Jedenásty september: Viac otázok ako odpovedí aj po 14 rokoch

Add Comment

Od útokov z 11. septembra 2001 uplynulo štrnásť rokov. Podľa oficiálnej verzie malo „19 únoscov, vedených Usámom bin Ládinom, ovládnuť 4 komerčné lety pomocou zasúvacích a plastových nožov a vyhnúť sa NORAD-u (systému protivzdušnej obrany). Zasiahli 75% cieľov. Zároveň štruktúru veží WTC narušil požiar a veže sa zrútili „palacinkovým“ spôsobom, zatiaľ čo lietadlo, ktoré zasiahlo Pentagón, sa po náraze vyparilo, ako aj lietadlo, ktoré havarovalo v Shanksville. Komisia 9/11 zistila, že neexistovali žiadne varovania pred týmto teroristickým aktom, zatiaľ čo viacnásobné vládne zlyhania zabránili adekvátnej obrane.“

Vyšetrovacia komisia bola založená 27.novembra 2002, t.j. 442 dní po útoku. Čítate správne, 442 dní. Toto číslo znie obzvlášť bizarne, keď sa jedná o udalosť, pri ktorej zahynulo takmer 3000 ľudí a môže mať nedozierne následky na svetové dianie.

Konečná podoba vyšetrovacej správy uzrela svetlo sveta 22.júla 2004. Správa sa okamžite stala terčom kritiky jednotlivcov, ako aj hnacím motorom pre vytvorenie organizácií architektov, inžinierov, pilotov, vedcov a odborníkov, ktoré jednohlasne spochybňujú rozšírené a oficiálne vysvetlenie teroristického aktu.

Američan David Ray Griffin je bývalým profesorom University of Dayton a v hnutí 9/11 Truth Movement je poprednou postavou. Vo svojej knihe The 9/11 Commission Report: Omissions and Distortions označil správu komisie za „571-stranovú lož“ a zastáva názor, že aj ten najmenší prieskum a náhľad na udalosti otriasa vierohodnosťou oficiálneho príbehu. Mnohí však nie sú ochotní spraviť ani prvý krok a radšej budú klamať sami seba aj ostatných, bez ohľadu na následky. Po preskúmaní správy identifikoval viac ako 100 problematických častí, ktorých súhrn bude pre mnohých užitočný:

