Dejinná lož a pravda o útoku na Pearl Harbor

Add Comment

Trištvrte storočia historického zamlčovania: japonský útok na základňu v Pearl Harbor priniesol americkému prezidentovi zámienku porušiť svoj najdôležitejší volebný sľub a vtiahnuť svoju krajinu do vojny.

Dewey J. Short, poslanec Kongresu v spolkovom štáte Missouri, vyslovil 28. novembra 1944 žiadosť: „Americký ľud nepozná pravdu o Pearl Harbor. Chce ju vedieť. Má na to nárok v mene mŕtvych aj živých. Ten deň raz príde.“ Ale tvrdohlavá legenda, podľa ktorej bola vláda USA „prepadom“ Japoncov v Pearl Harbor úplne prekvapená, sa udržiava už 75 rokov. Prečo táto dejinná lož?

Na jeseň 1941 vzplanula medzi USA a Nemeckom nevyhlásená vojna. Americké jednotky v júli 1941 obsadením Islandu zasiahli prvýkrát aktívne do európskeho konfliktu. Prezident USA Franklin D. Roosevelt robil už od roku 1939 všetko možné, aby podporil politicky aj hospodársky protivníka Nemecka Veľkú Britániu.

Prinajmenšom od 27. januára 1941 muselo byť vedenie vo Washingtone varované, keď vyslanec USA v Tokiu Joseph Grew oznámil, že Japonsko zamýšľa „vykonať prekvapujúci útok na Pearl Harbor s celou silou a všetkými dostupnými prostriedkami“. Už koncom roku 1940 upozornil prezidenta osobne na toto nebezpečenstvo veliaci admirál v Pacifiku John Richardson. „Naše lode v Pearl Harbor môže nepriateľ zo vzduchu vyzobať ako kačice, sediace na vajciach,“ varoval a Pearl Harbor označil za „bohom prekliatu pascu na myš pre americké námorníctvo“. Mesiac nato stratil Richardson svoje miesto.

Ďalší dvaja vojaci, vedomí si zodpovednosti, sa hlásili o slovo. Boli to velitelia letectva z Ďalekého východu Frederic Martin a Patrick Bellinger. Vyhodnotili manéver, podľa ktorého by bol Pearl Harbor vydaný bez ochrany japonskému lietadlovému útoku. 20. augusta potvrdil plukovník William Farthing, šéf letky na Havaji, aké zničujúce následky by mal nepriateľský útok na Pearl Harbor, keby sa Washington nepostaral o dostatočnú ochranu strategickými bombovými lietadlami: „Zastávam systém pevných obranných postavení bezprostredne na pobreží, ako aj pravidelný vzdušný prieskum a rozšírené kontrolné cesty torpédoborcov v severnom Pacifiku.“

Tajné služby americkej armády a námorníctva mohli tie najdôležitejšie vojenské a civilné kódy Japoncov rozšifrovať. Ten najkomplikovaneiší z nich, s krycím menom „Purple“ (purpur), sa dal s menším časovým oneskorením prečítať už 15. septembra 1940. Okrem toho boli zachytené hlásenia jedného japonského špióna, ktorý už od marca 1941 priamo z Havaja informoval detailne o polohe tam umiestnených vzdušných a námorných jednotiek.

Po tom, čo sa odkazy na japonskú akciu proti Pearl Harbor v roku 1941 čoraz viac zhusťovali, vydalo ministerstvo námorníctva 27. novembra „Všeobecné vojnové varovanie“ pre oblasť Pacifiku od Bornea, Guama, Samoy a Filipín. Len Havaj sa tam nevyskytoval – veliaci admirál v Pearl Harbor, Husband Kimmel, to ponechal pri najnižšom stupni alarmu.

Japonská invázna flotila bola už od 1. decembra na ceste z Kurilských ostrovov smerom na Havaj. Útok sa mal uskutočniť ráno 7. decembra. Na svojej 8 500 kilometrov dlhej ceste v ďalekých vodách Pacifiku boli lode náhodne zachytené holandským torpédoborcom. Od neho sa austrálska tajná služba dozvedela, že smerom na juh sa pohybuje najvyššou rýchlosťou veľká flotila. O 24 hodín bolo už všetko jasné: Jej útok cielil na Pearl Harbor. Tak vyhľadal austrálsky vyslanec Robert Casey 6. decembra okolo 16. hodiny Roosevelta a varoval ho pred hroziacim nebezpečenstvom. Ale prezident nič nepodnikol.

O niekoľko hodín rozlúštila námornícka tajná služba alarmujúci dokument, podľa ktorého mal ráno 7. decembra nastať japonský útok. Lester Schulz, zástupujúci pobočník námorných síl, odniesol tento list krátko po 21. hodine osobne do Bieleho domu. V tom čase ešte bolo možné vykonať všetky vhodné opatrenia, vrátane vzdušnej obrany. Rooseveltova reakcia na dokument obsahovala len jednu vetu: „To znamená vojnu!“

Až ráno 7. decembra, niekoľko hodín pred náletom, sa washingtonský šéf flotily Stark z tajného dokumentu dozvedel, čo Roosevelt už poznal. Aj on povedal: „To znamená vojnu“, no proti nej podnikol práve tak málo ako George Marshall, veliteľ pozemných síl USA. Ten dal prednosť najprv výletu na koni a potom sa výdatne osprchoval. Keď sa o 10.20 objavil vo svojej pracovni, Japonci práve štartovali na lietadlovej lodi so svojimi lietadlami. Stark a Marshall sa konečne rozhodli varovať Pearl Harbor – nie však pomocou odpočúvateľného telefónneho spojenia, ale telegramom s najnižším stupňom naliehavosti!

Keď dostal admirál Kimmel toto posolstvo, na ostrovoch už horelo jasným plameňom viac ako dve hodiny, tucty krížnikov a vojnových lodí ležali v prístave zhorené a potopené, 2 400 ľudí bolo mŕtvych a 1 200 ranených. Za takúto vysokú cenu dostal Roosevelt konečne svoju vysnívanú vojnu, pretože teraz spolu s Japonskom vstúpilo do konfliktu s ním oficiálne aj Nemecko.

Zdroj: Jan von Flocken, skrátené, www.compact-online.de

Mária Hutirová
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

& Časopis