Festival politickej propagandy

Add Comment

Predstavte si trojdňový seminár organizovaný mládežníckym združením niektorej z ľavicových alebo národných strán, na ktorom by vystupovali rovnako názorovo orientovaní novinári, bezpečnostní analytici, ale hlavne bývalí a súčasní politici. Predstavte si, že by partnerom takýchto podujatí boli alternatívne médiá a občianske združenia orientované na východnú Európu a že by sa takýto seminár konal na akademickej pôde, ktorá má zostať apolitickou.

Niekoľko dní na to by zrejme nasledovali palcové titulky vo všetkých denníkoch, verbálne protesty aktivistov, ako aj kultúrnych a intelektuálnych autorít o zneužití akademickej pôdy na šírenie „kontroverzných“ názorov. Po festivale „MOVE Slovensko“, ktorý sa konal v najväčšom internáte v Mlynskej doline však nikto ani neštekol. Prečo by aj, veď dokopy niet proti čomu protestovať.

Politika na akademickej pôde

Už na strmom chodníku vedúcom ku vchodu do tzv. Štúrakov sú v pravidelných vzdialenostiach od seba polepené orientačné samolepky s logom festivalu. Na jednej z pouličných lámp je osadená tabuľa s nápisom „Akademická pôda“.

Organizátorom festivalu bolo občianske združenie Nová generácia, ktoré malo ešte do nedávna status mládežníckeho združenia SDKÚ-DS. Po nezhodách so súčasným vedením sa Nová generácia svojej pozície v štruktúrach SDKÚ-DS vzdala, no prepojenie na bývalé vedenie strany bolo zrejmé už pri letmom pohľade na spíkrov – bývalý minister školstva za SDKÚ-DS Eugen Jurzyca, bývalá ministerka spravodlivosti za SDKÚ-DS Lucia Žitňanská (dnes Most-Híd), bývalý minister obrany za SDKÚ-DS Martin Fedor (dnes Sieť), ďalej bývalý komunálny politik SDKÚ-DS, dnes primátor Bratislavy, Ivo Nesrovnal a, samozrejme, bývalý minister financií za SDKÚ-DS Ivan Mikloš s bývalým premiérom Mikulášom Dzurindom. Dnes obaja radia vláde na Ukrajine.

Bývalej elite SDKÚ-DS v diskusiách sekundovali aj ďalší politici, ale opäť len z pravicového spektra – Martin Klus (SaS), Martin Poliačik (SaS), Katarína Cséfalvayová (Sieť), Ján Budaj (Zmena zdola), Miloš Moravčík (KDH) či Miroslav Kadúc (OĽaNO). Ak k tomu pripočítame zástupcov médií ako Denník N, SME, .týždeň či Trend, doplnených o známe „firmy“ z prostredia mimovládok ako Transparency international, INESS či IVO dostaneme jedonstrannú skladbu diskutujúcich bez známky akejkoľvek objektivity. Pritom len v júli podala samotná Nová generácia podnet na Radu pre vysielanie a retransmisiu o nevývažnosti televíznych diskusií (http://www.aktuality.sk/clanok/300008/su-politicke-diskusie-objektivne-rozhodne-o-tom-rada-pre-vysielanie/).

Cez vestibul „Štúraku“ vchádzame do haly Univerzitného pastoračného centra, ktoré poskytlo svoje priestory organizátorom. Pri vchode čakajú dvaja členovia Novej generácie, ktorí majú na starosti prezenčnú listinu a rozdávanie programov s propagačnými materiálmi. „Ale poprosím slušne…,“ hovorí dievčina v tričku Novej generácie pri vchode Matúšovi, keď sa predstaví ako fotograf mesačníka Zem a vek. Na otázku v čom myslí, že nebude slušný, sa dievčina mierne zarazí.