1. zanedbanie dôkazu, že minimálne 6 z údajných únoscov – vrátane Waleeda al-Shehriho, ktorý mal na palube letu č.11 dobodať letušku – je stále nažive,
2. opomenutie dôkazov o tom, že Mohamed Atta obľuboval alkohol a bravčové mäso, čo je v rozpore s tvrdením Komisie o Attovi ako fanatickom moslimovi,
3. zahmlievanie dôkazov, že Hani Hanjour bol príliš nezrelý pilot na to, aby letel s veľkým dopravným lietadlom až k Pentagónu,
4. zanedbanie skutočnosti, že verejnosti dostupný zoznam cestujúcich neobsahoval žiadne arabské mená;
5. opomenutie dôkazu, že oheň nikdy pred alebo po 11.septembri nespôsobil kolaps budovy s oceľovou nosnou konštrukciou,
6. zanedbanie faktu, že požiare vo WTC neboli tak veľké, tak horúce, ani tak dlho trvajúce, v porovnaní s inými budovami s oceľovou konštrukciou, ktoré sa nezrútili,
7. opomenutie skutočnosti, že (podľa teórie pádov spôsobených ohňami) južná veža, zasiahnutá neskôr a s menším rozsahom ohňom, by sa nezrútila ako prvá,
8. vynechanie faktu, že WTC7 (budova nebola zasiahnutá lietadlom; viditeľné iba malé, lokalizované požiare) sa tiež zrútila a FEMA uviedla, že nedokáže tento pád vysvetliť,
9. opomenutie faktu, že pád „dvojičiek“ (ako aj pád WTC7) vykazoval minimálne 10 viditeľných znakov kontrolovanej demolácie,
10. tvrdenie, že jadro budov WTC1 a WTC2 tvorili duté oceľové hriadele, čo popiera existenciu 47 masívnych oceľových nosníkov, ktoré v skutočnosti predstavovali jadro každej veže a vzhľadom na tzv. „palacinkovú teóriu“ pádu, by mali ostať stáť,
11. nezaradené vyhlásenie Larryho Silversteina, že sa spolu s veliteľom požiarnych zborov rozhodol strhnúť budovu WTC7 k zemi riadenou demoláciou,
12. opomenutie faktu, že oceľ a trosky z budov WTC boli urýchlene odstránené z miesta činu a odvezené za hranice ešte pred analýzou na prítomnosť výbušnín,
13. oficiálny dôvod pre rýchly odvoz zbytkov WTC7 bola záchrana živých ľudí pod troskami; komisia však neuviedla fakt, že budova WTC7 bola evakuovaná predtým ako sa zrútila,
14. opomenutie slov starostu Giulianiho, ktorý v predstihu uviedol, že budovy WTC skolabujú,
15. opomenutie faktu, že brat prezidenta Busha (Marvin) a jeho bratranec Wirt Walker III zastávali vysoké funkcie v spoločnosti, ktorá sa starala o bezpečnosť vo WTC,
16. opomenutie faktu, že západné krídlo Pentagónu bolo najmenej pravdepodobným cieľom útokov teroristov Al-Kájdy,
17. vynechanie akejkoľvek diskusie o tom, či poškodenie Pentagónu zodpovedalo nárazu Boeingu 757 vo vysokej rýchlosti,
18. opomenutie fotografického materiálu, ktorý dokazuje, že stena západného krídla Pentagónu sa nezrútila 30 minút po útoku a diera sa zdá byť malá na prienik Boeingu 757,
19. vynechanie všetkých svedectiev, ktoré vyvolávali pochybnosti o prítomnosti trosiek Boeingu 757 vonku alebo vo vnútri Pentagónu,
20. vynechanie diskusie o tom, či Pentagón má protiraketový obranný systém, ktorý by mohol zneškodniť hrozbu zo vzduchu – aj keď komisia naznačovala, že Al-Kájda sa vyhla útoku na atómové elektrárne kvôli predpokladu, že by boli chránené,
21. opomenutie faktu, že kamerové záznamy z bezpečnostných kamier, vrátane kamery z čerpacej stanice oproti Pentagónu, boli údajne skonfiškované okamžite po útokoch, hoci by pravdepodobne zodpovedali otázku, čo skutočne zasiahlo Pentagón,
22. vynechanie zmienky komisára Tima Roemera o „rakete, ktorá poškodila Pentagón“,
23. neuspokojivá odpoveď na otázku, prečo agenti tajnej služby dovolili prezidentovi Bushovi zotrvať v škole Sarasota, keď (podľa oficiálneho príbehu) mali predpokladať, že unesené lietadlo môže vraziť do školy,
24. zlyhanie pri skúmaní, prečo bojové lietadlá 1,5 hodiny neposkytovali ochranu Air Force One,
