Migrantská kriminalita, sexuálne zločiny a krádeže ako na bežiacom páse

Add Comment

Migrujúci tínedžeri žijúci v Nemecku nehanebne ukazujú svoju korisť z vreckových lúpeží a nemecká polícia sa len bezmocne prizerá. Zatiaľ čo väčšina čaká na azyl, zločiny s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú mať na vybavovanie ich žiadostí vplyv. Mladé kriminálne živly sa pri ich praktizovaní dočkali zdanlivej imunity. Mnohí na internete zverejňujú „selfies“ s plodmi trestných činov – notebookmi, smartfónmi, peniazmi, fotoaparátmi, značkovými slnečnými okuliarmi a ďalším atraktívnym tovarom.

Podľa novín Bild je napríklad 19-ročný mladík s menom ‚Walid K‘ vyšetrovaný za 10 samostatných prípadov krádeže. 16-ročný ‚Ismat O‘ mal byť pre zmenu zadržaný viac ako 20 krát. Je „nepochopiteľné, že títo sérioví páchatelia nesedia vo vyšetrovacej väzbe,“ povedal Bodo Pflazgraf, šéf Nemeckej policajnej únie v Berlíne.

Hovorca berlínskeho prokurátora Martin Steltner dodal: „Z právneho hľadiska musíme mať silné podozrenie. To je dôvod, prečo stíhanie vreckárov je často veľmi ťažké.“ Objasnil, že páchateľa by musel sledovať dôveryhodný svedok, čo je zriedkavý prípad. To Pflazgraf odmietol s komentárom: „Zdá sa, že každý sudca má svoj vlastný dôvod, prečo by kriminálnik nemal byť vo väzbe. Preskúmaný by mal byť každý kriminálny čin žiadateľa o azyl.

Väčšina mladistvých páchateľov nevlastní žiadny pas, čo sťažuje prácu úradom pri ich identifikácii. Často žiadajú o azyl a bez dokumentov o pobyte v Nemecku čakajú na rozhodnutie žiadosti. Nemecký § 53 Zákona a pobyte uvádza, že migrant môže byť deportovaný iba v prípade, že bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní tri a viac rokov.

Skupinové znásilnenie promigrantskej aktivistky

Mladá žena, aktivistka siete No Borders (Bez hraníc) pracujúca v utečeneckom tábore na hranici Francúzska a Talianska, mlčala o svojom znásilnení zo strany sudánskych prisťahovalcov dlhšie ako mesiac. Kolegovia ju mali presvedčiť, že oznámenie trestného činu by zastavilo ich „boj za svet bez hraníc.“

Mesiac svojho života pritom venovala pomoci migrantom. Jej skupina bola umiestnená v Ponte San Ludovico v meste Ventimiglia, kde k činu došlo. Keď prípad zverejnila miestna tlač La Stampa a Il Secolo XIX, okamžite sa objavil aj v hlavnom národnom plátku Corriere Della Serra. K činu malo prísť počas sobotnej diskotéky. Gang afrických migrantov ženu odvliekol do spŕch neďaleko tábora a znásilnil, pričom jej volanie o pomoc kvôli hlasnej hudbe nebolo počuť.

Rovnako sa 6. 10. vo Veľkej Británii pred súd postavil 20-ročný Osman Suliman, žiadateľ o azyl, ktorý je obvinený zo znásilnenia ženy v Nottinghame.

Podľa nemeckého Bild-Zeitung sa ostatnú sobotu uskutočnil ďalší útok. Obeťou bol „Julius G.“, promigrantský aktivista za „otvorené hranice“ a študent Technickej univerzity v Drážďanoch, ktorého brutálne napadla a dvakrát bodla do chrbta partia utečencov. Policajný hovorca uviedol: „Niekoľko policajných vozov pátra po okolí, ale bez úspechu. Podľa svedkov sú útočníkmi Severoafričania.

Zametanie sexuálnych deliktov pod koberec

Nemecká policajná únia a skupiny bojujúce za práva žien obvinili úrady z mlčania pri obťažovaní, sexuálnom napádaní alebo dokonca znásilňovaní v utečeneckých táboroch, pretože sa obávajú rozhorčenia obyvateľstva proti žiadateľom o azyl.

