Fašizácia právneho systému

Tagged With: , , , , , , Add Comment

Vychádzajúc z evidencie právnych dokumentov, v štyritisícročnej histórii ľudstva nijaký štát, žiadne kráľovstvo, žiadna ríša nepristúpili k zrušeniu amnestie. Ešte v marci tohto roku premiér Robert Fico hovoril, že tí, ktorí navrhujú zrušenie amnestie, navrhujú rozklad štátu, jeho zrušenie. Následne sám taký návrh pripravil. Už vtedy som povedal, že týmto ľuďom ide o zrušenie štátu. Položme si otázku, či si národ, ktorý ruší svoj právny systém, devastuje a destabilizuje ho, robí ho nepredvídateľným, zaslúži svoj štát.

Veľmi dobre vieme, kto stál za týmto právnym idiotizmom. Eštebák Ján Budaj, treťosektorový hrdina, rafinovaný úžerník, resp. daňový kriminálnik Andrej Kiska, šéf etnickej strany Béla Bugár, bývalá šéfka správnej rady Sorosovej nadácie a aktivistka petície za spoločný štát Iveta Radičová, ďalej Martin Bútora, Ján Mazák, Peter Kresák, Daniel Lipšic – všetko ľudia, ktorí nechceli Slovenskú republiku a doteraz ju nenávidia.

Novela Ústavy je nielen v rozpore s Chartou ľudských práv EÚ, ale aj s prvou časťou Ústavy, ktorá hovorí o zákaze retroaktivity. Princíp zákazu retroaktivity je zakotvený v Európskom dohovore o ľudských právach, a ten má prioritu aj podľa samotného ústavného súdu a judikatúry ústavného súdu. Sudcovia, ktorí ho neaplikujú, či už zo všeobecného alebo ústavného súdnictva, vystavujú Slovensko riziku, že bude Štrasburgu platiť škody. Už dávno som hovoril (aj pre Zem&Vek), že ústavný súd je družstevné politbyro a nemá čo hľadať v našom ústavnom systéme v tejto podobe i vzhľadom na spomínanú defraudáciu práva. Do budúcnosti sa musíme zamyslieť nad kreáciou ústavného súdu, aby ho netvorili politickí nominanti a sudcovia neboli volení parlamentom prostredníctvom politických strán. Nestálo by za to urobiť ústavnoprávne kolégium na najvyššom súde? Dostali by sme sa do pozície, že by sme nemali rozdielnu judikatúru, nebola by taká nepredvídateľnosť ani nevymožiteľnosť práva aká u nás je práve vďaka politikom a družstevníkom na ústavnom súde.

Judikatúra štrasburského súdu a Európsky dohovor o ľudských právach majú normatívny charakter. Žiadnou novelou ústavy nemôžu byť prekonané. Preto ak súdy Slovenskej republiky – vrátane Ústavného súdu, nepoznajú alebo ignorujú judikatúru ESĽP, nielenže tým negujú aplikáciu jednotlivých článkov Dohovoru (čl. 13), ale vydávajú Slovenskú republiku riziku vyvodenia medzinárodnej zodpovednosti za porušenie záväzkov vyplývajúcich z čl. 46 Dohovoru v spojení s čl. 1, ods. 1 a 2 a čl. 7, ods. 5 Ústavy SR. Ústavný súd v judikatúre viackrát zdôraznil povinnosť orgánov verejnej moci – vrátane súdov, interpretovať a aplikovať právo z pohľadu ochrany základných práv a slobôd.

Autor: Štefan Harabin

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian/eshop/2-1-Casopisy/0/5/162-December-2017

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

& Časopis