25. tvrdenie, že prezidentská návšteva v škole Sarasota nevedela o únose niekoľkých lietadiel,
26. opomenutie správy, že generálny prokurátor Ashcroft bol varovaný, aby nepoužíval komerčné letecké linky pred 11.septembrom,
27. tvrdenie Davida Schippersa, že (na základe informácií od agentov FBI o príprave útokov v dolnom Manhattane) sa neúspešne snažil sprostredkovať varovania 6 týždňov pred 9/11,
28. opomenutie akejkoľvek zmienky o agentoch FBI, ktorí údajne poznali ciele a ďalšie informácie v dostatočnom predstihu,
29. tvrdenie, že nezvyčajné obchodné aktivity pred 11.septembrom nenaznačovali vedomosť o útokoch vopred,
30. vynechanie varovaní, ktoré obdržal starosta San Francisca Willie Brown a niektorí úradnici Pentagónu ohľadne lietania 11.septembra,
31. opomenutie faktu, že Usáma Bin Ládin, ktorý bol „najhľadanejším“ mužom, bol v júli 2001 liečený americkými doktormi v americkej nemocnici v Dubaji a údajne ho navštívil miestny agent CIA,
32. opomenutie novinových správ o tom, že po 9/11 americká armáda zámerne umožnila utiecť Bin Ládinovi z Afganistanu,
33. opomenutie správ (vrátane správy, že Bin Ládina navštívil v dubajskej nemocnici šéf saudskej tajnej služby), ktoré boli v rozpore s oficiálnym zobrazením Bin Ládina ako osoby, ktorú poprela vlastná rodina a národ,
34. opomenutie príspevku Geralda Posnera o svedectve Abu Zubaydaha, v ktorom sa hovorí o troch členoch saudskej kráľovskej rodiny, ktorí záhadne zahynuli v rozpätí ôsmich dní, predtým finančne podporovali al-Kájdu a mali znalosť o útokoch 9/11 v predstihu,
35. tvrdenie komisie, že nenašla dôkazy o saudskom financovaní al-Kájdy,
36. tvrdenie komisie, že nenašla dôkazy o členoch al-Kájdy, ktorí obdržali financie od manželky princa Bandara – princeznej Haify,
37. ignorácia rozdielov medzi súkromnými a komerčnými letmi a popieranie, že súkromný let z Tampy do Lexingtonu (13.septembra) so saudskou posádkou porušil vtedajšie prísne pravidlá ochrany amerického vzdušného priestoru,
38. popieranie informácie, že Saudom bolo povolené opustiť Spojené štáty krátko po 11.septembri bez akéhokoľvek prešetrovania,
39. nezaradenie dôkazov, že princ Bandar obdržal špeciálne povolenie z Bieleho domu pre saudské lety,
40. opomenutie vyhlásenia Coleena Rowleyho, že niektorí pracovníci FBI videli denník agenta Kennetha Williamsa z Phoenixu. Washington Times označil nedostatok pozornosti tomuto archívu za jedno z najväčších zlyhaní, ktoré viedli k udalostiam 11.septembra.
41. zanedbanie obvinení chicagského agenta FBI Roberta Wrighta voči vedeniu FBI, ktoré uzavrelo jeho prípad vyšetrovania teroristických buniek a neskôr ho zastrašovalo, aby tieto informácie nepublikoval vo svojej knihe,
42. vynechanie dôkazov, že FBI sabotovala snahu Coleena Rowleyho a ďalšieho agenta z Minneapolisu, získať povolenie na preskúmanie počítača Zacariasa Moussaouiho,
43. vynechanie 3,5-hodinového svedectva prekladateľky FBI Sibel Edmondsovej, ktoré malo odhaliť (podľa jej listu predsedovi komisie 9/11 Keanovi) podvodné praktiky a zastieranie dôležitých dôkazov ústredím FBI,
44. opomenutie faktu, že generál Mahmoud Ahmed, hlava pakistanskej tajnej služby (ISI), bol vo Washingtone pred 11.septembrom, stretol sa so šéfom CIA Georgeom Tenetom a ďalšími vysoko postavenými americkými funkcionármi,
45. opomenutie dôkazu, že Mahmoud Ahmed zaslal 100 000 dolárov Mohamedovi Attovi,
46. komisia tvrdí, že nenašla žiadne dôkazy o financovaní al-Kájdy žiadnou zahraničnou vládou (vrátane Pakistanu),
47. opomenutie správy o tom, že Bushova administratíva vyvíjala tlak na Pakistan, aby odvolal Ahmeda z postu šéfa ISI po odhalení príbehu o peniazoch pre Attu,
