Donbas je k mieru stále ďaleko (1. časť)

Add Comment

Najväčšie zhoršenie situácie na juhovýchode Ukrajiny za posledný rok a pol. Tak hodnotili prelom januára a februára na Donbase pozorovatelia OBSE aj analytici. Ukrajinská armáda napriek zákazu používania ťažkých zbraní priviedla tanky do ulíc mesta Avdejevka, boje sa dotkli aj ďalšieho mesta Jasinovataja, pričom ostreľovanie civilných objektov si vyžiadalo životy niekoľkých ľudí.

„Zabili Giviho, to vieš?“ znie jedna z prvých správ, ktorú sa dozvedám po prekročení hranice Ruska s Doneckou ľudovou republikou. Čaká ma tu Behemot – Čech, vlastným menom Jiří, ktorý už vyše roka bojuje na strane povstalcov. „Niekto vystrelil raketu do okna jeho kancelárie,“ dodáva Behemot, keď prechádzame okolo áut OBSE, ktoré sú na hraničnom priechode.

Samozrejme, táto novinka ma prekvapí – atentát na Giviho spáchali len niekoľko hodín pred mojim príchodom do DNR. Navyše, Givi bol pripravený v nasledujúcich dňoch poskytnúť Zem a vek rozhovor.

Na mieste „fakеového“ bombardovania

Na kruhový objazd v Kalininskom obvode v širšom centre Donecka dopadla nedávno raketa – dvaja ľudia zahynuli, trinásť ďalších utrpelo zranenia. V prvých momentoch médiá špekulovali, že na miesto dopadla Točka U – balistická raketa krátkeho dosahu, to sa však nepotvrdilo. Ukrajinská strana však spochybnila aj samotný dopad rakety. „Neverte tomu, je to fake. Nič také sa nestalo,“ povedal ukrajinským novinárom na margo dopadu rakety v Donecku Ivan Rusnak, námestník ukrajinského ministra obrany.

Prichádzam teda na miesto fakeového bombardovania – na ceste, tesne pri chodníku je vidieť miesto kam raketa dopadla. Jednopodlažný obchod v tesnej blízkosti dopadu výbuch zrovnal so zemou a ďalšie domy či bytovky zostali vážne poškodené. V okruhu niekoľkých desiatok metrov tlaková vlna po výbuchu povybíjala všetky okná.

Streľba na Donbase prichádza z oboch strán frontovej línie a spravidla so západom slnka. Prvý večer môjho pobytu v Donecku nie je výnimkou. Slnko pomaly zapadá a v okolí hlavnej železničnej stanice a neďalekého trhoviska počuť v pravidelných intervaloch streľbu ťažkých zbraní kdesi v diaľke. „Toto sú odchody, nie dopady. Čiže to strieľajú naši,“ hovorí Kaukaz, ďalší Čech bojujúci na strane povstalcov, ktorý mi robí po Donecku sprievodcu. Kaukaz prišiel spolu s Behemotom na Donbas z Cypru, kde obaja podnikali a robili bodyguardov. Tieto služby ponúkli aj veliteľovi bataliónu Prizrak Alexejovi Mozgovému, ktorý súhlasil. No pokým sa dvom Čechom podarilo dostať pod Luhansk, Mozgového zabili.

Neďaleké trhovisko sa nedávno takisto stalo terčom ostreľovania a Kaukaz, vlastným menom Pavel, mi ukazuje ďalšie poškodené budovy. Salvy, ktoré počujeme počas kráčania po trhovisku prichádzajú z oblasti bývalého letiska, o ktoré sa viedli urputné boje. Letisko nie je od železničnej stanice až tak ďaleko, vzdušnou čiarou necelé tri kilometre. Domáci si už ale zvykli – dunenie sálv z neďalekých bojísk sa stalo bežnou kulisou ich každodennej reality. Preto sa aj teraz babičky pokojným krokom presúvajú na zastávku trolejbusov a miestni štamgasti si v neďalekom bufete objednávajú „sto gramov“. V uliciach sú síce dvoj až trojčlenné ozbrojené hliadky, tie sú však reakciou na dnešný atentát na Giviho.

 

Únavné prímerie

Od uzavretia minských dohôd sa línia frontu takmer nezmenila. Mnohé mestečká, v ktorých sa nachádza ukrajinská armáda, ako napríklad Marjinka, Krasnohorivka či Pisky sú doslova na dohľad  z okrajových štvrtí Donecka. Tieto okrajové štvrte teda tvoria poslednú hranicu pred územím kontrolovaným Kyjevom. Jednou z nich je aj Staromichajlovka – dedinka s vyše piatimi tisíckami obyvateľov, do ktorej chodí mestská doprava z Donecka, no z okraju ktorej zároveň vidno Krasnohorivku. V nej sú už sústredné ukrajinské vojská.

