„Vybudujeme vojsko, ktoré dokáže čeliť súčasným i budúcim výzvam”, citovali tlačové agentúry maďarského ministra obrany István Simicska. Bol to výňatok z jeho výročného prejavu prednesenom v Budapešti na porade velenia maďarských ozbrojených síl. Tlačová agentúra TASR vystihla v titulku I. Simicskó: Do roku 2026 chceme mať rozhodujúcu armádu tohto regiónu hľadisko, o akom sa nepíše v dostatočnom rozsahu, no ktoré musia držať na pamäti krajiny ležiace okolo Maďarska. Obzvlášť tie obývané relatívne početnou maďarskou národnostnou menšinou.
Ide sa zbrojiť
Vláda v Budapešti prijala koncom uplynulého roka desaťročný program oživenia zbrojenia, navyšovania výdavkov na obranu a modernizáciu armády. Dostal pomenovanie Zrínyi 2026. Ako uviedla TASR, cieľom maďarského ministerstva obrany je dosiahnuť, „aby do roku 2026 boli maďarské ozbrojené sily jednou z rozhodujúcich armád tohto regiónu,“ vyhlásil 14. 2. v Budapešti šéf rezortu obrany István Simicskó. Prostriedky, ktoré vláda zamýšľa nalievať do skvalitnenia výzbroje, sa nechystá zadovažovať si upadnutím do závislosti od globálnych finančných kartelov. Mal by jej to umožniť rastový potenciál národného hospodárstva. Prilepšenie už pociťujú na vlastných peňaženkách i radoví pešiaci
Vedeniu Maďarskej republiky ide totiž predovšetkým o mužov a ženy v uniformách. Viac ako o nakupovanie stíhačiek, tankov a ťažkej techniky. Generalite a vyššiemu dôstojníckemu zboru to na budapeštianskom výročnom zasadaní kládol na srdce aj vrchný veliteľ ozbrojených síl prezident János Áder. Aj keď nie tak plamenisto ako najmocnejší muž v štáte a šéf maďarskej exekutívy Viktora Orbán. Prezident Áder začal pomerne všeobecným konštatovaním: „Ku koncu 20. storočia – najmä po vstupe do NATO (1999) – sme oprávnene verili, že sme dosiahli takú úroveň bezpečnosti, keď hlavnou úlohou maďarských vojakov bolo udržiavanie pohotovosti a pripravenosti.“ Potom prešiel k jadru veci. Poukázal na to, že svet sa v ostatných dvoch rokoch výrazne mení, a dodal, že nejde „o nič menej ako o zvrchovanosť, sebaurčenie a bezpečnosť Maďarska“.
Ako a prečo
Priateľské maďarsko-ruské vzťahy a návšteva prezidenta Vladimíra Putina v Budapešti (2. 2) dokazujú, že obavy o udržanie si zvrchovanosti nevyvoláva Rusko, ale cieľavedomý centralizmus bruselských eurokratov a prívaly miliónov nezvaných prišelcov z Ázie a Afriky. Vyplýva to z výročného prejavu o stave krajiny, ktorý predniesol Viktor Orbán 10. februára. Upozornil, že otvorená spoločnosť (narážka na Sorosovu nadáciu Otvorená spoločnosť a v širšom zmysle na globalistické mocenské kruhy kontrolujúce EÚ) by chcela skoncovať s demokraciou a voľnou debatou, aby ich oklieštila na pseudodemokraciu politickej korektnosti. Keď sa potom občania pomaly prebúdzajú a vzdorujú, ich krajina je už „zaplavovaná miliónmi migrantov s odlišnými zvykmi a náboženstvom“.
Upevňovanie obranyschopnosti umožní maďarským silovým zložkám lepšie strážiť hranice. „Maďarskí vojaci musia každodenne plniť úlohy ochrany hraníc – znamená to ochranu suverenity, sebaurčenia a bezpečnosti Maďarska,“ citovala prezidenta Ádera TASR. Priniesla aj niektoré číselné údaje, o ktorých sa zmienil v prejave: „Od septembra 2015 slúžilo pri južných hraniciach 15.495 profesionálnych vojakov, dobrovoľných záloh i príslušníkov armády vo výslužbe. V súčasnosti stráži hranice vyše 6000 vojakov. Áderuviedol, že cieľom je dosiahnuť, aby na maďarské územie vstupovali cudzinci iba kontrolovane. „Je to povinnosť Maďarska voči sebe, ale aj voči občanom Európy,“ podčiarkol.
Zámer dosiahnuť kontrolovaný vstup cudzincov zakomponovali do svojich volebných programov prakticky všetci kandidáti strán globalistického establišmentu, ktoré budú tento rok bojovať o udržanie moci v Holandsku, Francúzsku a Nemecku. Bez oplotenia hraníc a ich stráženia dostatočne početnou, vycvičenou a motivovanou pohraničnou strážou však ostanú takéto deklarované úmysly iba prázdnymi sľubmi.
Rub a líce programu
Všetka táto sebaochranná a sebaobranná militarizácia Maďarska má i tienistú stránku. Maďarský iredentizmus. Podriemkáva takmer sto rokov a prebúdza sa pri každej vhodnej príležitosti. Na to nepriamo naráža titulok v TASR vo formulácii o rozhodujúcej armáde v regióne. Keby šéf rezortu obrany Simicskó vyhlásil, že do desiatich rokov bude mať Maďarsko pohraničnú stráž či sústavu ochrany hraníc, akej sa v stredoeurópskom regióne nevyrovná žiadna iná, v susednom Srbsku, Rumunsku na Slovensku a na Ukrajine, by ho len chválili. On však vyriekol záväzok, že: „do roku 2026 chceme mať rozhodujúcu armádu tohto regiónu“. Armádu. A v tom už je rozdiel.