48. opomenutie dôkazu, že ISI (a nie len Al-Kájda) stála za vraždou Ahmada Shah Masooda (lídra Afgánskej severnej aliancie), ku ktorej došlo týždeň po stretnutí vedenia CIA a ISI,
49. opomenutie dôkazu o účasti ISI pri únose a vražde reportéra Wall Street Journal, Daniela Pearla,
50. vynechaný report Geralda Posnera : „Abu Zubaydah potvrdil, že pakistanský dôstojník Mushaf Ali Mir mal prepojenie na ISI a al-Kájdu a tiež vopred vedel o 9/11“,
51. opomenutie predpovede agenta ISI Rajaa Gulum Abbasa z roku 1999, že World Trade Center „pôjde dole“,
52. opomenutie faktu, že prezident Bush a ďalší členovia vlády opakovane hovorili o útokoch 9/11 ako o „príležitostiach“,
53. opomenutie faktu, že Project for the New American Century (Projekt Nové americké storočie – americká nezisková org.) a mnohé kľúčové postavy Bushovej vlády publikovali v roku 2000 dokument, v ktorom sa píše o „novom Pearl Harbore“, ktorý by podporil ich cieľ získať viac financií pre rýchlu technologickú transformáciu americkej armády,
54. opomenutie návrhu Donalda Rumsfelda, ktorý ako „hlava“ komisie U.S. Space Command odporučil zvýšený rozpočet pre tento rezort, pričom využil ako dôvod útoky z 11.septembra,
55. nespomenutý fakt, že traja muži, ktorí mali pod kontrolou preventívne opatrenia pred 11.septembrom, minister obrany Rumsfeld, generál Richard Myers a generál Ralph Eberhart – boli tiež traja najväčší obhajcovia U.S. Space Command,
56. opomenutie vyhlásenia spoločnosti Unocal (dnes Chevron), že Taliban nedokáže poskytnúť dostatočnú ochranu pre ich ropné a plynové potrubia z Kaspického regiónu cez Afganistan a Pakistan,
57. opomenutie stretnutia v júli 2001, kde americkí splnomocnenci (keď Taliban odmietol americký návrh o spolupráci pri ropných a plynových projektoch) hovoria o začatí vojny proti Talibanu v októbri 2001,
58. opomenutie slov Zbigniewa Brzezinskeho (z knihy Blueprint for World Dictatorship) o potrebe udržania americkej vedúcej pozície vo svete, kontroly nad strednou Áziou, jej zásob ropy a „nového Pearl Harboru“, ktorý by bol užitočný pre získanie súhlasu americkej verejnosti,
59. opomenutie skutočnosti, že Donald Rumsfeld a jeho zástupca Paul Wolfowitz sa dlhé roky zasadzovali za vojnu v Iraku,
60. opomenutie záznamu rozhovoru Donalda Rumsfelda z 11.septembra, v ktorom hovorí o odhodlaní použiť útoky 9/11 ako zámienku pre vojnu v Iraku,
61. vynechané vyhlásenie Projektu pre nové americké storočie, že „je nutná prítomnosť americkej sily v Perzskom zálive, v súvislosti s režimom Saddáma Husajna“,
62. tvrdenie, že protokoly FAA (Federal Aviation Administration) 11.septembra vyžadovali časovo náročný proces pri postupe stupňami velenia, napriek dôkazom v správe, ktoré hovoria o opaku,
63. tvrdenie, že počas septembrových dní boli v pohotovosti iba dve letecké základne NORAD-u (severovýchodný sektor) a najmä, že na základni McGuire, ani Andrews neboli žiadne bojové stíhačky,
64. opomenutie faktu, že na leteckej základni Andrews bolo niekoľko bojových stíhačiek vždy v pohotovosti,
65. akceptácia dvojnásobného tvrdenia plukovníka Marra (NEADS), že jeho telefonát nadriadenému (kvôli povoleniu pre vzlet bojovej formácie zo základne Otis) trval 8 minút,
66. tvrdenie komisie, že po strate signálu transpondéra je pre radary americkej armády prakticky nemožné vystopovať lietadlo,
67. argument, že prípad zachytenia Payna Stewarta z roku 1999 (príklad rýchlej reakcie NORAD-u) nedokázal pomalú odpoveď na let č.11,
68. tvrdenie, že bojová letka zo základne Otis čakala na dráhe 7 minút od prijatia rozkazu, pretože nevedela kam letieť,
