Infračervené sny

Brandon Bryant, vojak americkej armády, si kedysi predsavzal, že bude najlepším vo svojom ročníku. Podarilo sa mu to a ako príslušník špeciálnej jednotky letectva v Novom Mexiku sa stal pilotom bezpilotných lietadiel. Viac ako päť rokov sedel Brandon v podlhovastom kontajneri veľkosti obývacieho voza, klimatizovanom, bez okien. Pred ním a jeho kolegom svietilo štrnásť obrazoviek a v ich susedstve sa nachádzali štyri klávesnice. Tento nehybný kokpit je mozgom bezpilotného lietadla – jeho označenie je Predator.

Telo tohto dravca môže krúžiť napr. nad Afganistanom, vzdialenom od tohto stanoviska viac ako 10 000 km. Jeho infračervené kamery snímajú určený terén, obrazy sa prenášajú satelitom na monitory stanoviska. Keď prišiel rozkaz na výstrel, Brandon označil laserom cieľ, ľavou rukou stlačil gombík a pilot vedľa neho zapojil joystick. Bezpilotné lietadlo odpálilo raketu a odvtedy zostávalo šestnásť sekúnd do zásahu. Ešte do siedmej sekundy mohol Brandon  zmeniť smer letu rakety. Nultá sekunda bol moment, kedy digitálny svet Brandona kolidoval s reálnym, napr. v dedine medzi Baghlan a Masar-i-Scharif. Explóziu videl Brandon ako záblesk na obrazovke. Celú akciu sledoval príslušník vojenskej riadiacej centrály z iného miesta na zemi.

Moderná vojna je neviditeľná, riadená z malých vysokotechnologických centier na rôznych miestach sveta. Má byť presnejšia ako predošlé a preto ju mnohí nazývajú „humánna”. Je to vojna intelektuálna a prezident Barack Obama jej napomáha ako nikto pred ním. V posledných rokoch sa v Pentagóne žiadny iný vynález vo „vojne proti terorizmu” tak neosvedčil ako práve bezpilotné lietadlá.. Armáda riadi tieto letúne zo siedmich oporných bodov v USA (jedným z nich je Creech blízko Las Vegas v Nevade) a z ďalších miest v zahraničí (o.i. v africkom Džibuti). Zo svojej centrály v Langley operuje CIA v Pakistane, Somálsku a Jemene. Bezpilotné lietadlá dosiahli úspechy vo vojne v Líbyi: zásahy nákladných áut, navádzanie rakiet na mesto Misurata, prenasledovanie konvoja, v ktorom unikal Kaddáfí a jeho sprievod. Predator má väčšieho brata s názvom Reaper, ktorý nesie štyri rakety a jednu bombu.

Pôvodne chcel byť Brandon novinárom, avšak po jednom semestri štúdia mal stratu niekoľko tisíc dolárov. Potom sa dozvedel, že letectvo má vlastnú univerzitu, kde sa za štúdium neplatí. Pri testoch obstál tak dobre, že ho vybrali pre spravodajské účely. Učil sa ovládať kamery a lasery bezpilotných lietadiel, analyzovať pozemné snímky, mapy a údaje o počasí. Mal dvadsať rokov, keď bol prvý raz nasadený na let nad Irakom. Jeho úlohou bolo dozerať na návrat skupiny amerických vojakov do základného tábora, byť „strážnym anjelom”. Nedal však včas výstrahu o zamínovaní cesty a jedno auto s piatimi vojakmi explodovalo. Od toho dňa si Brandon myslel, že má na svedomí životy piatich kolegov.

V r.2007 bol vyslaný do Iraku. Z americkej vojenskej základne, vzdialenej asi 100 km od Bagdadu, štartoval a pristával s bezpilotnými lietadlami. O dva roky ho preradili do špeciálnej jednotky Canon v Novom Mexiku. Zaprášené miesto sa volá Clovis : je to niekoľko budov a obytných vozov, do najbližšieho mesta to trvá hodiny. Jeho smeny trvajú až dvanásť hodín, lebo letectvo nemá dosť personálu pre diaľkove vedenú vojnu o Irak a Afganistan. Piloti bezpilotných lietadiel sa pokladajú za zbabelých stláčateľov gombíkov a toto zaradenie je také neobľúbené, že dokonca musia povolať vyslúžilcov. Brandon aj týždne pozoroval označených ľudí z Afganistanu, príslušníkov Talibanu alebo iných uvedených na zozname. V detailných záberoch sledoval smrť desiatok mužov, žien i detí. Pozorovanie krvavých scén však zanechalo stopy v myslení. Stal sa nervóznym a nemohol dlhší čas sedieť na jednom mieste. Jeho priateľka sa s ním onedlho rozišla. Mával zlú náladu, nechcel sa stretávať s priateľmi, dostavili sa poruchy spánku, začal odvrávať veliteľom. Jedného dňa v práci odpadol, zvíjal sa, pľul krv. Úrad pre veteránov mu diagnostikoval posttraumatické záťažové poruchy. Po šiestich rokoch pri letectve a absolvovaní 6 000 letových hodín už ďalšiu zmluvu s armádou nepodpísal. Dnes má Brandon 27 rokov, žije s matkou v malom meste Missoula v Montane a pokladá za úspech, že už štyri mesiace nemal infračervené sny. Očakávanie pohodlnej vojny, ktorá sa zaobíde bez duševne zranených, sa nenaplnilo.

Preložené z časopisu Der Spiegel.

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply