Diskreditácia najväčšej nadnárodnej inštitúcie na svete v očiach občanov, ktorých zastrešuje, pokročila tak ďaleko, že nie je možné počítať s ich ďalšou dôverou a podporou bez vyvodenia štrukturálnych, organizačných a personálnych záverov. Zlikvidovanie atmosféry porozumenia a vzájomne prospešnej spolupráce medzi Západom a Východom, ešte donedávna fungujúcej a perspektívne sa rozvíjajúcej, podnecovanie ekonomickej a vojnovej konfrontácie s Ruskou federáciou a do tretice vystavenie európskych národov hrozbe etnickej genocídy masovým pozývaním migrantov – to všetko predstavuje svojím charakterom potenciálne zločiny, za ktoré musia poniesť zodpovednosť konkrétni politici.
Na mennom zozname by podľa kriticky mysliacich euroskeptikov nemali chýbať Merkelová, Hollande, Cameron, Kopaczová, Grybauskaitėová, Schulz, Juncker, Tusk, Mogheriniová či jej predchodkyňa Asthonová, ktorí svojimi slovami a činmi prispeli k destabilizácii Európy a k ohrozeniu krehkého svetového mieru. Mocenskou elitou reprezentovaná EÚ, bez aktívnej vôle svojich členov zbaviť sa jej paušálne deštruktívneho pôsobenia, sa transformovala na geopolitickú mŕtvolu, bez schopnosti výraznejšie prehovárať nielen do celosvetových, ale – čo je najväčšia irónia – už ani do vlastných záležitostí. Stav trvalej nesvojprávnosti jej bráni skoncovať s hlásením každého kroku autoritatívnemu zaoceánskemu bratovi a vziať veci konečne do vlastných rúk.
Idea európanstva, skompromitovaná paradoxne jej najväčšími protagonistami, čaká teda na svojich novátorov. Originálne osobnosti, nepoznačené stigmou studenej vojny, imperiálnej nadradenosti a primitívnej rusofóbie. Pokiaľ Donald Trump zmenu kurzu zahraničnej politiky USA potvrdí, vzrastie tlak nielen na „kádrové zmeny“ v riadiacich štruktúrach Európskej únie, ale dúfajme, že aj na jej prestavbu. A nemožno vylúčiť, že vývoj si vyžiada potrebu čohosi iného: novostavby s úplne odlišným projektom.