Čo sa skrýva za maskami na Ukrajine, viaceré tváre revolty

Printové vydanie prestížneho denníka The New York Times prinieslo cez víkend autentickú reportáž o povstalcoch v ukrajinskom Slavjansku, s ktorými reportéri strávili vyše týždňa. Konkrétne s bojovou skupinou v rámci tzv. Ľudových milícií Doneckej ľudovej republiky, ktorá začiatkom apríla obsadila niekoľko vládnych budov vo východnej Ukrajine a ešte do soboty zadržiavala vojenských pozorovateľov z Európy, ktorých podozrievala zo špionáže pre NATO.

Rozprávali sa s Jurim, veliteľom tejto skupiny, päťdesiatnikom, ktorý sa mnohom podobá na bežného východného Ukrajinca v jeho veku. Vojenský veterán, bývalý veliteľ špeciálnych jednotiek sovietskej armády v Afganistane. Reportáž obsahuje viacero fotografií zo súčasného života povstalcov, či bojovníkov, ako ich nazývajú samotní reportéri.

V práve prebiehajúcom konflikte na Ukrajine nie je celkom jasné, kto sa skrýva za tzv. ozbrojenými mužmi v zelených maskáčoch. Moskva tvrdí, že ide o Ukrajincov a nie členov ruských ozbrojených zložiek, tak ako tomu bolo na Kryme. Západ a kyjevská vláda trvajú na tom, že Rusi týmto bojovníkom velia, organizujú ich a vyzbrojujú.

Hlbší pohľad do tejto skupiny pri navštevovaní kontrolných stanovíšť, rozhovoroch s ich členmi a pozorovaním ich v akcii proti ukrajinskej armáde, ukázal, že žiaden zjednodušený popis nevystihuje celý príbeh. Povstalci z tejto skupiny sú, zdá sa, Ukrajinci, avšak ako mnohí v tomto regióne, majú blízke vzťahy a príbuznosť k Rusku. Sú medzi nimi veteráni sovietskej, ukrajinskej alebo ruskej armády a niektorí majú rodinných príbuzných na druhej strane hranice. Ide o zmes identít a lojalít.

Čo ešte viac komplikuje celý pohľad na vec, okrem toho, že zdieľajú vášnivú nedôveru voči ukrajinskej vláde a Západu, ktorý ju podporuje, je to, že sa nevedia zhodnúť ani medzi sebou, čo by malo byť ich primárnym cieľom. Či by mala Ukrajina decentralizovať svoju moc prostredníctvom federalizácie, alebo či celý región by mal byť anektovaný Ruskom, ale tiež majú rozdielne názory kadiaľ by mala viesť prípadná hranica rozdelenia Ukrajiny.

Jurij nesúhlasí s možnosťou Ruskej anexie, aj keď ruská vlajka veje hneď vedľa vchodu, v ktorom vedie svoju jednotku. Tvrdí, že sa zúčastnil obsadenia budovy ukrajinskej tajnej služby SBU v Donecku 7. apríla a velil obsadeniu miestnej policajnej budovy o päť dní neskôr. Videá a fotografie z tohto druhého útoku to dosvedčujú. Na vyhláseniach predstaviteľov Kyjeva a Západu, že jeho operácie boli vedené ruskými vojenskými spravodajskými službami, sa iba smeje. „Nemáme žiadneho ruského vodcu. Ja mám skúseností dosť,“ dodal. Tie skúsenosti, o ktorých hovorí on a jeho spolubojovníci, zahŕňajú aj štyri roky velenia menšej jednotke v Kandaháre, v Afganistane v 80. rokoch.

119 mužov, ktorým momentálne velí, sú vo veku od 20 do 50 rokov, a všetci hovoria o predchádzajúcej službe v sovietskej alebo ukrajinskej pechote, výsadkovej službe, špeciálnych jednotkách alebo jednotkách protivzdušnej obrany. Jeden z nich slúžil v post-sovietskej ruskej armáde ako výsadkár, ale získal ukrajinské občianstvo pred dvoma rokmi, keď oň požiadal ešte v roku 1997 po presťahovaní sa do tohto regiónu. Dvaja ďalší pochádzajú mimo východnej Ukrajiny, jeden je z Odesy na juhu a druhý z Dnepropetrovska v strede krajiny.

