Hľadanie alternatív v stave kolónie

Add Comment

Kolónia je podľa všeobecnej definície závislé a využívané územie. Môže byť potravinovo a ekonomicky nesebestačná krajina niečím iným, než kolóniou? Status kolónie už medzitým nepriamo priznávajú aj samotní politici. Marek Maďarič v rozhovore pre Postoj prehlásil: „…nástupom ideológie neoliberalizmu sa významne zúžil priestor pre politiku sociálneho štátu. Už aj ľavicové vlády čelili vplyvu globalizácie a nadnárodných spoločností. …politika zadlžovania. Keď sa stali vysoké dlhy bremenom, našiel sa vinník, a tým bol sociálny štát. Pozrime sa však do Grécka. Len čo radikálnejšia ľavicová Syriza pocítila medzinárodný tlak, jej radikálnosť bola preč. To nie je problém ľavice, ale vôbec politiky, ktorá je pod tlakom medzinárodných štruktúr aj nadnárodných korporácií.“

Maďarič nielenže priznal existenciu globálnej ideológie neoliberalizmu, ale nepriamo aj to, že sme protektorát, kolónia západu. V krajine, kde národný parlament zachraňuje výrobcov mlieka pred ekonomickou globalizáciou sa o ničom inom ani hovoriť nedá. Národné parlamenty v podstate hasia to, čo vyprodukuje globálna ekonomika. Sme nútení dotovať otrokárov, ktorí sa hrdo nazývajú zahraniční investori, len aby bola nejaká práca pre chudobu. Status kolónie potvrdzujú aj vyhlásenia niektorých progresívnejších politikov, ktorých spája téza „My ako malá krajina nemáme veľkú možnosť rozhodovať a môžeme maximálne tak tlačiť na vráta z druhej strany.“ Sme teda krajina, ktorá sa nemôže vymaniť z chápadiel globálneho kapitalizmu. Na tento problém trefne reagoval na sociálnej sieti Juraj Janošovský: „Ak ste vazalmi, zrušte ministerstvo zahraničia, obrany, poslanecké kluby a slovenské mandáty Europarlamentu, odvolajte eurokomisára. Prestaňte kamuflovať a parazitovať na fikcii, že sme rovnoprávni členovia EÚ. Napravte štát, aby v ňom fungovala elementárna spravodlivosť, venujte sa zvyšovaniu úrovne verejných služieb. Robte, čo môžete a nemanifestujte, čo nemôžete.“

Aj Maďarič otvorene kritizuje agendu európskej ľavice, ktorá podľa jeho slov zlyhala v kľúčových ekonomických témach a svoju neschopnosť a alibizmus premietla v sústredení sa selektívne na tzv. ľudskoprávne témy. Maďarič vidí alternatívu v družstevníctve: „Uvažujem o forme družstevného podnikania, kde je zamestnanec aj spoluvlastníkom a podieľa sa na riadení družstva. Takéto družstvá nemusia byť len v poľnohospodárstve, ale aj vo výrobnej sfére a službách.“ Dodáva, že túto tému môžu prebrať radikálne ľavicové skupiny. 

Hľadanie alternatívy v koloniálnej krajine

Mimo systém sa žiť nedá: musíte si kúpiť chlieb aj v tom nadnárodnom podniku, keď nechcete zomrieť od hladu a lokálneho výrobcu už stihli zlikvidovať. Veľmi výstižne to napísal Tomáš Bóka: „Aj keby si robil pre korporáciu. No a? Disidenti – havlovci počas ČSSR asi tiež robili v socialistických podnikoch a kupovali v socialistických obchodoch, lebo v tom systéme žili, nie? Inú možnosť teda nemali (resp. mali, doláre z USA) podobne, ako nemáme ani my inú možnosť. Sme proti systému, ale žijeme v ňom, musíme platiť účty a keby sme chceli byť 100%-ne „morálne čistí“, asi by sme museli zo dňa na deň prestať jesť…“

Malé víťazstvá úniku existujú, ale žiť mimo globálny kapitalizmus v globálnom kapitalizme je nemožné. Jedine v komunite/komúne, ale aj to je iba čiastočné riešenie, pretože sa tým nezbavíte globálnej zodpovednosti (ak už nie za celé ľudstvo, tak minimálne za národ, štát). Komunity sú síce obdivuhodné, ale ak ich členovia aktívne nešíria myšlienky ďalej, ide v podstate len o únik do uzatvoreného sveta. Treba si uvedomiť, že štát a národ sme my, a je v našich silách ho zmeniť k lepšiemu. Nemôžme to vzdať rezignovaním, uzatváraním sa. Treba sa angažovať, pridať sa do odborov, bojovať za svoje práva. Ak predstavitelia štátu nereprezentujú vôľu suveréna, ich konanie je nelegitímne. Ak predstavitelia vládnej moci (alebo určitá časť vládnej moci, ako je to v súčasnosti) jednajú proti národu, proti právam pracujúcich, proti hodnotám mieru, sociálnej spravodlivosti a v mene zahraničných záujmov, ide o vlastizradu. Ak vláda sprivatizuje národné hospodárstvo do rúk zahraničných vlastníkov, je to jasná vlastizrada. 

Štát, spoločnosť, systém, národ

Spoločnosť vytvára spoločenskú zmluvu a tá určuje legitimitu štátu. Rousseau hovorí: „Ak súkromná vláda uchváti suverenitu, spoločenská zmluva je porušená a všetci jednoduchí občania, ktorí sa plným právom sťahujú do svojej prirodzenej slobody, poslúchajú z prinútenia, no nie z povinnosti.“ Z toho teda logicky vyplýva, že privatizácia je proti záujmu národa a je nelegitímna. A ešte jedna terminologická poznámka: byť proti systému neznamená byť protispoločenský, protištátny alebo protinárodný, ale naopak bojovať za to, aby štát plnil skutočne svoje funkcie pre národ a spoločnosť. Systém nerovná sa štát. Systém reprezentuje globálna oficiálna politická a ideologická doktrína (v súčasnosti neoliberálny kapitalizmus). Len vo výnimočných prípadoch sa štátu podarí vymaniť sa z globálnej ideológie. Príkladmi sú Kuba, Bolívia, Venezuela a istým spôsobom aj Rusko a Čína. Byť protištátny znamená byť proti štátu ako inštitúcii (nie proti konkrétnej forme), to znamená, že skutočne protištátny živel reprezentuje libertariánska-neoliberálna pravica (bezhraničný voľný trh, deregulácia, svet, kde vyhrávajú silnejší, bez akýchkoľvek garantovaných práv mimo slobody podnikať). Úlohou národa je dosiahnuť spravodlivú spoločnosť, na ktorej sa zhodne väčšina obyvateľstva. Mýtus rovnosti šancí je tlačený v každej druhej reklame, filme, pesničkách, motivačných citátoch apod. Nuž, povedzte to nešťastníkovi z Gemera alebo Liptova, ktorý sa musí starať o chorú matku a nemá už ani na nájom…

Ekonomická demokracia, družstevníctvo alebo samosprávny socializmus

Underground USA priniesol v posledných rokoch fenomén krízového družstevníctva. V centre najbrutálnejšieho neoliberálneho kapitalizmu vznikajú zdola ostrovy slobody vybudované z beznádeje a snahy zachrániť sa. Aj Michael Moore vo filme O kapitalizme s láskou nastolil združstevňovanie rozkradnutých a skrachovaných fabrík ako jedinú protisystémovú alternatívu pre ľudí, ktorí už nemajú čo stratiť. Ľudia v Detroite začali po hospodárskej kríze doslova squatovať vlastné domy a zakladali malé výrobne. Tie aj sami riadili. Alternatívou voči tradičnému modelu obchodovania v štýle nadnárodných korporácii je napríklad firma Equal ExChange s cieľom podporovať a prepájať producentov prostredníctvom informovania, vzdelávania a vymieňania produktov. Družstevníctvo v USA založené na priamom hlasovacom práve rovného s rovným inšpiruje. Zamestnancom Weirtonských oceliarní sa podarilo pretransformovať na podnik čiastočne fungujúci družstevnými princípmi. Zamestnanci Republic Windows and Doors v Chicagu začali pod hrozbou prepúšťania okupovať fabriku a v súčasnosti ju vlastnia ako samosprávu New Era Windows. Zaujímavým experimentom je Banka v Severnej Dakote, spolupracujúca s 80 komunitnými bankovými pobočkami. Ochraňuje príjmy z daní a distribuuje zisky do štátnej pokladnice a občanom Severnej Dakoty, ktorí sú jej akcionármi. Nezúčastňuje sa finančných špekulácií na Wall Street alebo na trhoch s credit default swap. Iným príkladom sú družstevné domy ako alternatíva voči bezdomovstvu alebo trend známy ako Fiber-to-the-Farm pre tých, ktorým odopreli káblové a telefónne spoločnosti prístup k internetu. 

Najideálnejším príkladom ekonomickej demokracie je samozrejme baskický Mondragón, o ktorom písal samostatný článok David Diczházy„Zahŕňa výrobné a stavebné družstvá, banku, dve výskumné centrá (Ikerlan a Ideko), služby sociálneho zabezpečenia (Lagun Aro), maloobchodnú sieť (Eroski) a niekoľko vzdelávacích inštitúcií (Eskola Politeknikoa, Eteo a ďalšie). Družstevnú korporáciu vlastnia a manažujú samotní zamestnanci. Tí sa raz do roka schádzajú na výročných valných zhromaždeniach, aby zvolili výbor riaditeľov, ktorý potom vyberá družstevný manažment a delegátov na kongres MCC. Zhruba 350 delegátov sa stretáva s cieľom posúdiť strategický plán prezentovaný kongresovým výborom, 22-členným orgánom vrátane šéfov divízií a reprezentantov špeciálnych inštitúcií (banka, výskumné pracoviská, atď.). Všetky družstvá sú viazané návrhom tohto plánu. Mondragónska ekonomika sa nerozvinula ako čisto pragmatická odpoveď na lokálne podmienky. Arizmendiarrieta sa hlboko zaujímal aj o sociálnu spravodlivosť, kritizoval kapitalizmus z pohľadu kritickej pokrokovej katolíckej sociálnej doktríny, socialistických tradícií a personalistickej filozofie prezentovanej Monierom, Maritainom a ďalšími francúzskymi katolíckymi filozofmi.“

A čo my? Máme bohatú tradíciu nielen s družstevníctvom (od zakladateľa Samuela Jurkoviča až po úspešné a fungujúce výrobné či poľnohospodárske družstvá počas éry socializmu alebo fungujúce národné podniky. Taktiež máme možnosť vyvíjať občiansky tlak na získanie strategických podnikov späť do rúk ľudí. V posledných rokoch sa podarilo štátu prebrať späť vodnú elektráreň Gabčíkovo. To je však v skutočnosti naozaj málo. Najjasnejším príkladom ako sa to dá je v súčasnosti energeticky sebestačná obec Kněžice. V článku Jana Zemana z Haló novín sa píše: „Realizace projektu energeticky soběstačné obce Kněžice patří k největším úspěchům při rozvoji energetické soběstačnosti venkova v ČR. Jako zázrak zní skutečnost, že není zatížen excesy. … Obec zajistila bydlení pro seniory, koupila někdejší faru (chce si tam zřídit sídlo), kupuje zkrachovalou hospodu. Chce ji provozovat sama. … Bioplynka zpracovává leccos, i obsah žump, takže se obec obejde bez čistírny odpadních vod. Zchátralý mlýn (ne ale na vodní či větrný pohon) byl rekonstruovaný a slouží zejména ke vzdělávání v energetické soběstačnosti.“

Hoci je to skutočne ťažké, tento pozitívny príklad ukazuje, že sa to dá. A je len na nás, či sa o to aspoň pokúsime. 

„Jedine skrze spojené síly na nohy se postaviti bude moci.“ Samuel Jurkovič

Zdroje: 

Diczházy, Bóka, Kopilec: Príklady ekonomickej demokracie zo sveta
Jan Zeman: Energeticky soběstačná obec Kněžice
David Diczházy: Mondragón – korporácia, ktorú vlastnia zamestnanci

Lukáš Perný
Snažím sa hľadať pravdu a bojovať za lepší a spravodlivejší svet. Nosiť svetlo poznania aj v čase všeobecnej tmy.

Pridaj komentár

& Časopis