69. tvrdenie, že americká armáda nevedela o únose letu č.175 až do 9:03, kedy vrazil do južnej veže WTC,
70. žiadne vysvetlenie: a) prečo predošlý údaj o tom, že FAA oznámila únos NORAD-u o 8:43 je teraz považovaný za falošný; b) ak je tento report naozaj falošný, prečo bol publikovaný tri roky bez opravy,
71. tvrdenie, že FAA nevytvorila telekonferenciu do času 9:20,
72. opomenutie svedectva Laury Brown z FAA, ktorá hovorí, že telekonferencia bola založená okolo 8:50 a diskusia bola aj o únose letu č.175,
73. tvrdenie, že telekonferencia s NMCC (National Military Command Center) začala až o 9:29,
74. tvrdenie komisie, že let č.77 sa nevychýlil z kurzu do 8:54, hoci predošlé správy hovorili o čase 8:46,
75. žiadna správa o údajnej havárii lietadla v Kentucky (dezinformácia v čase, keď zmizol let č.77 z radarov), ktorá bola vzatá príliš vážne vedením FAA a protiteroristickou sekciou FBI,
76. tvrdenie, že let č.77 letel skoro 40 minút americkým vzdušným priestorom smerom k Washingtonu bez detekcie vojenským radarom,
77. NORAD sa mal dozvedieť o lete č.77 v čase 9:24. Vysvetlenie, prečo bol tento čas neskôr označený za „nesprávny“ a ako mohol tento omyl nastať, nebolo poskytnuté;
78. tvrdenie, že stíhačky z Langley (o ktorých najskôr NORAD tvrdil, že vyslal za letom č.77) boli následne kvôli chybnému reportu (neidentifikovaného) pracovníka FAA v čase 9:21 presmerované k letu č.11, ktorý bol stále vo vzduchu a smeroval na Washington,
79. tvrdenie, že armáda nevedela od FAA o únose letu č.77, kým nebol Pentagón zasiahnutý,
80. tvrdenie, že Jane Garvey sa nepripojila k videokonferencii s Richardom Clarkom do 9:40, kedy bol Pentagón zasiahnutý,
81. tvrdenie, že žiadna z telekonferencií neuspela pri úspešnej koordinácii reakcie armády a FAA voči únosom, pretože „nikto zo zúčastnených nebol tým správnym pracovníkom FAA alebo obrannej sekcie“ – napriek tomu, že Richard Clarke hovoril o komunikácii, ktorá zahŕňala šéfku FAA Jane Garvey, tiež ministra obrany Rumsfelda a generála Richarda Myera,
82. komisia tvrdí, že nevie kto zastupoval ministerstvo obrany vo videokonferencii, hoci Clarke vo svojej knihe menuje Donalda Rumsfelda a generála Myersa,
83. dodatočná poznámka generála Myersa, ktorý podľa jeho slov mal byť počas útokov na Capitol Hill. Richard Clarke hovorí, že Myers bol v Pentagone a zúčastnil sa videokonferencie,
84. žiadna zmienka o rozpore medzi vyjadrením Clarka, kde sa nachádzal Rumsfeld a vyjadrením samotného Rumsfelda,
85. vynechanie svedectva Normana Minetu (amerického ministra dopravy) pre komisiu o tom, že viceprezident Cheney a ďalší v podzemnom bunkri si boli vedomí od 9:26, že na Pentagón smeruje lietadlo,
86. tvrdenie úradníkov Pentagónu, že si neboli vedomí žiadneho lietadla, ktoré mieri na nich až do 9:32, 9:34 alebo 9:36, v každom prípade niekoľko minút pred nárazom,
87. uvedenie dvoch rozličných príbehov o lietadle, ktoré vrazilo do Pentagónu – v jednom mal pilot (viď bod 3) údajne previesť 330-stupňový špirálový manéver smerom nadol (s klesaním vo vysokej rýchlosti), v druhom neexistuje zmienka o tomto manévri,
88. tvrdenie, že bojové stroje zo základne Langley boli vyslané na ochranu Washingtonu pred „fantómovým letom 11“, napriek tomu sa nenachádzali nikde v blízkosti Washingtonu, pretože boli chybne vyslané nad more,
89. opomenutie dôkazov, ktoré nasvedčujú, že objekt, ktorý zasiahol Pentagón nebol let č.77,
90. tvrdenie, že armáda nebola zo strany FAA informovaná o únose letu č.93, až kým let nehavaroval,
91. dvojnásobné tvrdenie, že velenie NMCC nemonitorovalo žiadny konferenčný hovor iniciovaný zo strany FAA a neskôr malo na určitý čas problémy s kontaktovaním FAA,