Tu je len malý príklad utečeneckej kriminality. Polícia nezverejňuje každý nahlásený trestný čin migranta, ktorý lúpil, prepadol, vyhrážal sa alebo znásilnil. Na každý zaznamenaný čin verejnosťou teda pripadajú desiatky udalostí, ktoré zostali zatajené a ďalšie stovky tých, ktoré neboli ani nahlásené. Ako asi budú vyzerať štatistiky trestnej činnosti?

Keď niekoľko blogov (1, 2, 3) upozornilo na list organizácie na ochranu žien LandesFrauenRat (LFR) z Hesenska, ktorá pôvodne na svojej stránke zverejnila politicky nekorektný dokument, list bol následne 14. 9. bez vysvetlenia odstránený. Sexuálne útoky a znásilnenia v nemeckých utečeneckých táboroch sú celoštátnym problémom. A ako sa môžeme presvedčiť, nielen nemeckým:

● List uvádza, že ženy a dievčatá žijúce v utečeneckých stanoch na bývalej mníchovskej vojenskej základni podliehajú znásilneniam a nútenej prostitúcii na dennej báze. Hoci majú oddelené izby, dvere nemožno zamknúť a muži riadia prístup k sociálnym zariadeniam.
● Takmer 80 % migrantov sú muži a cena za sex so ženskou žiadateľkou o azyl má byť 10 eur. Sociálny pracovník opísal zariadenie slovami: „Sme najväčší bordel v Mníchove.“
● Polícia tvrdí, že nemá žiadne dôkazy o znásilneniach, aj keď policajné razie zistili, že stráže najaté na zaistenie bezpečnosti v táboroch „zakrývali oči“ pred obchodom s drogami, zbraňami a prostitúciou.
● 28. 8. bol 22-ročný eritrejský žiadateľ o azyl odsúdený na 1 rok a 8 mesiacov väzenia za pokus o znásilnenie 30-ročnej ženy v utečeneckom tábore v meste Höchstädt. Vďaka úsiliu obhajcu a presviedčaniu sudcu o „beznádejnosti situácie žalovaného“ mu trest znížili.
● 26. 8. sa 34-ročný žiadateľ o azyl pokúsil znásilniť 34-ročnú ženu v práčovni tábora v Stralsund.
● Polícia 6. 8. odhalila, že 13-ročné moslimské dievča bolo znásilnené iným migrantom v utečeneckom zariadení v Detmold. Dievča s matkou mali utiecť z vlasti práve kvôli kultúre sexuálneho násilia. Ako sa ukázalo, násilník bol z rovnakej krajiny. Hoci k znásilneniu došlo v júni, polícia mlčala skoro tri mesiace, kým miestne médiá príbeh o zločine zverejnili. Podľa novín Westfalen-Blatt, polícia odmieta zverejniť trestné činy utečencov a migrantov, pretože nechce legitimovať kritikov masovej migrácie.
● Počas víkendu 12. – 14. 6. bolo 15-ročné dievča, žijúce v utečeneckom tábore v Habenhausen, opakovane znásilnené dvoma ďalšími migrantmi. Objekt bol označený za „dom hrôzy“ kvôli násiliu, ktorého sa dopúšťali súperiace gangy mládeže z Afriky a Kosova.

Nemecké ženy v ohrození

Medzitým sa znásilňovanie nemecký žien stáva samozrejmosťou. Nasleduje niekoľko vybraných prípadov len z roku 2015:

