému učeniu… V ostatných parlamentných voľbách stratili svojho politického koňa KDH, zásluhou vlastnej rigidity. Žiaľ, katolícka cirkev navyše, chtiac – nechtiac, kolaborovala aj s tisovským klérofašistickým režimom a ten s Nemcami: na praxi Norimberských zákonov a deportáciách židov sa podieľali prinajmenej mlčaním a nepovinnou „nadprácou“ (aj preto, že židov “nemusia”). Pre katolicizmus je príznačný falošný kresťanský ekumenizmus.

Rímsko-katolícky kňaz Andrej Hlinka prešiel osobným vývojom od „slovenského Hitlera“ (apríl 1936 až po september 1936) až k „precitnutiu”: „Hitler je kultúrna beštia a nacizmus je pre kresťanské Slovensko neprijateľná ideológia.“ Už v r. 1920 ale prehlásil: „Budem pracovať vo dne v noci do tých čias, kým z červeného Slovenska nebude Slovensko biele, Slovensko slovenské a kresťanské.“

Z dnešného multikultúrneho pohľadu ten pán netušil, že “biele Slovensko” sa raz stane Slovenskom údajne “xenofóbnym a rasistickým”. V tých časoch bola známa migrácia len v rámci Európy (ekonomická) alebo migrácia a emigrácia za veľkú vodu, do Austrálie, či južnej Ameriky. Pre Slovensko bol islam a iné rasy okrem cigánskeho (rómskeho) etnika a židovstva takmer neznámym pojmom.

Kotlebovci sa hlásia ani nie tak k Tisovmu klérofašistickému režimu, ale najmä k nekritickému obdivu k prvému „samostatnému“ slovenskému štátu, ktorý bol však samostatný len iluzórne. Tiež sa hlásia k reálne kresťanskému vlastencovi, umiernenému Andrejovi Hlinkovi.

Andrej Hlinka založil Slovenskú ľudovú stranu (od roku 1925 Hlinkova slovenská ľudová strana). Počas celého obdobia autonómie Slovenska a prvej Slovenskej republiky sa šíril Hlinkov kult, od ktorého sa Hlinka až do svojej smrti v r. 1938 dištancoval. Jeho meno niesli organizácie Hlinkova mládež a Hlinkova garda, Andrej Hlinka najmä v ďalšom období rozvoja a činnosti tzv. Hlinkovej HSĽS sa od gardistov a ich vyčíňania dištancoval, nemal a nechcel s nimi mať nič spoločné: tvorila ju prevažne ozbrojená uniformovaná kriminálna luza, ktorá sa hlásila k jeho menu a podieľala sa na kolaborácii s fašistami, potom najmä na deportáciách židovskej časti slovenskej populácie a neskôr na arizácii majetkov deportovaných židov. Samostatné Slovensko muselo platiť 500 ríšskych mariek za každého deportovaného žida a židovku…

Hlinkova ideová orientácia bola poznamenaná vlastenectvom, patriotizmom, kresťanským presvedčením, antikomunizmom a vychádzala z katolíckeho sociálneho učenia o odstránení, resp. zmiernení sociálnych rozdielov v spoločnosti. Vychádzal z existencie svojbytného slovenského národa, ktorý sa vytvoril a zachoval vďaka kresťanskej tradícii. Hlinkovci jeho idey koristnícky re-interpretovali pre svoj hmotný prospech.

Neviem, ako sa mal a mohol zachovať Tiso, ale myslím si, že ak by položil prezidentskú funkciu, alebo otvorene protestoval, nedá sa odhadnúť, čo by nasledovalo… To, čo by robili na mieste Tisa, je kľúčová otázka, ktorú by si mali položiť historici a najmä „tiežhistorici“. Aj s možnými dôsledkami pre vtedajšie Slovensko.

Tiso svojím „vazalstvom“ voči Hitlerovi chcel udržať mier, pokoj ľudí na Slovensku, drobného a stredného živnostenského stavu, pretože ten veľký, priemyselný komplex, pracoval a vyrábal najmä pre Tretiu ríšu… Slovenskí bežní, pospolití pamätníci, aj moji rodičia, na Tisu spomínali s láskou a vďakou…

V slovenskom filmovom archíve sa nachádza nevysielaný filmový dokument Dušana Hudeca Miluj blížneho svojho. O poslednom židovskom pogrome, ktorý sa udial v Topoľčanoch 24. septembra 1945 (https://www.google.sk/webhp?sourceid=chrome-instant&ion=1&espv=2&ie=UTF-8#q=miluj%20bl%C3%AD%C5%BEneho%20svojho%20film).

Treba ale odlíšiť správanie a verejné politiky katolíckeho kléru od správania umiernenej kresťanskej denominácie evanjelikov.

V časoch okolo národného obrodenia neboli katolíci jedinou, ba, neboli takmer žiadnou elitou národa (mali len klerikálne ambície). Elitou (školstvo, vzdelanosť a kultúra, umiernený kresťanský, silne vlastenecký a obrodenecký národný aspekt) boli evanjelici. Tak to bolo aj po dobu pseudo samostatného slovenského klérofašistického štátu, s výnimkou katolíckeho Andreja Hlinku…

Evanjelici sa na rozdiel od katolíkov ako celok takmer neangažovali ani vo veci februárového referenda 2015. Teraz ich „ktosi“ zasa potrebuje (http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/386502-cirkvi-strcili-hlavu-do-piesku/).

Dnes, 14. marca si pripomíname vznik kontroverzného „prvého“ a “samostatného” Slovenského štátu. Je aj ôsmym dňom po nádielke, ktorú si uštedrili voliči po 26 rokoch slobodných a demokratických volieb…

Ktosi tu zasa oživuje strašiaka. A prikladá na oheň. Toto je jedna z priamych reakcia na článok z Pravdy “o mlčaní elít”: „Najprv chcete, aby RKC a cirkvi mlčali (februárové referendum), potom im vyčítate, že mlčia.“

Juraj Režo
Ako a eko ďalej? Okrídlené „Pravda a láska zvíťazia nad lžou a nenávisťou“ je nenaplnená hypotéza „Veľkého Novembra“. Lož je rýchlejšia, pravda ju spravidla stíha pomalšie. Pravda je pravda, lož je lož. Nič medzitým. Pod pätou pravdy klíči pochybnosť. Liberálna demokracia je dvojhlavá hydra, lož sprava i zľava. Obe produkujú zlo. Na ceste k tretej totalite. Anonymná a netransparentná demokracia spochybňuje samú seba ako demokraciu.
Hypotéza: Ideálna agora (nie matrix) pozná osobné súkromie ale nepozná anonymitu vo verejnom priestore v záujme agory. Chcem veriť, že spoločnosť je tehotná zmenou, ak platí, že žena nemôže byť len trochu a iba kde-tu tehotná. Ak sa sama, ktorá je ovládaná zlom, nebude zmene brániť, lebo, mnohí ľudia robia všetko preto, len aby sa vyhli sami sebe... Verím, že zmena systému je možná bez násilia, bez jedinej kvapky krvi, mierovou a pokojnou cestou. Bez majdanizácie Slovenska. Krvavých revolúcií bolo viac, než dosť, a všetky sa vzájomne požrali.
Naša „nežná“ potrebuje reparát. Už 26 rokov... Ukradli nám ju. Nechali sme si... Som ideologický, politický a náboženský abstinent. Nevolič už od prvého kola prezidentských volieb. Svoje ostatné ľudské a občianske práva si ale nenechám vziať. Relatívne slobodný a nezávislý, aj preto, čas od času cestujúci bloger. :-)

Pridaj komentár

& Časopis