92. opomenutie faktu, že tajné služby majú prístup k všetkým informáciám FAA,
93. žiadne otázky, prečo velenie NMCC iniciovalo vlastnú telekonferenciu, hoci Laura Brown z FAA vraví, že pri pohotovosti to nie je bežný postup,
94. žiadne vyšetrovanie, prečo generál Montague Winfield menoval neskúseného kapitána Leidiga do úlohy veliteľa operácií NMCC a nechal ho v tejto funkcii aj potom ako bolo jasné, že Pentagón čelí bezprecedentnej kríze,
95. tvrdenie, že FAA (nepravdivo) informovala tajnú službu (medzi 10:10 a 10:15) o lete č.93, že je stále vo vzduchu a smeruje na Washington,
96. tvrdenie, že viceprezident Cheney nedal rozkaz pre zostrelenie až do 10:10 (už po havárii letu č.93) a tento rozkaz nedorazil k armáde až do 10:31,
97. opomenutie dôkazov indikujúcich zostrelenie letu 93 vojenským lietadlom,
98. tvrdenie, že Richard Clarke neobdržal požadovanú autorizáciu pre zostrelenie do 10:25,
99. opomenutie Clarkovho vlastného svedectva, ktoré naznačuje, že autorizáciu pre zostrelenie dostal v čase 9:50,
100. tvrdenie, že Cheney nebol v PEOC (v pohotovostnom operačnom centre) do času 9:58, hoci ostatné správy majú odlišný názor,
101. opomenutie mnohých svedectiev pre komisiu, vrátane Normana Minetu, ktorý povedal, že Cheney bol v bunkri už pred 9:20,
102. tvrdenie, že autorizácia pre zostrelenie lietadla musí byť údajne vydaná prezidentom,
103. opomenutie správ, že plukovník Marr prikázal zostreliť let č.93 a že generál Winfield s ostatnými v NMCC očakávali dosah letu č.93 bojovými strojmi,
104. opomenutie hlásení, že 2 bojové stíhačky sa nachádzali pár míľ od New Yorku a 3 len dvesto míľ od Washingtonu,
105. opomenutie dôkazu, že minimálne 6 leteckých základní v severovýchodnom sektore USA bolo v pohotovosti,
106. schválenie tvrdenia generála Myersa, že NORAD definoval svoju obrannú misiu len voči hrozbe zo zahraničia,
107. schválenie tvrdenia generála Myersa, že NORAD nebol oboznámený s možnosťou únosu komerčného letu teroristami a jeho použitia ako zbrane,
108. neschopnosť upozorniť na význam dôkazov prezentovaných v správe samotnej – a iných dôkazov – ktoré dokazujú, že NORAD identifikoval hrozbu znamenajúcu použitie lietadiel ako riadených striel,
109. neschopnosť skúmať otázku, ako bolo cvičenie (naplánované na tento deň) spojené so zlyhaním armády zachytiť unesené dopravné lietadlá,
110. žiadna diskusia o prípadnej relevancii operácie Northwoods pre 9/11,
111. tvrdenie, že personál FAA nevysvetliteľne zlyhal pri štandardných procedúrach asi 16 krát (tvrdenie vytvorené pre objasnenie, prečo armáda nezískala informácie o únosoch včas a útokom nezabránila),
112. neschopnosť prerokovať, že spomínaná „nezávislosť“ komisie bola fatálne skompromitovaná vzhľadom na fakt, že Philip Zelikow, výkonný predseda komisie, bol členom Bushovej administratívy,
113. žiadna zmienka o skutočnosti, že Biely dom najprv chcel zabrániť vytvoreniu komisie 9/11 a neskôr jej kládol do cesty mnohé prekážky, vrátane extrémne skromných finančných prostriedkov,
114. žiadna zmienka o skutočnosti, že väčšina členov komisie mala vzhľadom na svoje pozadie zjavný konflikt záujmov,
115. zlyhanie komisie, ktorá prezentovala svoju finálnu podobu správy ako „správu bez námietok“, poukázať na skutočnosť, že to bolo pravdepodobne možné len vďaka Maxovi Clelandovi, najkritickejšiemu komisárovi Bieleho domu s výrokom, že nebude súčasťou „čiastočného skúmania informácií“. Cleland musel odstúpiť, aby prijal pozíciu v Export-Import Bank, na ktorú mu Biely dom zaslal nomináciu až potom, čo sa vo svojich kritikách stal celkom otvorený.

