Kiskove recepty majú k pragmatickej koncovke ďaleko

Add Comment

Napriek dnes už odlišným postojom k prerozdeleniu 120-tisíc utečencov medzi štáty EÚ sa prezident SR Andrej Kiska domnieva, že skupina V4 ostáva naďalej funkčným zoskupením. Jej fungovanie, ako poznamenal v nedeľňajšej relácii RTVS O 5 minút 12, totiž nie je založené na absolútnom súhlase všetkých členov ku každej jednej téme. „Máme právo vyjadriť svoj názor, ale je veľmi dobré, že v minulosti a verím, že aj do budúcna sa základné témy budú prediskutovávať, aby sme mohli hovoriť spoločným hlasom,“ zdôraznil.

Ako je známe, pôvodne jednotnú pozíciu krajín V4 k povinným kvótam narušilo ako prvé Poľsko, ktoré na zasadnutí ministrov vnútra EÚ prerozdelenie závratného počtu žiadateľov o azyl nakoniec podporilo, kým Slovensko, Maďarsko a Česko zotrvali na svojom nesúhlase. Pochybnosti o ďalšom zmysluplnom pokračovaní skupiny v štvorčlennej zostave narástli po tom, ako ostatní partneri od podania žaloby proti EÚ na luxemburský súd upustili a nechali Slovensko v jeho konaní osamotené.

Hoci prezident Kiska si svojou angažovanosťou vo viacerých pálčivých problémoch vytvára imidž rozhodného aktéra, iniciatívne konajúceho v mene ich zdarného riešenia, v skutočnosti je viac situácií, keď pozíciu vlády – nositeľky zodpovednosti de facto i de iure za funkčný chod štátu – skôr sťažuje a komplikuje. Recepty a rady, ktoré na terapiu samotnej migrantskej diagnózy ponúka, majú pritom k pragmatickej koncovke často pomerne ďaleko.

Nehľadiac na to iniciovala hlava štátu nápad otvoriť na pripravovanom zasadnutí prezidentov V4 (Balaton, 8. – 9. 10.) témy migračnej krízy a avizovaného rozšírenia prepravnej kapacity plynovodu Nord Stream. Akoby ani toto nestačilo, rozhodol sa Kiska prehovoriť tento týždeň o migrantoch v parlamente. Ťažko však možno očakávať, že sa v chystanom prejave zriekne s obľubou využívaného falošného morálneho apelu na Slovákov a ich politikov, aby prevzali na svoje plecia bremeno následkov globálnych veľmocenských hier na Blízkom východe.

Pozoruhodná je nielen prezidentova kontroverzná argumentačná výbava, ktorú – keby nešlo o hlavu štátu – by si zrejme nikto nevšimol, ale rovnako protirečivý spôsob jej prezentácie. Nuž, vyberte si: na jednej strane máme právo povedať si svoj názor a proti rozhodnutiu Rady ministrov EÚ o zavedení migrantských kvót aj podať žalobu, na strane druhej sme ho mali rešpektovať, pretože nás k tomu údajne zaväzujú dohody o fungovaní únie.

A aby nebolo celého toho sypania si popola na hlavu dosť, prvý nezávislý prezident SR nás oboznamuje s ďalším národným handicapom: predstavte si, že nám tu vplyvom dlhoročného života v izolácii chýba empatická skúsenosť s migráciou. „Ale to, že nám z minulosti chýba, vôbec neznamená, že by sme ju nemali budovať dnes,“ zakončil svoju krátku úvahu pointou a vyjadril ľútosť nad tým, že téma migrácie a strachu z neznámeho odsunula pred voľbami nabok nosné témy, akými sú podľa neho zdravotníctvo, školstvo alebo tvorba pracovných miest. Ako ich „nosnosť“ obstojí potom, keď sa na Slovensko prihrnie čo len jedno percento z predpokladanej niekoľkomiliónovej masy putujúcej za blahobytom do Európy, si môžeme živo domyslieť.

Juraj Pokorný
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

& Časopis