Generál Petr Pavel: Cieľom ruskej propagandy je podkopať dôveru v NATO

Add Comment

Do centra agentúrneho spravodajstva a jeho mediálnych odberateľov sa v ostatných dňoch dostáva čoraz viac český armádny generál Petr Pavel (55), momentálne vo funkcii predsedu Vojenského výboru NATO. Najnovšie upútali pozornosť jeho komentáre k spornej budúcnosti Severoatlantickej aliancie. Vo februárovom rozhovore pre české Hospodářské noviny vyhlásil, že EÚ nemá ambíciu vytvárať vlastnú armádu. To je odvážne tvrdenie, ktoré prináleží do úst niekoho iného. Vysokopostavený predstaviteľ vojenského paktu, asi ovplyvnený chystaným prerastaním obidvoch nadnárodných štruktúr, na chvíľu zabudol, že Úniu nereprezentuje.

Vojenskopolitickí analytici a pozorovatelia si ale všimli, že jeho výrok mal za cieľ niečo úplne iné: upokojiť atmosféru v čase ustavičného prehodnocovania postojov k transatlantickému obrannému systému zo strany nového šéfa Bieleho domu. Výhrady Donalda Trumpa k jeho zastaralosti a neefektivite, ako aj požiadavka spravodlivo deliť náklady na spoločnú obranu medzi jednotlivé členské štáty, vyvolali medzi pohodlnými eurogenerálmi odchovanými na zotrvačnom pocite istoty, že všetko za nich vybaví strýčko Sam, zjavnú nervozitu, chvíľami hraničiacu až s panikou.

Petr Pavel im v podstate odkázal, aby sa upokojili, pretože Donald všetky záväzky voči Európe splní a doterajší stav sa zachová. Starosť s prevzatím zodpovednosti v podobe samostatnej euroarmády im teda nateraz nehrozí. „Nemyslím si, že Trumpov nástup bude návratom USA do izolácie. Nový prezident si podľa mňa uvedomuje dôležitosť transatlantických väzieb pre Spojené štáty. Súčasné riziká majú globálny charakter a žiadny štát im nemôže čeliť sám,“ uviedol v spomínanom rozhovore pre HN generál Pavel a dodal, že s Trumpovou kritikou nízkych výdavkov na obranu (v ČR iba 1,1 % HDP) súhlasí. Tým deklaroval nielen hranice vlastných veliteľských ambícií, vo všetkom bezvýhradne podriadených USA, ale aj istý štýl osobnej lojálnosti voči kontroverznému americkému vodcovi. Neznamená to však, že by pochybnosti, ktoré sa v povetrí naďalej vznášajú, týmto definitívne rozptýlil.

Z rozhodnutia Moskvy o vytvorení troch divízií v Západnom vojenskom okruhu, ktoré malo byť reakciou na rozmiestnenie 4 práporov NATO vo východnom krídle, si šéf vojenského výboru aliancie starosti pre zmenu nerobí. „Na jednej strane chceme dostatočnou mierou ubezpečiť krajiny, ktoré pociťujú potenciálnu hrozbu zo strany Ruska a vychádzajú pritom z reálnych akcií a inštrukcií. Na druhej strane je táto mnohonárodná rotačná prítomnosť v pobaltských krajinách podľa nášho názoru dostatočným signálom svedčiacim o našom odhodlaní, že článok 5 o kolektívnej obrane má význam a bude v prípade potreby realizovaný. Sme toho názoru, že je to dostačujúce, ďalej ísť nemusíme,“ domnieva sa Petr Pavel.

V jeho výpovedi nájdeme minimálne dva aspekty, ktoré možno spochybniť. Prvý – hovoriť v plurále („Sme toho názoru, že“) je nenáležité. O tom, čo je a čo nie je dostačujúce, rozhoduje predsa niekto úplne iný a na úplne inom poste. Druhý moment – „naše odhodlanie“, ktoré spomína, je v skutočnosti odhodlaním ľudí v centrálach NATO a Pentagónu. Stredné veliace kádre ani radoví pešiaci z členských štátov nemajú zoči-voči skutočnému odhodlaniu ruských vojakov brániacich svoju vlasť šancu uspieť, a Petr Pavel to dobre vie. Preto mu neostáva iné, len sa permanentne dopúšťať prikrášľovania skutočnosti.

Takisto pri komentovaní zdvojnásobenia ruského vojenského kontingentu na Kryme prejavil značnú dávku nepredvídavosti, keď medzi štáty, ktoré považujú takýto vývoj za ohrozenie ich bezpečnostných záujmov, zaradil Turecko a Bulharsko. Ako je známe, reštart vzťahov medzi Ankarou a Moskvou a vyvážená zahraničnopolitická línia Sofie po prezidentských voľbách v Bulharsku (13. 11. 2016) pravdivostný potenciál jeho slov znížili. Naproti tomu NATO v apríli 2014 pre dianie na Ukrajine jednostranne zrušilo spoluprácu na spoločných projektoch s Ruskom.

„Rusko neteší rozmiestňovanie jednotiek NATO blízko svojich hraníc, takže pravdepodobne využije legálnu cestu, akou je propaganda, aby ovplyvnilo verejnú mienku proti nemu,“ varoval generál Pavel na bezpečnostnej konferencii v Mníchove (17. 2.). Ako zdôraznil, Európa môže očakávať od Kremľa falošné správy, ktorých cieľom je podkopať dôveru v NATO. Ak na uvedenom citáte čosi zaujme, je to fakt, že ruskú propagandu označil za legálnu, čím vlastne pripustil oprávnenosť všetkých krokov, ktoré Rusko na svoju ochranu podniká. Naproti tomu vojenské intervencie USA po celom svete, destabilizácia legitímnych vlád, ovplyvňovanie volieb v zahraničí, ani propagandisticky motivované západné TV vysielanie v ruštine, ktoré nedávno spustili z Prahy, ho nevyrušujú. Čoho sa teda snaživý šéf vojenského výboru NATO tak bojí?

Poznámka: Osobnostný profil armádneho generála Petra Pavla prinesieme v najbližšom – aprílovom vydaní printového mesačníka Zem&Vek.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Juraj Pokorný
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

& Časopis