Na záver je nutné dodať, že uvedené nezrovnalosti nie sú jedinou vzorkou sporných tvrdení. Ľudia majú mnoho ďalších, vážnych otázok. Ako to v skutočnosti bolo?

Cieľom terorizmu je vnášať strach do nášho každodenného života. Máme žiť v strachu z toho, čo robíme, báť sa teroru, triasť sa v boji proti tým, ktorí páchajú teroristické zverstvá na nevinných. Posunuli sme sa však ďalej. Máme mať strach čo i len rozmýšľať a pochybovať o neomylných pravdách a glorifikovaných oficiálnych zdrojoch.

Kedysi nás vrchnosť a jej propaganda presviedčala, že Zem je plochá, že olovnatý benzín a azbest neškodí, že Tonkinský incident bol skutočný, že choroby z rádioaktívneho žiarenia nejestvujú. Dnes už vieme, že príbeh z Tonkinského zálivu bol vymyslený, hoci poslúžil ako zámienka pre masívne vietnamské krviprelievanie. A „král do boje táh“ aj po 11.septembri.

Zdroje: 9/11 Commission Report, NY Times, FPJ, The Guardian, Asia Times, BBC, Serendipity, Chicago Tribune, YouTube, Global Research, ABC News, 911 Truth, CNN, historycommons.org, Chicago Magazine, PNAC, S.F.Gate, Daily Beast, USA Today, 911myths.com, Spiegel, World Press, Consensus 911, Time, 911 Research, Boston, 911review.com, Haaretz, Wikipedia, CNS News, Vanity Fair, Miami Herald, NORAD.mil, CBC, 9-11commission.gov, American Progress, The Week

Marián Ďuriš
"Sněží a venku se setmělo. Tato noc - a tato zima - naštěstí nebude dlouhá. Nebudeme-li chtít."

Pridaj komentár

& Časopis