● 11. 9. bolo 16-ročné dievča znásilnené neidentifikovaným „mužom tmavej pleti s lámanou nemčinou“ neďaleko utečeneckého tábora v Meringu. K útoku došlo, keď sa dievča vracalo domov z vlakovej stanice.
● Polícia zatkla 13. 8. dvoch irackých žiadateľov o azyl, vo veku 19 a 23, za znásilnenie 18-ročného nemeckého dievčaťa za školou v meste Hamm.
● 26. 7. bol 14-ročný chlapec sexuálne napadnutý na toalete regionálneho vlaku v Heilbronn. Polícia hľadá muža „tmavej pleti a arabského vzhľadu“ vo veku 30-40 rokov.
● Tiež 26. 7. 21-ročný tuniský žiadateľ o azyl znásilnil 20-ročnú ženu v časti Dornwaldsiedlung mesta Karlsruhe. Polícia držala zločin v tajnosti do 14. 8., keď príbeh zverejnila miestna tlač.
● 9. 6. dvaja migranti zo Somálska vo veku 18 a 20 rokov, boli odsúdení na 7,5 roka väzenia za znásilnenie 21-ročnej Nemky v Bad Kreuznach. Čin sa stal 13. 12. 2014.
● 5. 6. znásilnil 30-ročný Somálec 20-ročnú ženu z Mníchova. Ali si predtým odsedel 7-ročný trest za znásilnenie a na slobode bol len 5 mesiacov, keď znovu zaútočil. Mníchovské noviny, v snahe chrániť totožnosť páchateľa, premenovali Aliho politicky korektne na „Joseph T.“
● 22. 5. bol 30-ročný marocký muž bol odsúdený na 4 roky a 9 mesiacov väzenia za pokus o znásilnenie 55-ročnej ženy v Drážďanoch.
● 20. 5. bol po pokuse o znásilnenie 21-ročnej Nemky na námestí Stachus, v centre Mníchova, zatknutý25-ročný senegalský žiadateľ o azyl.
● 16. 4. bol 21-ročný migrant a azylant z Iraku odsúdený na 3 roky a 10 mesiacov väzenia za znásilnenie 17-ročnej Nemky na festivale v bavorskom meste Straubing v roku 2014.
● Dňa 7. 4. bol 29-ročný žiadateľ o azyl zatknutý za pokus o znásilnenie 14-ročného dievčaťa v obci Alzenau.
● 17. 3. boli dvaja afgánski žiadatelia o azyl vo veku 19 a 20 rokov odsúdení na 5 rokov za „obzvlášť odporné“ znásilnenie 21-ročnej nemeckej ženy v Kirchheime, neďaleko Stuttgartu.
● 28-ročný žiadateľ o azyl z Eritrey bol 11. 2. odsúdený na 4 roky väzenia za znásilnenie 25-ročnej Nemky v Stralsunde.
● 1. 2. bol 27-ročný azylant zo Somálska zatknutý po pokuse o znásilnenie ženy v bavorskom meste Reisbach.
● 16. 1. znásilnil 24-ročný marocký prisťahovalec 29-ročnú ženu v Drážďanoch.

Nevyriešené prípady „južanských“ páchateľov

Desiatky ďalších aktov znásilnenia alebo pokusov o znásilnenie – prípady, keď policajné zložky hľadajú zahraničných páchateľov (nemecká polícia sa často odvoláva výrazom „Südländer“ alebo „južania“) – zostávajú nevyriešené:

● 23. augusta sa muž „tmavej pleti“ pokúsil znásilniť 35-ročnú ženu v Dortmunde.
● 17. augusta sa traja „južania“ pokúsili znásilniť 42-ročnú ženu v Ansbachu.
● 16. augusta „južan“ znásilnil ženu v Hanau.
● 12. augusta sa „južan“ pokúsil znásilniť 17-ročné dievča v Hannoveri.
● 12. augusta sa „južan“ odhalil 31-ročnej žene v meste Kassel. Polícia uviedla podobný incident v rovnakej oblasti aj deň predtým.
● 10. augusta sa päť mužov „tureckého pôvodu“ pokúsilo znásilniť dievča v meste Mönchengladbach.
● 10. augusta „južan“ znásilnil 15-ročné dievča v Rinteln.
● 8. augusta sa „južan“ pokúsil znásilniť 20-ročnú ženu v meste Siegen.
● 3. augusta znásilnil „Severoafričan“ 7-ročné dievčatko za bieleho dňa v parku v meste Chemnitz.
● 1. augusta, sa „južan“ pokúsil znásilniť 27-ročnú ženu v centre Stuttgartu.

Medzitým dostali rodičia varovanie, aby sa „starali o svoje dcéry“. Polícia v bavorskom meste Mering, kde bolo 11. septembra znásilnené 16-ročné dievča, vydala varovanie pre rodičov, aby nedovolili deťom vychádzať von bez sprievodu. Úrady tiež varovali, aby sa ženy nepohybovali v blízkosti vlakovej stanice „bez spoločnosti,“ pretože neďaleko sa nachádza utečenecký tábor.

V bavorskom meste Pocking, správcovia Školy Wilhelma Diessa varovali rodičov, aby ich dcéry nenosili „odhaľujúce oblečenie“, čo by zabránilo „nedorozumeniu“ s 200 moslimskými utečencami, ktorí sú núdzovo ubytovaní v budove vedľa školy.

Nie je to jednoduché ani pre kresťanov

Gottfried Martens, pastor z Berlína, má vo svojej evanjelicko-luteránskej cirkvi Trojice okolo 600 Afgáncov a Iráncov, z ktorých väčšinu sám pokrstil. „Takmer všetci majú vo svojich domovoch veľké problémy,“ hovorí Martens. „Ortodoxní moslimovia učia názor, že tu (v Nemecku) je šaría a až na druhom mieste je náš (domáci) zákon.“

Pre Die Welt sa vyjadril, že kresťanskí utečenci často nemôžu používať kuchyňu na prípravu jedla v centrách pre azylantov, neustále ich šikanujú za to, že sa nemodlia 5-krát denne smerom k Mekke. Martens pokračuje: „A (kresťania) sa pýtajú: Čo sa stane, keď ortodoxný moslim opustí centrum? Musíme sa ako kresťania v tejto krajine skrývať aj v budúcnosti?

Vyslovená obava nie je neopodstatnená. 14. septembra nemecká polícia v meste Hemer uviedla vo svojom vyhlásení, že eritrejský kresťan a jeho manželka (v 8. mesiaci tehotenstva) boli hospitalizovaní po tom, čo ich brutálne napadli alžírski moslimovia. Alžírčanov mal „uraziť“ drevený kríž na krku muža.

V septembri sa sýrski utečenci v meste Suhl vzbúrili, keď afgánsky muž vytrhol niekoľko stránok z koránu. Posledný týždeň ramadánu bol Baden-Württemberg Ellwangen svedkom masových bitiek medzi kresťanmi, jezidmi a moslimami. Minulý víkend vypuklo migrantské násilie v meste Kassel a výsledkom bolo 14 zranených.

Mladý Sýrčan v Giessene, ktorému sa mali niektorí z azylantov vyhrážať, vyjadril znepokojenie nad tým, že v tábore sú stúpenci Islamského štátu: „Vykrikujú verše z koránu. Rovnaké ako kričia bojovníci ISIS pred odseknutím ľudskej hlavy. Nemôžem tu zostať. Som kresťan,“ povedal.

Nemecký denník Die Welt dokonca hlási prípad kresťanskej rodiny z Iraku, ktorá bola ubytovaná v utečeneckom tábore v bavorskom Freisingu. Jej členovia uviedli, že žili v Nemecku ako „väzni“, a tak sa vrátili do irackého Mosulu. Otec pred televíznym štábom potvrdil, ako ho sýrski islamisti atakovali: „Moju ženu mlátili a kričali na ňu. Podľa mojich detí hovorili… zabijeme ťa a budeme piť tvoju krv.

Simon Jacob z Ústrednej rady východných kresťanov uviedol, že príbehy ako tieto ho už neprekvapujú: „Viem, že je mnoho správ o útočení na kresťanských utečencov. Ale je to len špička ľadovca. Počet nenahlásených prípadov je vysoký. Musíme sa pripraviť na ďalšie konflikty, ktoré prinášajú migranti zo svojej vlasti do Nemecka. Medzi kresťanmi a moslimami. Medzi šíitmi a sunnitmi. Medzi Kurdmi a extrémistami. Medzi jezidmi a extrémistami.

Zdroje: Reuters, Bild Zeitung, Breitbart, Corriere Della Serra, Nottingham Post, Express, Muslim Issue, Die Welt, Einwanderungskritik, Huffington Post, Bayerischer Rundfunk, TZ.de, Augsburger Allgemeine, presseportal.de, Westfalen Blatt, wa.de, Rhein-Neckar-Zeitung, Durlacher, Abendzeitung Munchen, Mopo24, Munchen TV, polizei.bayern.de, Stuttgarter Zeitung, SVZ, PNP, Ruhr Nachrichten, Frankfurter Rundschau, HNA, Deutsche Welle, Schaumburger Nachrichten, Die Welt

Marián Ďuriš
"Sněží a venku se setmělo. Tato noc - a tato zima - naštěstí nebude dlouhá. Nebudeme-li chtít."

Pridaj komentár

& Časopis