V súčasnosti táto skupina tvorí časť frontovej línie v Slavjansku, kde stojí na barikádach proti ukrajinskej armáde, s ktorou mali stret už niekoľko krát. Jej členovia nosia masky na tvárach počas hliadok okolo celého mesta. Javia známky disciplíny, vrátane výmeny hliadok na kontrolných stanovištiach, pravidelného čistenia zbraní a abstinencie od alkoholu. A tvrdia, že majú rozľahlú sieť informátorov, ktorí ich varujú pred akciami ukrajinskej armády už v samotnom zárodku.

Odmietajú akýkoľvek názor, ktorý spochybňuje ich postup pri obsadzovaní vládnych budov.  „Prozápadní demonštranti v Kyjeve mali obsadené vládne budovy a hlavné námestia od jesene“, hovoria. „Prečo Amerika podporovala tieto akcie, ale sú proti tým naším?“ pýta sa Maxim, mladý bývalý výsadkár, ktorý má na starosti snajperov. „Toto sú protirečenia Západu.“ Maxim, ako mnoho ďalších, hovorí o blízkych kultúrnych, ekonomických a religióznych vzťahoch s Ruskom a ideáli o väčšom Slovanskom svete, ktorý je ohrozovaný zvonka.

Členovia jednotky nesúhlasne krútili hlavami pri spomenutí myšlienky, že by mali byť platení Moskvou, oligarchami alebo kýmkoľvek iným. „Toto nie je práca,“ hovorí jeden z nich. „Je to služba.“ Navyše, ak by im pomáhali ruské spravodajské služby, mali by k dispozícii nové zbrane, nie zastaranú techniku, ktorá je vidieť na ich stanovištiach a zloženú v skladoch, kde prespávajú. Počas piatkových bojov dvaja z bojovníkov niesli poľovnícku brokovnicu, najťažšiu zbraň, ktorú mali, bol ručný protitankový granátomet (RPG). Väčšina z ich arzenálu je identická so zbraňami, ktoré môžeme vidieť aj v rukách ukrajinských vojakov a špeciálnych jednotiek ministerstva vnútra. Tie zahŕňajú pištole Makarov, útočné pušky Kalašnikov a niekoľko ostreľovačských pušiek Dragunov, ľahké RPK guľomety a prenosné protitankové raketomety, vrátane niektorých s dátumom výroby z konca 80. a začiatkom 90. rokov. Veľa zbraní javí známky dlhého používania. Hovoria, že ich získali buď v obsadených policajných objektoch a ozbrojených vozidlách, alebo ich kúpili od skorumpovaných ukrajinských vojakov. Nie je tu vidieť priame prepojenie na Rusko, nebolo však možné overiť zdroj ich finančných prostriedkov alebo vybavenia.

Na druhej strane však jasne vidieť lokálnu podporu. Jedno popoludnie dav ľudí pomáhal pri stavbe barikád a zátarás, inokedy ich miestny obyvatelia navštívia a pohostia s vareným jedlom. „Pre ľudí z Kyjeva sme separatisti a teroristi,“ hovorí Jurij. „Ale pre ľudí tu sme obrancovia a ochrancovia.“

Článok je zakončený vnútornými rozpormi jednotlivých členov o ich predstavách o budúcom usporiadaní Ukrajiny a prípadnej zmene hraníc. Akákoľvek však bude ich finálna podoba, dočasná vláda v Kyjeve musí pripustiť hlasovanie alebo bude čeliť občianskej vojne. „Buď more krvi a mŕtve telá alebo referendum,“ hovorí Jurij. „Tretia možnosť nie je.“

Zdroj: The New York Times Foto: Mauricio Lima

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply