Sme živou súčasťou našej zeme. Tvoríme jednu obrovskú rodinu s rôznym vekom, odlišnou rasou a rozdielnymi názormi, záujmami a túžbami. Žijeme prítomnosť, obzeráme sa za minulosťou z ktorej sa nevieme poučiť a pozeráme sa do budúcnosti, ktorej sa niektorí boja a niektorí nevedia dočkať. Vďaka doteraz utajovaným udalostiam, ktoré sa dostávajú do povedomia tých, čo o nich čítajú, cítim, že sa tej budúcnosti začínam báť. Strach a nedôvera na mňa pozerá z každej strany. Prestávam veriť médiám, účinkom liekov, falošnej cirkvi ľahko ovládajúcej svoje ovečky a začínam stále viac nenávidieť politikov hrajúcich sa na našich ochrancov. A preto si kladiem otázky: Aký to má zmysel, vidieť do toho všetkého a nič neurobiť? Alebo môžem? Ako sa dá zabrániť tej ničote čo na nás čaká? Alebo sa nedá? Nebude pre nás hanbou, že o tom vy píšete, my čítame a tým to končí? Čo treba urobiť, aby sme sa vyhli z cesty, ktorá nás vedie tam, kde nebude dobre nám, ale len rodine, ktorá už teraz vládne svetom? Čo my zanecháme našim deťom? Ich budúcnosť bude pre nás minulosťou a preto sa máme tváriť, že sa nás to netýka? Mám obrovský hnev na svoju bezmocnosť a vzápätí obrovskú silu všetko to zmeniť. Len neviem ako. Odkiaľ začať? Ku komu sa pridať a komu veriť?
Ako je možné, že tá väčšina na zemi je taká slabá proti menšine…?