Havran, Šimečka, Dobšinský: argumentačné fiasko

Add Comment

Svetoznámy francúzsky publicista a teoretik modernej spoločnosti Guy Debord vo svojej knihe Spoločnosť spektáklu už v roku 1967 píše, že tí, ktorí majú monopol na viditeľnosť, rozohrávajú prostredníctvom médií divadlo, v ktorom skrývajú reálne mocenské vzťahy. Keď tento fenomén dnes študujete a upozorňujete naň v mnohých súvislostiach, médiá vám prostredníctvom agilných „expertov“ unizono odvetia, že sú to konšpirácie.

Nebolo tomu inak ani v relácii Večera s Havranom na verejnoprávnej televízii. Hneď pozvánka na reláciu s názvom „Veríme ešte médiám?“ podsúvala čo si máte myslieť. „V akom stave je dôvera médií, prečo viac ako 30 percent Slovákov dôveruje „alternatívnym médiám“ ktoré šíria nekvalitné povery? V čom zlyhávajú mainstreamové média, v čom by mali pridať a ako obnoviť dôveru čitateľov a poslucháčov?“

Diskusie sa zúčastnil Martin Šimečka, novinár z „nezávislého“ Denníka N, Braňo Dobšinský, redaktor RTVS a Boris Koróni zo Slobodného vysielača hrajúci v defenzíve troch na jedného. Čitateľom snáď netreba zdôrazňovať Havranovu neschopnosť viesť diskusiu nestranne, vždy sa pridáva k názorovo blízkym a hosťa s iným videním sveta ako je ten jeho zaujato atakuje. Ani tento fakt však Korónimu nezabránil, aby troch „expertov“ z hlavného prúdu prinútil odkryť karty a divákom tak umožnil nazrieť do ich myšlienkových pochodov.

Vyjasnime si však na úvod terminológiu. Zvyčajne (v tom lepšom prípade) ľudia z prostredia hlavného prúdu označujú iné médiá ako alternatívne. Ja som skôr za výraz nezávislé, pretože sú to médiá opierajúce sa o priamu podporu svojich priaznivcov, nie o povinne vyzbierané prostriedky aj od tých, ktorí ich nesledujú (koncesionárska RTVS) alebo o reklamy a sponzorov v pozadí (Denník N).

Prvý začal Šimečka, ktorý vlastne divákom oznámil, že my médiá ani nie sme, pretože nemáme vnútornú edičnú politiku a úctu k faktom. Tu by bol na mieste aj 100 stranový elaborát o tom, ako médiá hlavného prúdu zavádzajú a akú máme my edičnú politiku. Na rozdiel od Denníka N ju nekoordinuje akcionársky kapitál a ani neprepája na politiku ako v prípade ich šéfa redakčnej rady Bútoru,  poradcu jednostranne orientovaného Kisku. Šimečka sa arogantne a sebavedomo uškŕňa nad tým, že by dnes mohol byť médiom aj subjekt, ktorý nevychádza zo šablóny – ich žurnalistika pod kontrolou na vysokej škole, ich schvaľovací proces, ich zaradenie pod všeobecne akceptovateľné vlastnícke štruktúry a sféry vplyvu. Nie. Médium znamená prostredník. Že v tomto prípade sú prostredníkmi subjekty nepodliehajúce monopolu na šírenie informácií je skutočnosť, s ktorou sa budú musieť demagógovia ako Šimečka vysporiadať – aj vzhľadom na fakt, že ZEM&VEK je médium riadne zaregistrované na Ministerstve kultúry.

Termín „alternatíva“ rovnako demagogicky objasnil aj Dobšinský: „alternatívou k faktom je čo?“ Zároveň sa na poznámku Koróniho o tlaku vlastníkov médií na tvorbu ich obsahu spýtal: „A aký je vlastník RTVS?“ Odpoviem vám pán Dobšinský. Vlastníkom som ja a ďalšie takmer dva milióny domácností. RTVS dnes každý rok len na koncesionárskych poplatkoch vyberie 63,9 milióna eur, pričom pôvodnú tvorbu posúva do externého prostredia, ktoré jej v privátnom sektore za verejné výdavky dodáva obsah. Toto je tá najväčšia „ryža“, ako o verejnoprávnom médiu hovorí jej riaditeľ Mika.

No poďme ďalej. Dobšinský kladie otázku: “Vy chcete povedať, že redaktori v médiách sú nesvojprávni ľudia pracujúci pod nejakým tlakom?“ Tak v súčasnosti skutočne absurdná otázka zvlášť, keď sa prevalili kauzy okolo šéfa spravodajstva RTVS Dika a jeho podriadenosť politickým tlakom okolo Grendela. Zvlášť potom, ako si čoraz viac redaktorov z médií na Slovensku a vo svete sťažuje na politický nátlak a vydieranie. Nie inak tomu bolo aj v prípade redaktora RTVS Ľubomíra Huďa, ktorý praktiky RTVS vykreslil aj vo svojej knihe. Havran sa pýta: „To, že veľké médiá majú majiteľov je už akoby že zle…?“ Áno, pán Havran, je to už „akoby že zle“. Aj vzhľadom na skutočnosť, že fungujú ako nekontrolovateľná veľká päťka v rukách malého privátneho okruhu multimiliardárov kontrolujúcich vedomie 80% populácie. Sú to Time Warner, Disney, Murdove News Corporation, Bertelsmann a Viacom (predtým CBS). Tieto konglomeráty sú veľmi blízko despotickej autoritárskej kontrole nad informáciami.

