Grécka SYRIZA naháňa strach euroelite

Add Comment

Grécky parlament ani na tretí pokus nezvolil nového prezidenta. Krajinu tak čakajú už 25. januára 2015 predčasné parlamentné voľby, pretože podľa gréckej ústavy po troch neúspešných kolách voľby prezidenta musí byť parlament rozpustený a vyhlásené nové voľby.

Novozvolený parlament bude opäť voliť prezidenta, no rozhodujúcu pozíciu v ňom môže získať strana SYRIZA. Tá naháňa hrôzu investorom a medzinárodným veriteľom. Podľa prieskumov nemá vládnuca koalícia premiéra Samarasa veľkú šancu uhájiť svoje doterajšie pozície. Najsilnejšou stranou sa môže stať formácia SYRIZA predsedu Alexisa Tsiprasa, ktorá odmieta pokračovať v úsporných opatreniach doterajšej vlády. Nie je však isté, či získa v parlamente potrebnú väčšinu. Podľa Alexisa Tsiprasa parlament vyjadril vôľu ľudu nepokračovať v tvrdej úspornej politike.

Stúpenci súčasnej vládnej politiky a nariadení finančných inštitúcií varujú, že ak SYRIZA splní svoje predvolebné sľuby, tak to ohrozí finančnú stabilizáciu Grécka. Spasiť ho majú medzinárodné záchranné programy vo výške 240 miliárd eur, vďaka ktorým sa vymaňuje z ťažkej dlhovej krízy.

SYRIZA má odlišný pohľad na záchranu Grécka a odmieta politiku škrtov. Owen Jones, komentátor denníka The Guardian, varuje, že ak SYRIZA naozaj zvíťazí v parlamentných voľbách, nepochybne dôjde k pokusom udusiť jej snahy hneď v zárodku. Jej postup môže ovplyvniť nielen grécku domácu politiku, ale aj vývoj v iných krajinách, podporiť protiškrtové hnutie napríklad v Španielsku, viesť k rozpadu eurozóny a k nástupu bruselskej sankčnej politiky.

Prečo SYRIZA znepokojuje grécke i európske elity? Škrty v Grécku viedli k tomu, že štvrtina obyvateľov je nezamestnaných, chudoba sa zvýšila z 23 percent na 40 percent, verejné služby ako zdravotníctvo sú zdecimované. SYRIZA požaduje usporiadanie celoeurópskej konferencie o zadlženosti a odpísanie časti gréckych dlhov tak ako v prípade Nemecka v roku 1953. Navrhuje splácať grécky dlh prostredníctvom hospodárskeho rastu a nie škrtov. Riešenie vidí vo vytvorení  európskeho investičného plánu, ktorý by podporila investičná banka, v prísnom boji proti vyhýbaniu sa plateniu daní, v zavedení núdzového programu zamestnanosti, vo zvýšení minimálnej mzdy a obnovení odborárskeho vyjednávania o platových podmienkach. SYRIZA chce, aby EÚ zrušila zničujúcu politiku škrtov, prešla na kvantitatívne uvoľňovanie a  hospodársky rast.

Takéto predstavy odmietajú európske integračné i bankové elity a rovnako ich grécki prisluhovači. V prípade razantných opatrení gréckej strany SYRIZA je možné aj bruselské odmietnutie akéhokoľvek financovania Grécka. Navyše SYRIZOU navrhované reformy možno len ťažko uskutočniť v rámci eurozóny a Atény by ju museli opustiť. Ak budú podobne uvažovať a spolupracovať nové protiškrtové hnutia a strany v Európe, má Brusel nabúrané svoje koncepcie celoeurópskeho smerovania a integračného diktátu.

Zdroj: The Guardian, ČTK

Zem & Vek

Pridaj komentár

  & Časopis