 

Prvý večer v znamení honu na konšpirátorov

„Bonbónik“ prvého večera v podobe Lampy so Štefanom Hríbom odpadol, keďže hlavný protagonista (a zrejme jediný, keďže iní diskutujúci neboli pri Lampe uvedení), musel odcestovať do zahraničia. Prvý večer si tak najväčšiu pozornosť získala diskusia s názvom „Dosah konšpiračných teórii a propagandy na internete“. Diskutujúci: Jaroslav Naď z think tanku CEPI, politológ SaS Martin Klus a Juraj Smatana, ktorého organizátori v programe uviedli ako odborníka na konšpirácie. Ak by sa ešte našiel niekto, kto by v tejto zostave očakával ak nie polemiku, tak prinajmenšom diskusiu, zostal by prekvapený. Debata pripomínala hokejové bago. Každý sa snaží dať gól, ale pri tom všetci strieľajú na rovnakú bránku.

Už pri prvej otázke moderátora Maria Nicoliniho (zakladateľ a čestný prezident Euroatlantického centra) sa konšpirácie a propaganda zúžili na „ruskú dezinformačnú kampaň“.

Niekoľkokrát v debate boli v súvislosti s konšpirátormi a alternatívnymi médiami skloňované spojenia ako „niekoľko stoviek spolupracovníkov FSB“ či „finančné toky zo spravodajských služieb“. Avšak, bez uvedenia konkrétneho dôkazu zo Slovenska.

Martin Klus dokonca vyhlásil, že „niektoré politické strany majú záujem na šírení konšpiračných teórií“. Neskôr za tieto strany označil Smer-SD, ĽSNS a SNS. Zástupca think tanku CEPI, Jaroslav Naď, ktorý sa nedávno zviditeľnil organizovaním vítania amerického konvoja na hranici, povedal, že v prebiehajúcej informačnej vojne „bojujeme o charakter režimu„. Na otázku z publika, či mu nechýba názorový oponent, odpovedal síce kladne, ale jedným dychom dodal, že nikto z názorových oponentov, narážajúc na docenta Františka Škvrndu a docenta Eduarda Chmelára, vlastne nie je kompetentný s ním diskutovať.

„Prečo by som mal s človekom, ktorý nie je odborníkom na medzinárodné vzťahy a tvári sa, že je odborníkom na medzinárodné vzťahy a učí medzinárodné vzťahy, napríklad na Ekonomickej univerzite, chodiť do diskusie a legitimizovať ho, keď nie je nič iné, ako bývalý komunista a eštebák, ktorý prišiel o bezpečnostnú previerku, lebo bol eštebák a komunista. A preto nemôže pokračovať v práci na ministerstve zahraničných vecí, a tak išiel do akademickej sféry a tam svoje pseudoinformácie šíri medzi študentami,“ povedal Naď a doplnil: „Prečo by som mal debatovať s niekým, kto sa tvári, že je rektorom nejakej Akadémie médií, nemá poňatia o medzinárodných vzťahoch, ale vyjadruje sa ku všetkému? Prečo by som mal s takým človekom chodiť do diskusie?“

So zaujímavou myšlienkou prišiel v diskusii aj Juraj Smatana. Najprv poukázal na fakt, že odporcovia NATO majú častokrát na sociálnych sieťach obrovskú prevahu, „no bublina vyfučí pri verejných akciách“. Na otázku, ako vníma fakt, že na protesty pred ruskú ambasádu, prípadne na zhromaždenia za členstvo SR v NATO chodí podstatne menej ľudí, odpovedal nasledovne:

„V demokracii sa predsa nerozhoduje podľa toho, kto koľko ľudí privedie na námestie. Akú má normálny, zamestnaný človek motiváciu ísť na námestie, na pro-NATO demonštráciu? Ten, ktorý je frustrovaný, nespokojný so súčasným stavom, má silnú motiváciu vyjsť na námestie a protestovať proti NATO, lebo sa mu to nepáči. Tak tam prídu všetci, lebo to chcú zmeniť. Tí, ktorí sú so status quo spokojní, alebo im aspoň nevadí, tak tam jednoducho nemajú dôvod chodiť. …vyvodzovať z mechanického spočítania ľudí na námestí, že koľko je pro-NATO a koľko proti NATO je smiešne. Prečo by mali prísť všetci priaznivci NATO na námestie?“

Zvyšok reportáže, v ktorej nájdete aj ďalšie vystúpenia, ako aj stanovisko Rektorátu UK a vedenia Novej generácie, si môžete prečítať v novembrovom vydaní Zem a Vek.

Artur Bekmatov
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

& Časopis