Najväčšie zdesenie prítomných však vytvorilo tvrdenie, že médiá hlavného prúdu sú okrem tlaku oligarchov, ako aj nadnárodných korporácií čo by zadávateľov reklamy vystavené aj tlaku mimovládnych organizácií platených zo zahraničia a vytvárajúcich do značnej miery témy obsahu. Sú to všetky prúdy agendy multi-kulti, gender mainstreamingu, podpory neriadenej vlny imigrácie, neoliberálnej doktríny či „transatlantických hodnôt“. Pohŕdavá a arogantná reakcia akože zaskočeného Šimečku: „Neviem ako budeme viesť túto debatu, lebo toto je čistý konšpiračný blud. Čo si myslíte, že to mimovládne organizácie prídu do toho média alebo do tých novín a povedia – takto budete…ja nerozumiem…“ Len ťažko uveriť, že nerozumie – zvlášť ak bola na počesť jeho otca Milana Šimečku založená nadácia ľuďmi ako Martin Bútora, Fedor Gál, Miroslav Kusý, František Mikloško, Peter Zajac a Peter Tatár. Posledný menovaný sa aktuálne prezentoval výrokom voči svojim názorovým oponentom: „Druhá svetová vojna sa skončila a tretiu ste ešte nerozpútali. Neželám si ju, ale ak to bude nutné, porazíme vás.“ Dnes je všeobecne známym fakt, že mimovládne organizácie riadené prostredníctvom finančných dotácií zo zahraničia sú najsilnejším tvorcom a ovplyvňovateľom verejnej mienky. Najvýraznejšou z nich je Sorosova Nadácia otvorenej spoločnosti (OSF) operujúca v krajinách po celom svete s cieľom meniť, ovplyvňovať a manipulovať. Magaškandál DC Leaks odhalil komunikáciu vo viac ako 2500 uniknutých dokumentoch OSF mapujúcich aktivity mnohých Sorosových organizácií, prostredníctvom ktorých sa manipulujú zahraničné vlády a finančné inštitúcie. Šimečkova predstieraná naivita je už určená výhradne pre nezainteresovaného diváka.

Poďme však ďalej k úrovni argumentácie. Boris Koróni sa pýta, či si prítomní myslia, že by mladému redaktorovi v médiu prešlo, ak by sa postavil vôli majiteľa. Dobšinský: „A viete, že svet nie je dokonalý?“ Čoskoro vyťahuje ďalší pomyselný tromf s komentárom, že si bude sypať popol na hlavu: „Neinformujeme o rôznych antivakcinačných hnutiach. Neinformujeme o veciach, ktoré nie sú vedecky podložené, nie sú seriózne a nie sú dôveryhodné.“ Toto je myslím pointa myslenia ľudí ako Šimečka a Dobšinský reprezentujúcich hlavný mediálny prúd. Ak vravíme o téme očkovania, rozhodne by na širokú spoločenskú diskusiu reflektovať mali – zvlášť, keď monopol nad vakcináciou na Slovensku má nadnárodná korporácia Glaxo Smith Kline. Tá ako kompenzáciu za trestné činy podvádzania s lživými informáciami ohľadne vedľajších účinkov svojich liekov dostala najvyššiu pokutu v dejinách – 3 miliardy dolárov. Toto sú tie vedecky podložené štúdie, na ktoré sa Dobšinský odvoláva. No nielen to. Firme Glaxo Smith Kline bola sudcom Marcelom Aguinskym uložená pokuta 400 000 pesos vydaná argentínskym Národným úradom pre lekárske a potravinárske technológie za nezrovnalosti pri laboratórnych vakcinačných štúdiách vykonaných medzi rokmi 2007 a 2008, pri ktorých došlo k úmrtiu 14 detí. Je pochopiteľné, že Dobšinský ani nikto z novinárov takéto témy, ktoré patria do verejného diskurzu vyťahovať nechce a ani nemôže.