„Nie som vojak, doparoma, som povstalec!“ hovorí Stas cestou do Staromichajlovky. Stas je miestny tridsiatnik, ktorý sa pridal k povstaniu. Spolu s Romanom, dobrovoľníkom z Ruska, idú opäť na pozície za Staromichajlovkou. Táto cesta je však trochu iná – nie tak preto, že im spoločnosť robí slovenský novinár, ale najmä preto, že na pozície sa Roma prvýkrát vezie na svojom aute – starom žigulíku. Rozprávame sa o súčasnej situácii na Donbase a ani Stasovi, ani Romanovi sa nepáči kreovanie oficiálnej armády. „Vzal som do rúk zbraň, aby som bránil svoj domov, svojich blízkych, nie preto, aby ma nútili pochodovať sem a tam po buzerplaci,“ dodáva Stas. Roma súhlasí. A nie je jediný. Vedenie povstaleckých republík sa sústreďuje na budovanie štátnych štruktúr, sociálneho systému, obnovu hospodárstva či zakladanie armády. To však so sebou prináša aj nové, iné pravidlá, na ktoré boli chlapi zvyknutí z chaotického obdobia bojov. Najnovšie vedenie DĽR dosiahlo, že donecké pasy bude Rusko oficiálne uznávať.

Prechádzame koncom dediny – pred malou riekou sa nachádza opustený povstalecký blokpost a niekoľko stoviek metrov za ním, uprostred poľa, väčšia budova. Toto je základňa povstalcov, kde sú ubytovaní, kde sa stravujú či skladujú zbrane. Nasledujúci deň strávime s Kaukazom práve s povstalcami na tejto základni.

„Pôvodne to bolo sanatórium pre chorých dôchodcov,“ hovorí Roma, keď kráčame nevykúrenými chodbami starej budovy do izby veliteľov. „Keď sa však začalo bojovať aj tu, mnoho pacientov zahynulo. Ale nie priamo v bojoch – väčšina z nich mala slabé srdce a keď začalo ostreľovanie, tak mnohí zomreli na infarkt. Zvyšných evakuovali a odvtedy sme v budove my,“ dodáva.

Prichádzame k veliteľovi s prezývkou Kosmos. Je to vážny, nižší, tmavý chlap s únavou v tvári. Odmieta robenie nahrávok, fotiek či „exkurziu“ na najvysunutejšie pozície povstalcov. Rozprávať sa off record však problém nemá. Hovorí o svojom živote do vojny – je miestny a kedysi bol riaditeľom menšieho závodu. Doma na neho čaká dcéra a k nej sa upína väčšina jeho myšlienok – bojí sa o ňu, rozmýšľa, ako jej citlivo vysvetliť veci súvisiace s prebiehajúcou vojnou. „Predvčerom mi volala počas ostreľovania. Bola vystrašená a schovávala sa v kúpeľni. Čo som jej mal povedať, že po bytovkách jebú bombami? Povedal som jej, že je to obyčajná búrka, no nech zostane v kúpeľni,“ hovorí Kosmos.

„My sme nikoho nenapádali, my nie sme tí, ktorí sem prišli na tankoch. Len bránime svoj spôsob života – tradície a históriu,“ objasňuje dôvody, pre ktoré sa pridal k povstaniu Saňa, ďalší veliteľ, pôvodom z Charkova. Pre oboch veliteľov je neprípustné prepisovanie dejín a heroizácia banderovcov. Saňa aj Kosmos si nesmierne vážia tradíciu antifašizmu vojakov Červenej armády, považujú sa za ich nástupcov. Na druhej strane sa však v poslednom období čoraz viac zamýšľajú nad tým, ako skončí prebiehajúca vojna.

„Ľudia sú už z tejto vojny unavení – civili, aj tí v zákopoch. Už príliš dlho sme na jednom mieste. Ustúpiť nemáme kam, rozkaz ísť vpred nám nikto nedáva. Koľko sa to dá vydržať? Chodiť stále na pozície, kde po vás strieľajú mínami, raketami, gradmi, sem-tam vytiahnu tank a vy máte len ľahký guľomet. Nemôžete a ani nemáte čím opätovať paľbu. Aj teraz – máme tu len starú BMP na dvore. Aj tak ju väčšinou používame na prevoz ranených,“ hovorí Saňa.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Artur Bekmatov
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

& Časopis