V nasledujúcej diskusii však dochádza k obratu: prítomní súhlasia, že veľké médiá hlavného prúdu podliehajú tlaku oligarchov a korporácií. Nuž tým pádom sú dva z troch dôkazov o ich zaujatosti a neschopnosti byť objektívnymi uznané. Ostáva už iba tretí sektor s dotáciami spoza oceánu. Šimečka si sťažuje, že nástupom internetu a sociálnych sietí nastupuje psychologická zmena, kedy už samotní ľudia získali pocit vlastnej autonómie, že teraz oni si môžu robiť svoje médiá, že si sami môžu rozprávať čo chcú, oni chcú aby boli vypočutí. Získali sebavedomie – oni nie sú novinári ale používajú ako keby mediálny priestor a v ňom aj kopu nezmyslov, tvrdí. Nuž a ľudia si to sledovaním alternatívnych médií aj takto potvrdzujú. A práve tu spočíva najväčšia Šimečkova bolesť – v strate schopnosti koordinovať a kontrolovať to, čo si ľudia majú myslieť. Aj preto sa tento stratový podnik s najnižšou čítanosťou na našom trhu rozhodol: „Denník N považuje konšpirácie, propagandu a dezinformácie za veľmi nebezpečné javy, preto sa im často venuje vo svojom spravodajstve a jeho redaktori chodia aj osobne diskutovať o ich rizikách na školy.“ V situácii, keď nášmu mesačníku ako akémusi obskúrnemu periodiku rušia besedy (naposledy Ružomberok a knižnica v Martine), alebo zakazujú vystupovať na akademickej pôde (UFK Nitra), či dokonca šikanujú pedagógov, ktorí sa len zmienili o našich mierových iniciatívach (Darina Tomková na košickom gymnáziu) sa vôbec nerozpakujú znásilňovať školy a vedomie mladých ľudí. Koróni prítomným vysvetľuje – nie sú to sociálne siete ani alternatívne médiá, ktoré spôsobujú masívny úpadok dôvery v mainstream. To mainstream samotný spôsobil, že mu ľudia neveria – nie kvôli alternatívnymi médiám, ale preto, že si svoju prácu neplní tak, ako by mal. Mainstream zrodil alternatívu.

Nastupujú ďalšie prejavy argumentačnej impotencie. Tentokrát sa nechal počuť Dobšinský: „Je super, že je tu alternatíva, že sa svet vyvíja, že sa svet mení. Otázkou je kvalita tej alternatívy.“ Pokračuje s mimoriadnou dávkou mentorovania: „Mne keď príde redaktor zo školy, na konkurz, potenciálny záujemca, tak prvá vec, čo sa učí je, že nemôže mi predsa prísť že  – no ja som na chodbách počul, že minister skončil, alebo minister je inak sexuálne orientovaný, alebo čo ja viem, že na Ukrajine žerú malé deti… Ja mu vravím – máš to podložené? Poznáte pravidlo dvoch zdrojov?“ obracia pozornosť na Koróniho, čím naznačuje, že ono diletantstvo, ktoré žoviálne opisuje, je vlastné práve nezávislým médiám. Koróni dôvodí aj tým, že porovnávať schopnosť byť priamo na miestach je pre nezávislé médium s rozpočtom okolo 96 tisíc EUR na rok veľmi zložité a dodáva, že oveľa dostupnejšie je to pre verejnoprávne médium s rozpočtom schváleným RTVS – 122 miliónov EUR. (Havran opäť úplne nekompetentne reaguje – „ha, to keby sme mali“). Koróni upozorňuje Dobšinského, že napriek tomu, že sú verejnoprávnym médiom, dovolia si hneď po sebe odvysielať tri relácie o projekte konšpirátori.sk a ani raz tam nie je druhá strana prizvaná. Pýta sa: „Ako mi toto vysvetlíte? Vy máte zo zákona povinnosť robiť vyvážené relácie a ani raz tam nebola protistrana. “ A odpoveď nekompromisného bojovníka za pravdu Dobšinského? Štyrikrát po sebe a arogantne: „Konajte.“

Už v roku 1880 predniesol svoju nezabudnuteľnú reč pre kolegami šéfredaktor New York Times, John Swinton. Jeho slová by mali byť mementom pre všetkých ľudí typu Havran, Šimečka a Dobšinský reprezentujúcich vo Večeri u Havrana jedinú schopnosť – odvádzať pozornosť od tém, ktoré nie sú schopní reflektovať. Swinton hovorí: „V súčasnej dobe neexistuje nič ako nezávislá tlač. Viete to rovnako dobre vy ako ja. Nie je medzi vami ani jediný novinár, ktorý by sa odvážil úprimne vyjadriť svoj vlastný názor. Viete vopred, že ak by to urobil, nikdy by sa to neobjavilo v tlači. Som týždenne platený za to, že svoje úprimné názory nezverejňujme v novinách, pre  ktoré pracujem. Vy ostatní ste platení za rovnakú vec – a kto z vás by bol taký pochabý, že by napísal svoj úprimný názor, čoskoro by sa ocitol na ulici a hľadal by si iné zamestnanie. Prácou žurnalistov je zabíjať pravdu, nehanebne klamať, prekrúcať pravdu, hanobiť, plaziť sa pri nohách mamony a predávať svoju vlasť za každodenný chlieb.“

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Tibor Eliot Rostas
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

& Časopis